Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Naše školy Spoločnosť
26. marec 2021

Anketa

Bolo správne zrušiť maturitu a ako pandémia ovplyvní stredoškolákov?

Traja učitelia hodnotia rozhodnutie zrušiť maturitnú skúšku a hovoria, čo obdobie zatvorených škôl urobí s generáciou súčasných stredoškolákov.

Bolo správne zrušiť maturitu a ako pandémia ovplyvní stredoškolákov?

Foto – TASR

Začiatkom týždňa dnes už exminister školstva Branislav Gröhling oznámil, že maturanti si ani tento rok zo zeleného stola otázku nepotiahnu. Klasickú „skúšku dospelosti“ nahradí priemer známok z celého štúdia na strednej škole. Ak študent nebude s výsledným priemerom spokojný, môže požiadať o preskúšanie. 

Zrušenie maturitnej skúšky vyvolalo rozporuplné reakcie, zvlášť preto, že sa udialo už druhý rok po sebe a zaznievajú názory, že súčasní stredoškoláci môžu byť v istom zmysle „stratenou generáciou“.

Trom pedagógom sme položili tieto otázky: 

1. Ako hodnotíte rozhodnutie o zrušení maturitnej skúšky?

2. Stredoškoláci sú doma už takmer pol roka. Čo to spraví s touto generáciou, s jej vedomosťami, disciplínou a sociálnymi kontaktmi?

Ján Palša, učiteľ slovenského jazyka a histórie na Cirkevnom gymnáziu sv. Mikuláša v Starej Ľubovni

1. Zrušenie maturitných skúšok ma mrzí, no neberiem to tragicky. Vnímam to ako racionálne rozhodnutie ministerstva školstva vzhľadom na situáciu a skutočnosť, že sa študenti z drvivej časti aktuálneho školského roka vzdelávali dištančne. No na druhej strane sme mohli hľadať možnosti, ako aspoň ústnu časť maturitnej skúšky na základe usmernení od ministerstva realizovať.

Mrzí ma to kvôli študentom, ktorí aktívne pracujú aj v týchto podmienkach. Veľmi rýchlo sme sa prispôsobili situácii a snažili sme sa zabezpečiť čo najplnohodnotnejšie on-line vzdelávanie. Jeho uzatvorením a aj takým mentálnym ukončením stredoškolského štúdia by teda logicky bola maturitná skúška. Pre svojich štvrtákov som si v rámci svojho predmetu pripravil okresanú formu záverečnej skúšky. Takú „malú maturitu“.

Nechcem z maturity vytvárať nejakú mantru, ale určite mi mnohí dajú za pravdu, že študenti jej zrušením prichádzajú o istú skúsenosť. Aritmetický priemer považujem za celkom férové riešenie, výsledné hodnotenie tak maturant dostáva za svoju prácu počas celého štúdia. Ak nie je spokojný, stále má možnosť požiadať o preskúšanie. Hádam sa tu dá nájsť aj taký podnet na finálnu klasifikáciu do budúcnosti. Na výslednom hodnotení maturanta by sa tak podieľala nielen ústna skúška, test či sloh, ale aj spomínaný priemer a projektová činnosť.

2. Ako veľký problém pociťujem chýbajúcu sociálnu interakciu a stratu zážitkov, ktoré k stredoškolskému štúdiu neodmysliteľne patria. Stužková, exkurzie, súťaže, ktoré sa nedajú realizovať on-line, medzinárodné výmeny v programe Erasmus+ či už len spoločne strávený čas cez prestávku. Zo svojich žiakov čoraz viac cítim únavu z tohto on-line stereotypu. Aj napriek tomu, že v našej škole realizujeme aj viaceré mimovyučovacie aktivity, ktoré môžu napomôcť psychohygienu.

Sám občas cítim znechutenie, keď ráno zapínam počítač, potom rozprávam do čiernych políčok na Zoome a chýba mi interakcia. Ale aby som nepaušalizoval, mnohí žiaci využili situáciu a pracujú na rozvoji svojho talentu ešte viac. Napríklad, začali sa učiť ďalší cudzí jazyk, veľa čítajú, mám žiaka, ktorý rozbehol vlastnú diskusnú reláciu so zaujímavými ľuďmi cez livestreamy na Instagrame, či žiaka, ktorý píše fantasy román.

Našou úlohou je, metaforicky povedané, podávať svojim žiakom pomocnú ruku. Čoraz ťažšie je aktuálne pre nás motivovať ich k tomu, aby sa po nej načiahli. Chcem veriť tomu, že návrat do školy je na programe dňa. A pozerám sa tak, dúfam, do blízkej budúcnosti. Myslím si, že najväčšou výzvou pre nás pedagógov bude po fyzickom návrate do škôl pomôcť študentom čo najskôr vrátiť sa aj mentálne.

A opäť, skúsme si z tohto on-line vzdelávania zobrať niečo dobré, čo budeme môcť v budúcnosti využiť.


Florián Danko, učiteľ elektrotechniky na Strednej odbornej škole informačných technológií v Bratislave

1. Maturitná skúška, často nazývaná aj skúška dospelosti, je akýmsi finálnym zavŕšením niekoľkoročnej snahy študentov o získanie určitých odborných kompetencií alebo vedomostí. Treba si uvedomiť, že maturita vo všeobecnosti sa nezrušila, zmenila sa len jej forma. Známka z ústnej maturity bola vždy determinovaná aj známkami za uplynulé štúdium. Výsledok bol len ovplyvnený väčšou alebo menšou dávkou šťastia, ktorú otázku si daný študent aktuálne vytiahne.

Verím, že všetci z nás, ktorí sme maturovali, sme mali témy, pri ktorých by sme hviezdili, a iné, ktoré nepatrili medzi tie obľúbené. Na maturite sa však nevyskytujú žiadne témy či otázky, ktoré sme už najmenej raz počas štúdia nemuseli absolvovať. Za toto absolvovanie boli študenti už hodnotení priebežne.

Zastávam ten názor, že táto forma maturitného hodnotenia môže byť v mnohých aspektoch dokonca spravodlivejšia a výsledná známka relevantnejším pohľadom na priebežný prístup študenta ako známka z jednej jedinej otázky, ktorú si študent pred komisiou vytiahne.

Osobne by som maturitu v budúcnosti možno len obohatil o obhajobu vlastného projektu, pri ktorom sa overia aj potrebné medzipredmetové vzťahy a vedomosti študenta. Čo ma na celej situácii najviac mrzí, je prístup mnohých zamestnávateľov, ktorí známku z jednej otázky vnímajú ako relevantnejší výsledok než známky za celé štyri roky štúdia. Predovšetkým so zreteľom na fakt, že budúci absolventi za vzniknutú situáciu skutočne nenesú žiadnu mieru zodpovednosti a sú medzi nimi tisíce mimoriadne nadaných a svedomitých študentov, na ktorých pracovný trh často pozerá cez prsty.

2. Otázka online vzdelávania, ktorého sme svedkom v súčasnom období, je skutočne bezprecedentná. Do akej miery táto forma vzdelávania ovplyvní smerovanie našej spoločnosti, je veľmi komplexná otázka a obávam sa, že správnu odpoveď na ňu nik nedokáže presne dať.

Čo však môžem zo svojho doterajšieho pozorovania posúdiť, je fakt, že aj napriek tomu, že sa vyučovacia látka preberá, transfer medzi učiteľom a žiakom je mimoriadne obmedzený. Osobne nevidím problém len v tom, že by učitelia boli pozadu s vyučovacou látkou, ale vedomosti žiakov, ktorí sa učia prostredníctvom digitálnych technológií, sú mimoriadne plytké.

Inzercia

Tento fakt zapríčiňujú viaceré dôvody. Jedným z nich je, že vplyv digitálnych technológií na vzdelávanie človeka nepôsobí priaznivo na nadobúdané vedomosti. V tejto oblasti sa realizovalo už množstvo štúdií a pravdepodobne to zažili mnohí z nás. Keď sa máme učiť text napísaný na monitore, je to omnoho náročnejšie, než učiť sa text vytlačený alebo napísaný na papieri. Inak to nie je ani s vyučovaním prostredníctvom digitálnych technológií.

Mnohé svetovo uznávané školy sa preto opätovne vracajú späť k štandardným „kriedovým“ tabuliam ako náhrade tých profanovaných interaktívnych, pretože aj ich vlastné štúdie preukázali tieto negatívne vplyvy na učenie.

Druhým nemenej výrazným problémom je, že online učenie musí byť aj po organizačnej forme navrhnuté diametrálne odlišne. Deti nie sú schopné päť či šesť hodín sedieť pred monitorom počítača a naplno vnímať výklad vyučujúceho, bez ohľadu na to, aký je tento spôsob pútavý.

Žiaci sú v domácom prostredí veľmi rozptyľovaní rôznymi vplyvmi a podnetmi z okolia. Počnúc sociálnymi sieťami cez sledovanie seriálov na odreagovanie až po vlastných rodinných príslušníkov. Neraz sa stalo, že niekoľko detí sleduje rôzne online hodiny v jednej izbe alebo musia dvaja naraz odpovedať. Dokonca sa stali prípady, keď ani rodičia neprispievajú komfortnej atmosfére počas vyučovania.

Toto všetko veľmi negatívne vplýva na sústredenie sa a na „zvnútorňovanie“ si novo získaných vedomostí.

Nakoniec tu máme, samozrejme, ešte kategóriu detí, ktoré sa online formou nemôžu vzdelávať aj z dôvodu technických problémov. Pracovať na sebe a aj v tých podmienkach nadobudnúť určitú úroveň vedomostí si do veľkej miery vyžaduje obrovskú mieru sebadisciplíny, ktorou často ani dospelí nedisponujú.

Problém preto nevidím vôbec v tom, že sa učiteľ nesnaží odovzdať vedomosti žiakom, ale ak má skutočne záujem na tom, aby si tieto vedomosti žiaci naozaj zapamätali, je nútený tomu venovať prinajmenšom trikrát viac času ako za normálnych okolností a ani to nie je zárukou, že k správnemu osvojeniu vedomostí dôjde.

Daniel Masarovič, riaditeľ Spojenej školy sv. Františka Assiského Malacky a prezident Združenia katolíckych škôl Slovenska

1. Myslím si, že rozhodnutie o zrušení maturitných skúšok nie je výsledkom veľkého boja s pandémiou, ako skôr malého boja so sebou samými a s druhými, podmieneného aj aktuálnymi politickými šarvátkami, ktorých obeťou sú predovšetkým nevinní.

Nie je možné s týmto rozhodnutím súhlasiť z niekoľkých dôvodov.

Je neúctivé voči školám, ktoré sa dlhodobo pripravovali na maturitné skúšky, postupovali podľa usmernení ministerstva a v línii opatrení. Bolo korektné v tejto línii pokračovať ďalej, lebo situácia (nie politická) sa zásadne nezmenila, a teda maturitné skúšky bolo možné – dovolím si povedať, že na väčšine škôl – zrealizovať bezpečným spôsobom (či prezenčne, alebo dištančne). Školy sa tomu prispôsobovali a zvládali to.

Rozhodnutie je ďalej neúctivé voči pedagógom, ktorí dlhodobo pripravovali študentov v nových podmienkach, ktorým museli prispôsobiť svoje postupy, obsahy, metódy i ciele. Preto bolo korektné maturovať, lebo oni prípravu študentov napriek ťaživým okolnostiam zvládali.

No v prvom rade je rozhodnutie škodlivé a neúctivé voči študentom. Ich prechod do profesionálneho života s absolvovaním tejto preverujúcej skúšky, ktorou sa završuje ich štúdium, je veľmi dôležitý. Je to osobnostný míľnik oveľa viac ako previerka žiackych vedomostí, aj keď aj tá je významná, lebo žiakovi, pedagógovi i škole poskytuje očakávanú spätnú väzbu na posun.

Život je o prekonávaní skúšok, ktoré testujú a potvrdzujú našu pripravenosť pre vyššie úlohy či misie a zároveň posilňujú vlastnú sebadôveru k napĺňaniu životného zmyslu. Ak nečelíme prirodzeným skúškam v niektorých fázach svojho psychického vývinu, znižuje sa tým naša schopnosť zdolávať náročné životné skúšky, a to najmä kvôli znásobeným strachom aj z dôvodu (ne)dôvery vo vlastný potenciál. 

Týmto neodôvodneným rozhodnutím vysávame zo škôl ďalšie kvantá dôveryhodnosti voči manažérskym schopnostiam štátu riadiť vzdelávanie ako kľúčovú hodnotu pre budúci rozvoj samotného štátu.

2. V tejto chvíli si nevieme celkom uvedomiť dosah prežívanej pandemickej situácie na generáciu mladých ľudí. Evidentne bude zreteľný a bude dôležité mu venovať náležitú pozornosť.

Ukazuje sa, že postupom času sa prehlbuje kríza duševného zdravia, čo je dané viacerými faktormi. Okrem absencie rovesníckych kontaktov je to osobitne aj ťaživá situácia vo vnútri jednotlivých rodín. Mladí v mnohých prípadoch nemajú príležitosti komunikovať svoje vlastné osobné prežívanie tejto krízy, ktoré na nich dolieha.

Treba sa zodpovedne v školstve pripraviť na zvýšenú potrebu byť s mladými s počúvajúcim, chápajúcim a doširoka otvoreným srdcom, ako aj patričnú odbornú intervenciu.

 

Odporúčame