Artmedia v osemfinále Ligy majstrov, Slovensko na majstrovstvách sveta

Takéto sú momentálne futbalové sny slovenských fanúšikov i tých, ktorých futbal veľmi nezaujíma, no v ktorých tohtoročné futbalové prebudenie prebudilo záujem o tento šport.

Zatiaľ je to len sen. „A riadne nereálny,“ dodajú realisti i pesimisti. Futbaloví optimisti však tento rok žnú úspechy. Veď kto by pred začiatkom predkôl Ligy majstrov (a neskôr pri sledovaní trápenia sa Artmedie s kazachstanským majstrom v prvom predkole) prognózoval, že slovenský majster sa prebojuje až do hlavnej súťaže? Kto by si dovolil hovoriť o porážke nejakého špičkového mužstva bol by označený rovno za blázna. A je to tu! Artmedia má prvé tri body a šancu získať ďalšie.
Predpovedanie účasti slovenskej reprezentácie v baráži o účasť na majstrovstvách sveta by malo podobne uletený nádych ako prognózovanie úspešnej cesty Artmedie. No sen sa opäť stal skutočnosťou.

I keby sa sny z nadpisu nenaplnili úplne, alebo vôbec, môžeme aj tak hovoriť o prebudení slovenského futbalu. Alebo rovno o vstaní z popola. V čom tkvie tento úspech? V profesionálnejšom prístupe hráčov? V schopnejších funkcionároch alebo v odborne zdatnejších tréneroch? Alebo jednoducho vo väčšom objeme peňazí točiacich sa vo futbalovej branži? Neviem. Možno je to súhra a zladenie všetkých (i ďalších) spomenutých elementov. Každopádne k už dávnejšie žijúcemu hokeju a neustále sa zlepšujúcemu tenisu sa pridáva tretí silný kolektívny šport.

Použijúc opäť slová skeptika – chlieb lacnejší aj tak nebude – no aj také „drobnosti“ ako sú úspešné výsledky slovenských športovcov prispievajú k vyššej kvalite života. Človek sa cíti aspoň o trochu hrdší, radostnejší, žije s o čosi väčším optimizmom. Šport je koniec – koncov (najmä/aj) o tom.

Imrich Gazda