Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Rozhovory Spoločnosť
25. apríl 2021

Ideológie a strava

Vegánstvo nepovažujem za efektívny smer ani pre planétu, ani pre človeka

O ideologizácii zdravej stravy a o démonizácii mäsa a tukov sme sa rozprávali s blogerom a podnikateľom Dušanom Plichtom.

Vegánstvo nepovažujem za efektívny smer ani pre planétu, ani pre človeka

Foto: archív D. P.

„Niekedy sa hovorilo, že od päťdesiatky ide kvalita života dole vodou, lebo sa začali choroby, problémy. Dnes sa to deje už po tridsiatke s tým, že sú väčšie nároky na človeka, práca, stres, rýchlosť života. Dnes majú tridsiatnici alergie, črevné problémy, diabetes, depresie. Človek, ktorý nie je dobre živený, sa trápi, lebo organizmus len prežíva. Prvým krokom k lepšiemu životu je jedlo, je to najsilnejší faktor, ktorý vstupuje do ľudského organizmu,“ hovorí o zdravom stravovaní výživový špecialista, bloger a podnikateľ Dušan Plichta, ktorý založil koncept Powerlogy.

Bol jedným z prvých na Slovensku, ktorý demýtizoval tuky v strave. Tvrdí, že princíp z každého rožka troška už dnes v stravovaní neplatí. Sám je zástancom kombinácie prerušovaného pôstu a nízkosacharidovej stravy, ktorá sa nebojí tukov a pochádza z kvalitných farmárskych zdrojov.

Podlieha prístup k zdravému stravovaniu ideológiám?

V súčasnosti je problém okolo stravovania, že ľudia ho berú viac ideologicky a menej vedecky, pretože je toho toľko, že človek si potrebuje vyhradiť čas a sústrediť sa, aby si naštudoval súvislosti. No profesionál by už z pohľadu výživy nemal fungovať na žiadnej ideológii, ale na vedeckom prístupe. 

Čo to znamená v prípade výživy? 

Že potrebujeme využívať modernú diagnostiku a nástroje analýzy, aby sme vedeli, aká životospráva je pre daného človeka v tom čase a priestore tá najlepšia. Čo však neznamená, že neexistujú princípy a odporúčania, čo má byť všeobecne dobrým základom stravy aspoň na 80 percent. Ostatné si vie potom človek individuálne ladiť v závislosti od svojich špecifických potrieb.

Prečo je práve výživa niečo, na čom sa dokážu dospelí ľudia pohádať?

To sa deje len z dôvodu nášho ľudského ega. Máme pocit, že keď mne niečo funguje, tak potrebujem mať jedinú pravdu. Plus si tým ľudia potvrdzujú svoju sebahodnotu. Ak sa ja ako Dušan Plichta mýlim, tak to neotrasie mojou sebahodnotou, lebo mám otvorenú myseľ a pripúšťam, že sa môžem v niečom aj mýliť. Nehľadám a nehlásam jednu zaručenú pravdu.

Vy na svojom blogu dávate priestor rôznym ľuďom, ktorí riešia inovatívne prístupy k stravovaniu, hoci sú z rôznych „táborov“. Prečo, keď vy máte svoju jasnú líniu?

Je to zámer, aby ľudia dostali viacero pohľadov. Ja mám jasný názor na základe svojich vedomostí, čo je optimálna strava, aj keď prístup druhého nepovažujem za dokonalý, ale za efektívny. Vždy sa pozerám na to, čo je teória a čo je jej aplikovateľnosť do života, či je praktická a dlhodobo udržateľná. Ja mám nejaký prístup, ktorý odporúčam, ale možností je viacero.

Napríklad niekto chce byť vegánom. Ono je to možné, len je oveľa náročnejšie vyskladať si pri vegánstve správne stravu, človek potrebuje zohľadniť viacero faktorov, riešiť výživové doplnky a ísť viac do hĺbky. Ja však vegánstvo nepovažujem za efektívny smer ani pre planétu, ani pre človeka. Ale vypočujem si to a viem si z toho zobrať niečo zaujímavé. Rešpektujem iný pohľad na svet a vždy sa snažím zobrať si z toho to pozitívne a čo mi dáva zmysel. 

Teda jesť hovädzie steaky nie je hrozivým počinom proti našej planéte? 

Človek by mal merať svoju ekologickú stopu a trúfam si povedať, že moja ekologická stopa aj s nejakým mäsom môže byť nižšia ako mnohých vegánov. Chcem tým povedať, že vegán na to, aby komplexne uživil svoj organizmus, potrebuje množstvo zeleniny a veľa kalórií, aby dosiahol optimálnu výživovú hodnotu z vegánskej stravy. Zatiaľ čo mne stačí stogramový kúsok hovädzej pečene a trocha listového šalátu s olivovým olejom, aby som dosiahol optimálne hodnoty. 

Z mojich štúdií vyplýva, že najlepším nastavením je symbióza ekologického farmárčenia, kde farmár pestuje primárne rastlinnú stravu, na jeho pôde sa pasú kravy a ovečky, to má zmysel pre to prostredie, ktoré sa prirodzene hnojí. Zvieratá nám potom dávajú mlieko, z mlieka máme syry a iné živočíšne produkty a keď je treba, tak sa zvieratá zabijú a máme mäso, ktoré je však drahé. Mäso má svoju cenu. Toto je môj prístup. 

Foto: archív D. P.

Všeobecne sa tvrdí, že vegáni sú ľavičiari a mäsožravci sú pravičiari. Je na tom niečo pravdy?

Toto sú trochu všeobecné tvrdenia. Asi to závisí od toho, čomu človek verí. Niektorí ľudia hlboko prežívajú utrpenie zvierat a nepáči sa im napríklad situácia na bitúnkoch, videli dokumenty, ktoré poukazovali len na tento aspekt, a to ich poznačilo na celý život. Médiá vedia pekne manipulovať človeka a už je ťažké hľadať potom skutočnú pravdu.

Skúsim to ideologické triedenie preniesť na konkrétnych ľudí. Veľký ohlas na sociálnych sieťach v Amerike má dnes vysokotuková strava, napríklad Jordan Peterson sa stravuje už len čisto „carnivore“, teda len na živočíšnych produktoch, ako je mäso a vajcia, a naopak, máme tu feministické celebrity, ktoré sú veľkými propagátorkami vegánskej stravy. Takmer všetky mladé fashion youtuberky žijú na zelených smoothies, šalátoch či hummuse…

Otázka je, s čím sa chcú ľudia prezentovať verejne, k čomu sa hlásia, čo je módou. Možno menej populárne dnes je, keď to má človek aj zmiešané. Poznám ľudí, ktorí majú jeden týždeň ketogenický a druhý vegetariánsky a hrajú sa s tým podľa toho, aký svoj problém práve potrebujú vyriešiť. 

Napríklad príde jar, tak odľahčujeme stravu, pridávame viac sacharidov z ovocia, naopak, v zime jeme viac tukov. Osobne si myslím, že extrémy sú vždy užitočné len ako terapia na nejaké obdobie. Teda keď si zoberieme spomínaný carnivore alebo ketogenickú stravu, tak oni majú jasne dokázateľné benefity, ale ukazuje sa, že sú vhodné na nejaké obdobie, aby sa organizmus prečistil a niečo sa tým terapeuticky dosiahlo. Ale z dlhodobého hľadiska je dôležité nájsť správny adekvátny mix podľa toho, aký životný štýl má daný človek. Inak predsa budete jesť, keď žijete v Kanade, kde je stále zima, a inak na juhu Talianska pri mori. 

Teda hovoríte, že aj vysokotuková, živočíšna strava môže byť terapeutická? Jordan Peterson a jeho dcéra sa údajne vyliečili pomocou tejto stravy z chronických chorôb ako depresia alebo reuma. 

Áno, je vedecky dokázané, že tento druh stravovania môže byť terapeutický. Pozrel by som sa na vyhlásenie Jordana Petersona o depresii, lebo trúfam si povedať, že nikdy to nie je len samotná strava, ale áno, strava je podporná liečba. Verím, že sa liečil aj vďaka strave, ale verím tomu, že je to možno aj preto, že sa mu zmenilo presvedčenie a zmenil mentálne nastavenie. No pripúšťam, že keď sa telo začne cítiť vo väčšej sile, tak sa porieši aj psychická stránka. 

Pravdou je, že ketogenická alebo carnivore strava môže viesť k optimálnemu fungovaniu buniek, lebo organizmus sa dostane do stavu homeostázy, zladil sa životný štýl do štádia, kde je ľudské telo schopné samoliečby, samoregenerácie, ktorá sa odborne volá autofágia. 

Skúste vysvetliť bližšie pojem autofágie.

Za objav autofágie bola udelená aj Nobelova cena. Keď si nasadíte ketogenickú stravu alebo pôst, tak v istej fáze prejdú vaše bunky do samoobnovy. Samotný pôst je už autofagická životospráva. Keď na určitý čas vysadíte všetko jedlo, hoci len na určitú časť dňa, zrýchlene dosiahnete akýsi reset organizmu. Autofágia je spôsob, ako telo čistí poškodené bunky, aby sa regenerovali novšie a zdravšie bunky. Je to evolučný sebazáchovný mechanizmus, prostredníctvom ktorého môže telo odstraňovať nefunkčné bunky a recyklovať ich časti na opravu a čistenie buniek.

Mnoho ľudí sa dnes spolieha pri vyváženej strave na rátanie kalórií, teda že je jedno, čo jedia, dôležité je množstvo a kalorický index, balans medzi príjmom a výdajom energie. Tento princíp z každého rožka troška zrejme už neplatí.

Ľudia boli oklamaní potravinárskymi firmami, aby mali pocit, že si môžu dať všetko, keď si budú strážiť kalorický príjem. Nie je však kalória ako kalória. Niektoré jedlá môžu spúšťať zápaly a iné ich môžu naopak liečiť. Podstatnejšia je kvalita stravy. Trh potravín sa rozdeľuje na hodnotné funkčné potraviny, ktoré stoja viac peňazí, robia ich farmári, a ostatné sú len komodity, ktoré slúžia na to, aby zasýtili masy.

Jedlo od lokálnych farmárov alebo bio potraviny si však nemôže dovoliť každý. Dá sa zdravo stravovať aj jedlom zo supermarketov?

Nájsť funkčné potraviny v bežných supermarketoch je problém. Ale prejdime si rolu nákladovosti v zdravom stravovaní. Ako sa hovorí, pôst je zadarmo. (Smiech.) Princíp je, že si máte kupovať zdravšie potraviny, ale máte si ich kupovať menej a jesť efektívnejšie. To znamená, nie každé dve hodiny.

Nie každý si musí kupovať bio steaky, ale ľudia, ktorí žijú na dedinách, môžu mať kvalitné maslo, zemiaky, kapustu, cibuľu, domácu zabíjačku, kvalitné škvarky, slaninu, vajcia, ovčie a kozie syry, korbáčiky, strukoviny. Ľudia by si to v základe vedeli pekne vyskladať. A to nie je drahé. Ušetríme, keď nebudeme kupovať zbytočnosti a budeme jesť maximálne trikrát do dňa. Keď pridáte zdravé tuky a jete nízkosacharidovo, tak nie ste ani hladný, toto vám stačí a výživa je kompletná, ak máte poctivé základné potraviny. Ľudia sa sťažujú, že nemajú peniaze, ale polovicu vecí by som im z nákupného košíka vyhádzal. Ja mám prázdnejší košík drahších vecí, ale nákup je plus mínus v rovnakej cenovej úrovni, pretože jem menej.

Foto: archív D. P.

Tento druh nízkosacharidového jedenia môže viesť k takzvanému ketogénnemu stavu, ktorý pomáha ľuďom s nadváhou schudnúť bez pocitu hladu a žravých atakov na sladké. Môžu to však ľudia zvládnuť aj sami? Je to bezpečné?

Mnohí ľudia skúšajú rôzne diéty a prístupy len na základe toho, že si niečo povrchne prečítajú na internete, ale nejdú do hĺbky. Teda jedna cesta je, že si to sami poriadne naštudujete z kvalitných zdrojov a venujete tomu veľa času, alebo investujete do nejakého hodnotného kurzu či do hodín s poradcom. Tomu človeku však musíte dôverovať, že má adekvátne vedomosti. Špeciálnou kategóriou sú funkční lekári, ktorí aplikujú holistickú medicínu a pozrú sa na človeka ako na celok.

Inzercia

Práve ľudí v produktívnom veku okolo štyridsiatky začínajú trápiť ochorenia, ktoré im znižujú komfort života, ako sú alergie, zažívacie ťažkosti či metabolické poruchy. A medicína neponúka týmto ľuďom veľa možností, kde by sa niekto na problémy pozrel komplexne a kde by sa strava ordinovala ako terapia.

Toto nie je problém samotných doktorov, ale systému, ktorý učí len akútny a nie preventívny prístup. Personalizovaná medicína je budúcnosť. Niektorým súkromným klinikám sa darí spájať tieto prístupy, ale je ich málo. Je to však trend aj v USA a v západných štátoch Európy. Zmena prichádza zatiaľ len cez súkromné spoločnosti, lebo vycítili potrebu takéhoto prístupu.

Dnes máme mnoho ľudí v šedej zóne. To znamená, že síce ešte nemajú diagnostikovanú chorobu, ale len prežívajú zo dňa na deň, vyčerpaní, stresovaní, vyhorení a každý týždeň sa im objavujú nové problémy s trávením, migrénami, imunitou.

Ľudia však túto kolísavú kvalitu života neriešia, lebo to nie je choroba a myslia si, že sú v podstate zdraví. No je len potrebné zamyslieť sa, čo je definícia zdravia. Podľa mňa to nie je stav bez choroby, ale stav vysokej energie a vitality, keď človek dokáže realizovať svoj potenciál. 

Čo však bežným ľuďom zostáva, keď funkčná medicína nie je pre mnohých dostupná a nechcú skončiť u nejakých šarlatánov? Zrejme už len samoštúdium najnovších poznatkov vedy o zdravom stravovaní?

V zdraví si najlepšie pomôže každý sám a potrebuje za to prevziať primárnu zodpovednosť. My sme odovzdali zodpovednosť za svoje zdravie medicíne, ale tá je tu na to, aby nám pomohla riešiť akútne stavy, ktoré sa môžu stať. Keď je človek chorý, ako prvé mu napadne: pomôžte mi. Človek sa má zamyslieť v prvom rade nad sebou a začať od jednoduchých zmien. Kto hľadá, nájde. Čítam knihy odborníkov, študujem, hľadám cestu a testujem. Niekedy je potrebné, aby sme si prešli aj neúspechom, ale aj z toho sa vieme učiť. Experiment ma ani nespasí, ani ma nezabije, ale ukáže mi, či daná vec funguje.

Správny nutričný poradca, ktorý berie stravu ako terapiu, človeka tiež len navádza a s klientom spoločne definuje, čo by bolo preňho najlepšie. Samotní ľudia vedia, čo im robí dobre a čo nie, len si sami neveria a potrebujú podporu. Vedia, čo im silu dáva a čo ju, naopak, berie. A malými zmenami vidia, že keď sa začali inak správať, tak sa hneď inak cítia. Ako napríklad aj Jordan Peterson, urobil zmeny v životospráve a mnoho iných vecí sa mu poriešilo.

Rôzne vedecké štúdie prinášajú často aj protichodné závery. Raz červené mäso spôsobuje rakovinu, potom je to následne vyvrátené, raz vajcia zvyšujú cholesterol, potom to tak nie je. Ako sa v tom vyznať?

V prvom rade nečítať rýchle závery rôznych štúdií z médií. Odporúčam kúpiť si knihy odborníkov, ktoré majú metodológiu a kde je postupne vysvetlené, čo sa za daným štýlom stravovania skrýva. Pokojne si kúpte knihu od najlepšieho odborníka na vegánstvo a pre porovnanie knihu od odborníka na paleo či tukovú stravu. Kriticky to prejdite a skúšajte, čo vám bude fungovať a kde sa budete cítiť dobre.

Ďalším markerom môžu byť objektívne výsledky krvných a iných testov? 

Sú dva markery na vyhodnotenie. Jednak sú to subjektívne pocity, ako sa cítite, a na druhej strane je objektívne hodnotenie biomarkerov. Je dôležité, aby si ľudia vedeli dať urobiť kvalitné krvné testy a vedeli ich skonzultovať s odborníkom. Máme aj nové metódy, kde vieme lepšie diagnostikovať napríklad metabolické zdravie, test spiroergometrie, kde vidíte, koľko pálite tukov, cukrov. Potom už poznáme analýzy mikrobiómu, ktoré ukážu, aké baktérie máte v tráviacom trakte, ktoré výrazne ovplyvňujú vaše trávenie, ale aj to, či pálite tuky alebo priberáte.

Je potrebné zobrať zdravie do svojich rúk. Niečo to stojí, ale je to investícia, ktorá sa oplatí. Keď sa poznáte a nájdete si svoj režim, máte stabilné krvné testy, máte na dlhú dobu vybavené. Už dávno nefungujú školské slogany: stravujte sa zdravo, hýbte sa viac!

Počet stresorov, ktoré dnes vplývajú na človeka, sa výrazne zmenil. Ľudia na Slovensku fungujú z nostalgie, že babka a dedko toto jedli a zdraví boli. Po prvé, zdraví neboli, lebo vedecké štatistiky diagnóz a priemerný vek úmrtnosti hovoria niečo iné, na druhej strane nemali tlak spoločnosti na výkon, nemali internet ako my dnes. My sa s tým nevieme vyrovnať na úrovni organizmu a práve preto prichádza vyčerpanie a choroby.

Foto: archív D. P.

Na Slovensku ste boli jedným z prvých, ktorý demýtizoval zdravé tuky, z ktorých sme tu mali desaťročia strach. Je tu celá jedna generácia odchovaná na margarínoch, lebo boli údajne dobré pre srdce. Čo bol ten prelomový moment vo vede, že živočíšne tuky zrazu dostali zelenú?

Prelomový moment v nutričnej vede je internet a to, že ľudia majú prístup k informáciám. Dnes máme oveľa väčší prístup k vedeckým poznatkom a k iným autoritám, ako bolo kedysi bežné. Kedysi sa istá skupina potravinárskeho priemyslu dohodla, že tuky vyhlásia za zlé, a urobila propagandu, ktorou dosiahla, čo chcela. To sa v histórii ľudstva opakuje, zoberte si príbeh cigariet, ktoré boli ešte donedávna propagované v reklamách ako neškodné. A niekto bol možno aj úprimne presvedčený z daných dobových poznatkov, že živočíšne tuky sú smrť, ale ukázalo sa, že to tak nefunguje, lebo ľudia boli naďalej obézni a chorí, aj keď prešli na margaríny.

Najnebezpečnejšou kombináciou sú podľa vedy dnes jednoduché sacharidy a tuky. Teda taký langoš, šišky, pizza, keksíky sú asi jedlá, ktorým by sme sa mali vyhýbať?

Áno, záleží v prvom rade na kvalite a potom na množstve, koľko čoho máte vo výžive vzhľadom na svoj životný štýl. Športovec si môže dovoliť viac sacharidov ako človek so sedavým zamestnaním. A tretia vec je naozaj kombinácia. Ak budete kombinovať hlavne cukry s tukmi, tak je to síce super chutné, ale degraduje to kvalitu metabolizmu.

Ja som zástancom prístupu 80 na 20. Telo potrebuje vedieť spracovať aj zlé kombinácie, ale nakoniec dôjdete k tomu, že vám to za to ani nestojí. Lebo keď zjete langoš alebo šišku, je vám ťažko od žalúdka a postupne si to nebudete dávať sami od seba, lebo vám je z toho jednoducho zle. Ako deti sme tak jedli, ale ja si to už nedám, lebo viem, že mi z toho nebude dobre. Ak vnímate svoje telo, prirodzene začnete selektovať jedlá, ktoré vám robia dobre nielen kvôli chuti, ale kvôli následnému pocitu trávenia a energie.

Odporúčate piť ako zdravý zdroj priamej energie ráno kávu s maslom alebo iným zdravým tukom ako kokosový olej, maslo ghee alebo mct olej a preskočiť raňajky. V čom to prináša benefity pre naše telo?

Ja neraňajkujem a namiesto toho pijem kávu s maslom a mct olejom. Odporúčam to v rámci protokolu čiastočného hladovania a ako program postupného vysadzovania sacharidov. Nastavujem tým opačný režim, kde sa ráno čiastočne hladuje a organizmus prechádza do cyklickej ketózy.

Počas dňa nekonzumujem veľa sacharidov, dám si ich len málo večer alebo len každé dva dni. Týmto viete čiastočne dosiahnuť aj spomínanú autofágiu, zlepšujete metabolizmus a prirodzene prechádzate na nízkosacharidovú výživu. Vnímam to ako štýl stravovania, ktorý môže sadnúť mnohým ľuďom v rámci súčasnej doby. Ide mi o zladenie efektívnosti, funkčnosti a praxe. Nehovorím, že je to pre každého, sú možno ľudia, ktorí objektívne potrebujú raňajkovať.

Toto vnímate ako redukčnú diétu?

Nie. Je to pre každého, kto sa chce cítiť zdravý a v energii. Je to forma stravovania, pri ktorej máte veľa energie, nie ste hladný a zároveň trénujete metabolizmus, aby vedel páliť tuky. Je to režim, kde nemusíte počítať kalórie, telo sa prirodzene dostane do takej rovnováhy a kvality metabolizmu, že funguje optimálne. Teda aj keď idem na dovolenku, vyjdem z tohto režimu a priberiem dve kilá, tak sa do tohto režimu vrátim a všetko sa samo zarovná. 

Ako vyzerá dnes váš ideálny deň, čo sa týka stravy?

Môj ideálny deň je ráno káva s 15 ml masla a 15 ml mct oleja, to si vymixujem a vypijem. Potom doobeda pijem už len vodu. Prvé malé jedlo si dám až okolo jedenástej, dvanástej, to je napríklad jablko, orechy či orieškové maslo alebo kúsok ovčieho, kozieho syra a k tomu paradajku. Potom mám neskorý ľahký obed o tretej, pol štvrtej, čo je nejaká polievka, šalát, grilovaná zelenina so syrom alebo len jogurt, žinčica, horká čokoláda. A večeru už mám výdatnejšiu, mäso, ryby, niekedy aj kváskový chlieb, cestoviny, ryžu. Večeru mám ako najštedrejšie jedlo dňa.

Jete teda obmedzene aj sacharidy preto, že si to môžete dovoliť a poznáte svoje metabolické fungovanie?

Každý môže jesť sacharidy, len ide o to, aké, koľko si ich chce dovoliť a kedy. Tento režim mi dobre funguje počas pracovných dní, keď mám málo pohybu, potrebujem veľa sústredenej energie a nechcem myslieť na hlad, chcem to mať automatizované a efektívne. To je pre mňa overený stabilný režim. Cez víkend, keď viac športujem, tak si dovolím aj tie cukry, výnimočne banán, niečo sladké. A chuť na sladké mi príde až vtedy, keď už to moje telo aj naozaj potrebuje pre tréning.

Diéty, pri ktorých výrazne obmedzíme sacharidy zo stravy a fungujeme prevažne na zdravých tukoch, bielkovinách a zelenine, môžu výrazne pomôcť ľuďom, ktorí majú nadváhu, majú sklon k cukrovke druhého typu a k iným civilizačným ochoreniam?

Je to nevyhnutná cesta. Ľudia sa budú v súčasnosti deliť na dve skupiny, teda na tých, ktorí svoju životosprávu nebudú riešiť, tí budú polochorí, a na tých, ktorí budú zdraví. Niekedy sa hovorilo, že od päťdesiatky ide kvalita života dole vodou, lebo sa začali choroby, problémy. Dnes sa to deje už po tridsiatke s tým, že sú väčšie nároky na človeka, práca, stres, rýchlosť života. 

Dnes majú tridsiatnici alergie, črevné problémy, diabetes, depresie. Lenže aj keď potrebujete riešiť mentálne problémy, potrebujete byť najprv v dobrej fyzickej energii. Človek, ktorý nie je dobre živený, sa trápi, lebo organizmus len prežíva. Prvým krokom k lepšiemu životu je jedlo, je to najsilnejší faktor, ktorý vstupuje do ľudského organizmu. Jedlo dnes už ani zďaleka nie je iba kalóriou. Jedlo je veľmi komplexnou informáciou a je to aj jedna z najdôležitejších investícií do budúcnosti.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva