REAKCIA: Fašista a udavač?

Týždenník Plus 7 dní opäť otvára otázku blahorečenia biskupa Jána Vojtaššáka. Spôsob, akým tak činí, je však jemu príznačný. Tému škandalizuje, zavádza a spišského biskupa kladie na rovnakú úroveň spolu s Tukom a Machom.

Dôkazy, tak ako ich ponúka najčítanejší týždenník, sú naozaj usvedčujúce. Petrovi Gettingovi, autorovi článku Boží arizátor?, dovoľujú bez výčitiek svedomia konštatovať: „Otázka, či Slovensko bude mať skutočne takú „poctu“, že bude mať blahorečeného fašistického predstaviteľa, udavača, arizátora a handrkovača s nakradnutým majetkom, zostáva otvorená.“ (7. novembra 2008) V súčasnosti však jestvujú dve línie historikov (ale aj laikov). Jedni propagujú dôkazy za, druhí proti. Predtým, ako niekoho degradujeme na fašistu a udavača, bolo by správne pozrieť sa aj na druhú stranu problému.

Arizácia, podpora fašizmu
V roku 1939 vznikla Slovenská republika nepochybne z vôle Hitlera. Podobne ako iné satelity, aj Slovensko prijalo riešenie židovskej otázky. Samotným transportom predchádzala strata občianskych práv a arizácia majetku. Tu nastáva prvý problém v súvislosti s postavou Vojtaššáka, ktorý zastupoval spišské biskupstvo pri arizácii Baldovských kúpeľov. Ich pôvodný majiteľ Ladislav Fried ušiel do Palestíny po tom, ako sa začalo prenasledovanie Židov. Nemá zmysel popierať, že o arizáciu išlo. Zvlášť, keď o tom svedčia aj historické dokumenty a najnovšie aj Ústav pamäti národa.

Druhá vec sú však bludné predstavy samotného autora článku, keď píše o „spišskom biskupovi Vojtaššákovi a jeho významnej úlohe vo fašistickom slovenskom štáte“. Je pravda, že od roku 1940 bol biskup podpredsedom Štátnej rady. Pojem „významná úloha“ však vyžaduje definíciu funkcie tohto orgánu. Štátna rada mala oficiálne právo trestne stíhať prezidenta, členov vlády, rozhodovala o strate poslaneckého mandátu. Realita z nej však urobila iba reprezentatívny orgán bez väčšieho politického vplyvu, od roku 1943 s výrazne obmedzenými právomocami. O akom vplyve Vojtaššáka na dianie teda Getting hovorí, nevedno.

Kauza Lörinc a antisemitizmus
Plus 7 dní nazýva Vojtaššáka jednoznačne antisemitom. Na obhajobu svojho tvrdenia využíva tzv. kauzu Lörinc. Na jednom zasadnutí Štátnej rady sa biskup vyjadril: „Ľudia sa rozhorčujú, že vraj všetkých Židov pobrali, len vraj táto pliaga je tu.“ Mienil tým práve spomínaného Alexandra Lörinca. Odporcovia blahorečenia argumentujú, že na základe tohto prejavu Žida internovali v tábore v Novákoch (historik Ivan Kamenec). Na druhej strane napr. pedagóg a historik Chalupecký tvrdí, že v čase prejavu už Lörinc v Novákoch bol. Každopádne, Lörinc počas vojny udal niekoľkých Židov polícii, udával aj po vojne ako komunista, bol súdený retribučným ľudovým súdom, nakoniec však bol oslobodený.

Faktov, ktoré Getting vo svojom článku nespomína, je však viac. Napríklad, že slovenskí biskupi vydali 7. októbra 1941 memorandum, v ktorom kritizovali židovský kódex. Rovnako v marci 1943 v pastierskom liste odsúdili deportácie. V oboch prípadoch bol podpísaný aj Vojtaššák, ktorý dokonca podľa výpovede Macha pred Národným súdom zabránil obnoveniu transportov.

Vnímať Vojtaššáka ako neomylného už len kvôli kontroverznej časti jeho života v období vojny asi nemožno. Na druhej strane prehnaná démonizácia (ako naposledy v Plus 7 dní) rovnako manipuluje verejnou mienkou. Nazvať „handrkovačom, udavačom a fašistom“ človeka, ktorý po vojne trpel a svojej viery sa nevzdal aj napriek bitkám, ponižovaniu, psychickému teroru, trýzneniu zimou, hladom a svetlom, je hyenizmus. Vojtaššák, rodák zo Zákamenného, je významnou postavou novodobých slovenských dejín. A ako píše Kamenec , jeho hodnotenie „už nie je len problém historický, ale aj morálny.“

Tomáš Kysel

• Ak sa Vám článok páčil, podporte ho na