Špeciálna pedagogička Na krízové linky volajú s depresiami deväťročné deti, toto tu predtým nebolo

Na tlačovej konferencii k otváraniu škôl ste povedali, že sa o 30 percent navýšili depresívne stavy detí do 18 rokov a došlo tiež k štvornásobnému nárastu týchto stavov u detí do 9 rokov. Z akých dát vychádzate?

V prípade 30-násobného nárastu domáceho násilia sme hovorili o našich slovenských dátach. Pri nich sme čerpali z krízových liniek, na ktoré deti volajú a ktoré sú zaznamenávané. Ide tak o dôveryhodné dáta, ktoré nie sú skreslené. Keby totiž dáta vypĺňali za deti rodičia, išlo by o subjektívny pohľad, no v tom prípade sú dáta oveľa presnejšie. Keď si porovnáme dáta za rok 2019 a 2020, kedy, kto a prečo volal a v akej vekovej kategórii, tak napríklad u detí do deväť rokov v roku 2020 to bolo 89 kontaktov v prípade domáceho násilia. V roku 2019 to boli len tri kontakty. A keď takto ideme po každej vekovej kategórii, tak ide o výrazný nárast.

To je naozaj veľký nárast.

Nepracovalo sa nám úplne dobre s týmito dátami, lebo keď si naozaj predstavíme, že za každým jedným kontaktom je jedno dieťa, tak sú to strašné ukazovatele.

Na druhej strane, máme mnohé dáta aj zo zahraničia, na základe ktorých vieme, že duševné zdravie detí sa počas pandémie zhoršuje. Napríklad v Škótsku sa robia veľmi detailné ukazovatele v tomto smere, tie naše dáta sú veľmi podobné a niekedy až horšie oproti tým zo zahraničia. A tu už nikto nemôže povedať, že nejde o naše deti.

Aký údaj vás v negatívnom zmysle najviac prekvapil?

Pre mňa bola najťažšia kapitola tá, keď sa ukázalo, že každý jeden deň aspoň jedno dieťa volalo na krízovú linku s tým, že má nejaké ťažkosti. Pred pandémiou to bolo oveľa menej, čo naznačuje, že tieto dáta sú alarmujúce. Do deväť rokov volali na krízové linky aj deti, ktoré sa pokúšali o samovraždu alebo mali podobné myšlienky a to je niečo skutočne hrozné, pretože predtým, ak to len porovnáme s rokom 2019, sme niečo takéto vôbec nezaznamenali.

Úplne rozumiem strachu z otvorenia škôl, ale na druhej strane zabúdame, že zdravie nie je len fyzické.Zdieľať

Práve tieto dáta boli jedným z argumentov za otvorenie škôl. Je situácia naozaj taká vážna? Niektorí odborníci sa totiž obávajú toho, že otvorenie škôl, aj keď iba čiastočné, bude viesť k zhoršeniu pandemickej situácie.

Pre mnohých je pri otváraní škôl prirodzený strach o zdravie a tiež s tým zo strany pedagógov aj rodičov, ktorí v tomto smere idú do prirodzeného odporu, bojujeme. Úplne tomu rozumiem, ale na druhej strane zabúdame, že zdravie nie je len fyzické. Áno, to musíme do maximálnej možnej miery ochraňovať, ale to, že sa nám naozaj podiel depresie zvýšil v druhom polroku 2020 len oproti prvému polroku o 33 percent, je veľký problém. Ide to rapídne hore.

Stále vychádzame len z dát kontaktov krízovej linky internetovej poradne IPčko?

Áno, išlo najmä o služby pomoci internetových poradní pre mladých do 18 rokov, hoci zverejnené dáta zastrešujú viaceré krízové linky. Ide o psychológov, školských psychológov, ktorí sa venujú na týchto linkách mladým ľuďom, a v tomto im úprimne ďakujem, lebo nám poskytovali veľkú podporu, ktorú deti potrebovali získať v danom čase.

Kvôli čomu deti volajú najčastejšie?

Vyše 20-tisíc kontaktov boli ťažkosti emocionálneho typu, či už išlo o depresie, alebo úzkosti. Len do deväť rokov to bolo za minulý rok 264 kontaktov tohto typu. A to je ďalší dôkaz o tom, že je to na psychiku mladého človeka veľa.

Vieme z týchto dát tiež povedať, čo je v tomto období pandémie, keď mnoho detí stále nechodí do školy, sú zavreté doma, často najmä pred počítačom, pre ne najhoršie?  

To je ťažká otázka, lebo ja sa priznám, že osobne neviem oddeliť, čo je z tohto balíka potrieb detí, ktoré sú momentálne zanedbávané, najhoršie. Ale bude to asi strata sociálneho kontaktu. Aj dištančné vyučovanie má nejaké výhody, ale nikdy doň neprenesieme v plnej miere ľudskú nuansu. Vzdelanie aj úroveň vedomostí vieme nejakým spôsobom a do určitej miery v závislosti od ročníka dohnať, ale to, čo strácame v rámci sociálneho kontaktu, už nikdy nenahradíme. A nevymažeme už ani dosah na psychiku detí.

Predsa sa rodia stále nové a nové spôsoby, ako dištančné vyučovanie poľudštiť, a technológie ponúkajú mnohé možnosti.

Každé ráno vstávam a zaspávam s tým, ako môžem tým deckám pomôcť, ale nič lepšie, ako vrátiť sa do školy neexistuje. Môžeme vytvárať vyučovanie v televízii, rozdávať pracovné listy, mať skvelé aplikácie, ale je to stále niečo dištančné. Ja osobne som špeciálny pedagóg a pracovala som vždy s deťmi, ktoré mali naozaj rozmanité potreby, a za mňa ako za Svetlanu Síthovú, nie za ministerstvo školstva, nič lepšie ako návrat detí do škôl nie je. A keď je epidemická situácia v regiónoch dobrá, deti musia ísť do školy.

Držať všetky školy zavreté nikomu nepomáha. A deťom úplne najmenej. Argumenty, prečo je dôležité dostať deti naspäť do škôl, nie sú postavené na vode. Otváranie škôl pomáha všetkým. Keď je dieťa spokojnejšie a funguje sa mu lepšie, automaticky odbremení aj starosti rodičov, ktorí sa pandémiou stali pedagógmi a nemajú to ľahké.

Stres zhoršuje pamäť, ako aj logické i takzvané kritické myslenie. A to sú všetko súčasti, bez ktorých nevieme fungovať a už vôbec nie v škole.Zdieľať

Hovoríte, že pre deti bude náročné dobehnúť to, čo ich psychiku už poznačilo. Ako to myslíte? Ako sa to môže do budúcnosti na deťoch prejaviť?

Keď sme dlhodobo v  strese, naozaj dlhodobo, tak sa zvyšuje hladina hormónov v našom tele. A to nie je len tak, lebo tieto hormóny stresu vplývajú aj na našu centrálnu nervovú sústavu i na to, ako náš mozog funguje. Keď je táto hladina hormónov dlhodobo zvýšená, tento dosah na mozog sa prejaví napríklad v tom, že sa ťažšie sústredíme. A to možno už viacerí na sebe pozorujeme. Má to tiež obrovský vplyv na pamäť, keďže musí permanentne kvôli napätiu viac pracovať a reagovať citlivejšie na podnety. Tým, že sa zhoršuje pamäť, zhoršuje sa aj logické myslenie i takzvané kritické myslenie. A to sú všetko súčasti, bez ktorých nevieme fungovať a už vôbec nie v škole.

Čiže deti pre pandémiu podávajú horší výkon?

Človeku sa môže zdať, že sú to hypotézy, ale takto to jednoducho funguje. Keď deti nie sú v pohode, má to vplyv aj na výkon v škole. Žiak, ktorému sa pred zavretím škôl darilo a zrazu príde do školy a bude sa snažiť úplne rovnako, možno aj viac, no nepôjde to, znova skončí s pocitom neúspechu. Jedno s druhým súvisí.

Nerada sa porovnávam s inými krajinami, ale musím povedať, že vyspelé krajiny školy zatvárajú ako posledné a medzi prvými ich otvárajú. Asi na tom predsa niečo bude. Stres, ktorý z tohto celého vzniká, sa nepremieta len na deti, ale cez ich rodičov aj na celú spoločnosť.

V súvislosti so stresom u detí to môže v niektorých prípadoch znieť trochu paradoxne, veď počas online vyučovania môžu v podstate celý deň ležať v posteli v pyžame, nič nerobiť. Toto sa iba ťažko spája s pocitom stresu. V čom teda spočíva?

Tých situácií je veľa. Štandardne je každý organizmus, ktorý chodí do školy, nastavený na nejaký režim dňa. Každému sa lepšie funguje v pravidlách, ktoré sú presne určené. Jasne definovaný režim je niečo, čo nám umožňuje byť v pokoji, pretože vieme, čo nás čaká, a tým eliminujeme stres. Keď viem, čo ma čaká, pomáha mi to danú situáciu lepšie zvládnuť. To máte tak, ako keď dlho nešoférujete. Keď vás však situácia opäť prinúti sadnúť si za volant, stres je veľmi veľký. Čím dlhšie to bude trvať, tým horší bude návrat detí do škôl.

Mnohí rodičia sa veľmi snažia, viem o niektorých, ktorí si kvôli tomu, aby sa mohli učiť s deťmi, zobrali neplatené voľno.

Rodič hoci sa aj snaží spraviť všetko najlepšie, ako vie, nedokáže nahradiť učiteľa, ktorý vie, aké finty použiť na dieťa, aby danému učivu lepšie porozumelo. V škole majú zároveň deti možnosť mnohé odpozorovať od ostatných a tiež sa takýmto spôsobom učiť.

Rodičia nemajú prečo vedieť, akú metodiku použiť. Tak ako ja nie som automechanik. Môžem sa síce pokúsiť opraviť auto, no je pravdepodobné, že výsledok nebude veľmi pozitívny. Takže toto tiež môže prispieť k zvyšovaniu stresu. Na to sa zároveň môžu nabaliť ďalšie napäté situácie, deti sú unavené, nejde im učivo, rodičia tiež a ešte k tomu si pozrú 36. tlačovku za týždeň o koronavíruse a nervozita jednoducho rastie. No a dieťa túto nervozitu absorbuje.

Deti sú tie najvnímavejšie bytosti na celom svete, čiže aj keď im nič nepovieme, tak ony vedia, že rodič nie je v poriadku. Otvorenie škôl je teda pomocou pre celé rodiny.Zdieľať

A niet z nej úniku.

Už aj my dospelí zvládame súčasnú situáciu veľmi ťažko, nabaľuje sa veľa vecí, stále nové obmedzenia, v mnohých prípadoch ide o existenčné problémy. Za normálnych okolností ide dieťa cez deň na štyri, päť či šesť hodín do školy, čo mu veľmi pomáha, lebo aspoň na tých pár hodín je mimo toho napätého prostredia. A pomáha to aj samotnému rodičovi. Netvrdím, že rodičia tieto veci riešia s deťmi, ale deti sú tie najvnímavejšie bytosti na celom svete, čiže aj keď im nič nepovieme, tak ony vedia, že rodič nie je v poriadku. Otvorenie škôl je teda pomocou pre celé rodiny.

Ktorá veková skupina je na tom najhoršie?

Najviac kontaktov bolo od detí medzi 15 až 18 rokmi. Treba však vziať do úvahy, že to je veková skupina, ktorá najviac potrebuje sociálny kontakt. Stredoškoláci sú už extrémne dlho doma a zároveň sú to ľudia, ktorí skôr ako mame či učiteľke, alebo komukoľvek zavolajú radšej na linku prvej pomoci. Ale ja by som tie čísla zobrala radšej ako medziročné porovnanie. Oproti roku 2019 sa kontakty zvýšili u všetkých vekových skupín. V internetovej poradni máme tri kategórie: deti do deväť rokov, od 10 do 15 a od 15 do 18. So zvyšujúcim sa vekom sa zvyšuje aj to, ako často deti volajú, ale zároveň treba povedať, že zvýšenie nastalo vo všetkých vekových kategóriách.

Aj u tých malých deti?

V nej sa čísla zvýšili enormne v komparácii s rokom 2019. Ak sa bavíme o absolútnom vyjadrení, tak najviac kontaktov bolo od tej najstaršej skupiny. Ale vo všeobecnosti to deti zvládajú veľmi ťažko. V našom systéme máme aj poradenský systém, ide o centrá pedagogického a psychologického poradenstva a centrá špeciálneho pedagogického a psychologického poradenstva a prevencie a tie reálne ukazujú, že deti majú ťažkosti so zvládaním učiva. Aj žiakom, ktorí predtým neboli ich klientmi, sa zhoršuje výkon. Takže si myslím, že to, na koho situácia vplývala najhoršie, zistíme, až keď sa táto situácia skončí a vrátime sa do normálneho režimu. Myslím si, že ešte netušíme, aké komplexné dosahy na deti a mladých to celkovo bude mať.

Pri osobách so zdravotným postihnutím je zrejme problém so zatvorenými školami ešte väčší. Nemali by byť ich školy v špeciálnom režime?

Ony už otvorené sú, dostali povolenie spolu s materskými školami a prvým stupňom a to práve preto, že u nich je náhrada fyzického kontaktu ešte komplikovanejšia. Nejde iba o deti s telesným postihnutým, ale aj o deti, ktoré majú mentálne ťažkosti a tie naozaj potrebujú oveľa väčšiu mieru ukazovania či praktického skúšania nadobudnutých vedomostí. Našou snahou bolo preto otvoriť tieto školy, ale, samozrejme, závisí to od regionálneho úradu verejného zdravotníctva. Je tam totiž aj zdravotné riziko. Tieto deti majú často mnohé ďalšie pridružené ochorenia, napríklad horných dýchacích ciest, a môže byť pre ne covid nebezpečnejší. Preto sme tam nechali tú brzdu regionálnych úradov.

Z hľadiska vzdelávania má teda práve pre túto skupinu covid najhoršie dôsledky?

Ťažké to majú aj deti s dyslexiou či inými poruchami učenia, ktoré naozaj potrebujú pomoc špeciálneho pedagóga. Takže ja si vlastne ani nedovolím povedať, pre ktorú skupinu je to náročnejšie. Zrejme prváčikovia, ktorí sa učia písať cez monitor, ale problematické je to aj pre stredoškolákov, ktorí študujú v odboroch, kde je veľmi dôležitá prax. Ak by som chcela priorizovať jednu skupinu, hneď mi napadne ďalších desať, ktoré to tiež majú veľmi ťažké.

Niekedy to ani nezávisí od konkrétneho znevýhodnenia. Mám jednu mladú slečnu, ktorá je úplne nevidiaca, chodí na konzervatórium a tá to zvláda s prehľadom. Dokonca jej súčasný stav v určitej miere vyhovuje, lebo zatiaľ môže cvičiť nové skladby a podobne. No a pritom v jej prípade by sme mohli predpokladať, že to bude mať veľmi ťažké.

Naopak, sú deti, ktoré bežne problémy nemajú, ale teraz sa začali.

Áno, mám dievča, ktoré je tretiačka a ktoré vôbec nedáva distančné vzdelávanie. Nedokáže sa sústrediť, vždy bolo síce hyperaktívne, ale teraz sa to hromadí, potom príde mama, ktorá naň nakričí, pretože nesedí za stolom, no a do toho je nervózna aj učiteľka za monitorom, pretože dievča sa stále krúti. Myslím si, že nie je žiaka alebo študenta, ktorý by kvôli súčasnému stavu nemal problémy.

Dnešné deti majú kvôli pandémii neuveriteľný prehľad o dianí, minule mi napríklad moja trojročná neter hovorila, že jej bábika má koronavírus a tak ju musíme odložiť preč. Ako deťom dávkovať informácie?

Je veľmi dôležité myslieť na to, ako s deťmi o celej téme hovoriť. Nedá sa s nimi o tom jednoducho nehovoriť a tváriť sa, že všetko je v poriadku. Musíme však s nimi o tom hovoriť ich rečou v závislosti od veku. A zároveň sa ich treba pýtať, pretože ony nasávajú obrovské množstvo informácií, ani nevieme kde. Stačí, že telefonujeme a niečo začujú alebo pozerajú televíziu. Je teda potrebné neustále ich vnímať a byť veľmi citlivý na zmeny v správaní. Ak náhodou komunikatívne dieťa zostane mĺkve alebo, naopak, introvertné dieťa sa začne správať inak. No nestačí sa pýtať, ako sa majú, najlepší spôsob, ako u menších detí zistiť, ako sa naozaj majú, je prostredníctvom hry. Hrať sa s nimi a sledovať, ako sa hrajú, cez hry a rozprávky im vysvetľovať, čo sa vlastne deje.

Ak my budeme na všetko stále nadávať, všetko bude zlé, nič sa nebude dať, tak sa nečudujme, že nám to potom deti robia aj pri učení. Zdieľať

Deti sú veľmi citlivé na reakcie dospelých. Môže sa stať, že už nezvládneme n-tú tlačovku, kde ohlásia nové pravidlá, nové zmeny. Je to prirodzené – aj pre nás sú to ťažké situácie. Ale treba potom deťom vysvetliť, prečo sme vybuchli a že možno sme mohli reagovať lepšie. A takto vlastne deťom dávame modely, ako veci spracúvať, ako k nim pristupovať. Nikdy by sme nemali zabúdať na to, že deti zrkadlia. Ak my budeme na všetko stále nadávať, všetko bude zlé, nič sa nebude dať, tak sa nečudujme, že nám to potom deti robia aj pri učení. Pri tých malinkých si na toto treba dávať ešte väčší pozor.

Ak je problém väčší, ja vždy radím zavolať odborníkom, ktorých máme. Máme pedagogicko-psychologické poradenstvá v každom okresnom meste. Stačí zdvihnúť telefón a zavolať, od tohto týždňa sa dá prísť aj osobne, ale môžu sa poradiť aj telefonicky.

Čo môžu urobiť rodičia, aby predchádzali depresívnym stavom u svojich detí?

Je veľmi dôležité deťom zabezpečiť denný režim. Ak sa škola začína o ôsmej, vyžadovať od detí, aby sa predtým naraňajkovali, prezliekli. Naozaj má veľký efekt, keď sa snažíme čo najviac napodobniť školské prostredie. Je síce dištančné vzdelávanie, ale rodič by mal zabezpečiť, aby dieťa neležalo na posteli, aby si naozaj zaplo kameru. No a v tejto situácii rodič, žiaľ, musí spolupracovať na priebehu hodiny. Okrem toho, jedna kolegyňa psychologička používa takú fintu, ktorá sa síce zdá smiešna, ale naozaj funguje. Deti si napíšu na lístoček „som v škole“, položia si ho na písací stôl a podvedome im to pomáha uvedomiť si, v akom režime sú.

Čo komunikácia s učiteľmi zo strany rodičov?

Myslím, že je dobré, aby rodičia komunikovali s učiteľmi. Dieťa môže niečo povedať, na niečo sa sťažovať, ale je dôležité, aby sa o tom rodič porozprával aj s pedagógom, vypočul si aj druhú stranu.

Ako môžu učitelia napomôcť zlepšenie duševného zdravia svojich žiakov?

Zohrávajú v celej situácii veľmi dôležitú úlohu. Je to náročné obdobie, a preto im radím, aby požiadali v prípade, že majú v škole školského alebo špeciálneho psychológa, o pomoc. Sú to ľudia, ktorí im môžu podať pomocnú ruku najefektívnejšie. Môžu prísť raz na vyučovanie, pomôcť učiteľom vymyslieť nejakú konkrétnu hru či niečo podobné. A je veľmi dôležité, aby sa učitelia pýtali žiakov, ako sa majú, čo majú nové. Tým deťom naozaj pomáha, keď môžu vysloviť, ako sa majú. Tak ako sa rodičia stali pedagógmi, tak sa väčšina našich pedagógov stala aj psychológmi.

Jedného dňa sa pandémia skončí a zrazu sa vráti bežný život. Bude pre žiakov návrat problém?

Čím dlhšie bude tento stav trvať, tým to bude horšie. Z pozície ministerstva budeme robiť všetko pre to, aby bol čo najľahší, a budeme hľadať všetky možné mechanizmy, aby to bolo bezproblémové pre deti aj rodičov. Najťažšie bude vyrovnať sa s dosahmi tohto stavu a možno bude do určitej miery potrebné prekonfigurovať naše myslenie. Systém je veľmi orientovaný na výkon, všetko musí byť na sto percent, ak sú dané nejaké učebné osnovy, tak musia byť perfektne splnené. Možno to teda v konečnom dôsledku nášmu školstvu pomôže a podarí sa nám vzdelávanie detí a mladých zamerať na podstatné veci, ako je prepájanie informácií, kritické myslenie a začne sa orientovať na to, aby sa deti v škole cítili dobre.