Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Koronakríza Spoločnosť
11. apríl 2021

Dátový analytik Bošňák

Budem tlačiť na normalizáciu života, otvorme školy, šport či terasy

Rozhovor s Ivanom Bošňákom z iniciatívy Dáta bez pátosu o tom, kde sme vo vývoji pandémie a prečo je čas opatrenia uvoľniť skôr.

Budem tlačiť na normalizáciu života, otvorme školy, šport či terasy

Začiatkom marca ste na webe Dáta bez pátosu uverejnili článok s chytľavým titulkom Kedy to peklo cez sto úmrtí denne skončí? Tvrdili ste, že vďaka premoreniu populácie, postupujúcemu očkovaniu či aj vďaka počasiu sa situácia bude zlepšovať. Napísali ste tam aj optimistickú vetu „a deti pôjdu v apríli konečne do školy“. Ako sa na túto predpoveď pozeráte s mesačným odstupom a ako by ste opísali dnešnú pandemickú situáciu?

V kritických parametroch nastali poklesy. Napríklad v počte hospitalizovaných sme klesli zo 4050 na začiatku marca na 2800 (údaj za 7. apríl, pozn. red.), čo je o 1200 menej ľudí – a to je už fundamentálna zmena. Prečo sa to podarilo vidíme vo svetle iných parametrov. Máme menej infikovaných – v januári sme mali z PCR testov 7-dňový priemer 3200 nakazených. Dnes máme okolo 1200, teda približne jednu tretinu z toho, čo bolo na vrchole. Vidíme tu už však istý rozdiel – infikovaní klesli o dve tretiny, ale hospitalizovaní len o tretinu. Aj úmrtí máme stále veľa, klesli len o tretinu. To však súvisí so štruktúrou ľudí, ktorí sa ocitli v nemocniciach. Ďalším dôležitým údajom sú ťažké stavy – ľudia na umelej pľúcnej ventilácii. Tie až tak veľmi neklesli.

Práve počty ľudí, ktorí ležia v nemocniciach v kritickom stave, sú ale veľmi dôležité, keďže najviac vyťažujú náš zdravotnícky systém. Prečo počty týchto prípadov neklesajú rýchlejšie?

Presne tak, tieto prípady si vyžadujú obrovské penzum práce zdravotníkov. Najväčším problémom je umelá pľúcna ventilácia (UPV), lebo sa na ňu dostávajú ľudia, ktorí už prídu do nemocnice vo veľmi zlom stave a rovno potrebujú UPV. Takéto prípady sa budú vyskytovať naďalej. A práve pri uvoľňovaní opatrení, kde si ľudia povedia, že sa im už nič vážne nemôže stať, teplotu vyležia a nasadia si lieky, sa stáva, že prídu do nemocnice až vtedy, keď je naozaj zle a budú okamžite potrebovať umelú pľúcnu ventiláciu. Toto sa deje.

Pravdou je aj to, že sme mali hospitalizovaných cez 4-tisíc ľudí, ale možno by ich bolo aj 5-tisíc, ak by záchranky zobrali všetkých ľudí v tých najpostihnutejších okresoch (Čadca, Prešov, Poprad, kedysi aj Nitra), ktorých nemali kam v nemocniciach uložiť. Dnes už tieto miesta máme, aj na umelej pľúcnej ventilácii, tak tam týchto ľudí pripoja. Možné je aj to, že na UPV dlhšie držia ľudí, ktorým sa ich stav nezlepšuje. Čísla pľúcnych ventilácií preto asi nebudú rapídne klesať.

Chcem spomenúť ešte jeden faktor. Lekári sa podľa mňa počas liečby covidových pacientov aj veľa učia a liečba niektorých pacientov môže trvať aj niekoľko mesiacov – napriek tomu, že medián hospitalizácií je 9 dní. Práve počet hospitalizácií je však stále vysoký a je to reálny problém.

Práve na problém hospitalizácií upozorňujete vo vašom texte Nikdy. Takto sa nevrátime do normálu nikdy. Nikdy. Upozorňujete tam na skutočnosť, že aj keď sa nám zvonku môže zdať, že z rekordného počtu cez 4000 pacientov v nemocniciach nám denne pár desiatok ubúda, reálny problém je v tom, že „každý týždeň prinesú do nemocníc nových viac ako 2 tisíc pacientov a 500 z nich zomrie“.

Presne tak. My každý deň prijmeme do nemocníc okolo 300 ľudí, týždenne okolo 2-tisíc. A to je šialené číslo. Väčšina z nich prišla do nemocnice v sanitke a keď sa pozriete na vekové skupiny, tak 600 z nich bolo vo vekovej skupine nad 60-70 rokov, 500 z nich v skupine 70-80 rokov. Ako môžeme každý týždeň prijímať 500 pacientov, ktorí majú medzi 70-80 rokov, keď je apríl a títo ľudia mali nárok na očkovanie už vo februári. Prečo naň nešli?

Práve o tomto smutnom fakte píšete v už spomínanom texte. Odcitujem z neho: „Ľudia nad 60 rokov predstavujú 75-percent hospitalizovaných a 90-percent úmrtí, no vôľa očkovať sa vo vekových skupinách nad 50 rokov je len okolo 40-percent.“ Nemali by sme dnes oveľa viac riešiť práve tento problém, ako sa sústrediť na obmedzovanie mobility a iné protipandemické opatrenia?

Mobilita už klesať nebude. Prídu pekné dni a život v krajine sa bude dostávať do normálu. Dlhodobo sa s vírusom musíme naučiť žiť. Všetky úspešné krajiny však pochopili, že najskôr treba zaočkovať časti populácie, ktoré najviac zomierajú a zapĺňajú nemocnice. My sme sa však od týchto úspešných krajín nepoučili.

Čo sme teda mali robiť?

Vidíme dva prístupy. Izrael veľmi rýchlo zaočkoval dvoma dávkami veľkú väčšinu tej populácie, ktorá sa očkovať môže. Dnes sú na šiestich miliónoch z takmer desiatich – a to len preto, lebo majú veľa detí, ktoré zatiaľ očkovať nechcú. Sú veľmi úspešní – klesli im úmrtia aj počty hospitalizovaných.

Veľká Británia spravila opak. Povedali si, že na zaočkovanie dvomi dávkami „nemajú“ a majú aj iné vakcíny, keďže očkujú Astrou Zenecou. Zaočkovali 32 miliónov ľudí Pfizerom a Astrou, ale iba jednou dávkou. Je pravdou, že po očkovaní Astrou ste po štyroch týždňoch chránení len na 80-percent, ale Briti si povedali, že radšej vystavia riziku 20-percent z 32 miliónov, akoby všetkým dali dve dávky a menšia skupina by bola chránená na 100-percent. Tu teda vidíme dva postupy a môžeme si vybrať, ktorý chceme aplikovať.

Inzercia

Ešte sa však vráťme k tej skupine najzraniteľnejších ľudí, ktorí sa doteraz nedali zaočkovať a najviac zapĺňajú naše nemocnice a cintoríny. Čo s tým? Motivovať týchto ľudí tým, že zaočkovaní dostanú nejaké očkovacie „pasy“ ako v Izraeli a z toho plynúce výhody?

Áno. Asi treba dať bokom ľudí, ktorí sú proti očkovaniu a sústrediť sa na tých, ktorí váhajú, rozprávať sa s nimi. Nech sú nám dobrým príkladom domovy sociálnych služieb, kde už zaočkovali okolo 70-percent ľudí. Keď sa nám toto podarí, tak tí ľudia nepôjdu do nemocníc. A títo ľudia z vyšších ročníkov sa mohli dať očkovať už od februára-marca, mohli byť plne chránení. A aj sú, ale tu: Island, Nórsko, Švédsko, Dánsko, Fínsko... Veľká Británia pred mesiacom povedala, že majú zaočkovaných všetkých ľudí nad 65 rokov. Vtedy vystúpil premiér Boris Johnson a povedal, že má dobrú správu: 12. apríla otvárajú krčmy a ľudia si dajú pivo bez toho, aby si k tomu museli dať hlavné jedlo. A golfové ihriská otvára dva týždne predtým. A to povedal vtedy, keď mal zaočkovaných 30-percent ľudí, ale všetkých ľudí nad 65 rokov.

Viete v tejto chvíli odhadnúť, ako sa bude situácia v najbližších týždňoch vyvíjať? Alebo zjednodušene: budem môcť ísť v máji do apartmánu v Tatrách?

Začnem odzadu: áno, len tie apartmány budú otvorené bez stravovania. Myslím si, že Slovensko neupustí od merania počtu hospitalizovaných, ale zmenia to, že do regionálneho covid automatu sa prepneme skôr, teda nie až za 4 fázy, ale možno už po tej druhej. To bude rozumný posun, lebo sa začneme riadiť situáciou v danej oblasti, kraji, možno až okrese – a tam bude dochádzať k uvoľňovaniu, aj keď celé Slovensko bude hovoriť, pozor, stále máme veľa hospitalizovaných.

Nakoniec, nie je to zlá stratégia. Čierne okresy budú mať prísnejšie opatrenia a tí bieli a zelení dospejú k uvoľneniu skôr, zaslúžia si to. Ľudia z čiernych okresov sa zas na tých s lepšími podmienkami budú pozerať a uvidia, že ľudia si po športe v exteriéri či po nedeľnej omši dajú s kamarátmi pivo na terase. Veľa sa tým naučíme, postúpime v očkovaní a ja budem jeden z tých, ktorí budú tlačiť na normalizáciu života. Pookreje naše psychické zdravie, duševná pohoda. Sú ľudia, ktorí tým trpia ešte viac ako my a tí by nám mali skutočne ležať na srdci.

Prečo Ivan Bošňák odporúča otvoriť obidva stupne základných škôl a uvoľniť aj opatrenia v oblasti športu či terasové sedenie v reštauráciách sa dozviete v tomto videorozhovore na Postoj TV:

Ak nás radšej počúvate, pustite si rozhovor s Ivanom Bošňákom vo forme podcastu:

Odporúčame