Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Kultúra
21. február 2021

Zápisky z trolejbusu

Nielen o čiernovláske, čo predáva fornetti

Vymenil stavebnú firmu za šoférovanie bratislavskej MHD. Odkedy vozí ľudí, objavila sa v ňom túžba tvoriť poviedky, ktoré uverejňujeme na pokračovanie. Dnes o malej veľkej veci.

Nielen o čiernovláske, čo predáva fornetti

Foto: TASR/Jaroslav Novák

Pred železničnou stanicou stojí modrý stánok, kovový domček s dobrotami. Predávajú sa tu fornetti. Predáva ich milá čiernovláska, ktorá ku každému vrecúšku s čerstvým pečivom pribalí úsmev a milé slovo. Kým čakám na odchod s 201-tkou, môžem pozorovať, čo sa v stánku a v jeho okolí deje.

Dosť často vidieť, ako niekto, asi spriatelená duša dobrôtkarky, stojí vo vnútri a z boku jej šteboce niečo veľmi zaujímavé. Čiernovláska plynulo obsluhuje zákazníkov pri okienku a popritom stíha počúvať aj internú návštevu.

Je však jeden mladý muž, možno tridsiatnik, ktorý je tu častejšie. O dosť častejšie. Je trochu zvláštny. Táto menšia postavička v nohaviciach zo staršieho obleku, ktoré sa tak havlovsky končia nad zemou, drobnými krokmi radostne pricupitá a čaká. Čaká, kedy ho predavačka pustí dnu, k sebe, do chrumkavého kráľovstva. Jeho tvár žiari šťastím, neviem, či z čiernovlásky alebo z očakávania dobrôt. Jeho tvár však prezrádza aj to, že sa asi veľmi snažil v škole, ale niečo jednoducho nevyšlo. Okuliariky a narazená športová čapica slúžia svojmu účelu, móda nositeľa zjavne neobťažuje.

Čierny kabát s veľkými chlopňami, večne zasnežený odrobinkami z napečených koláčikov, dokresľuje charakter človiečika, ktorému záleží na veciach, ktoré nie sú vidieť. Z jeho tváre svieti pokoj a mier a až príliš veľká radosť z malých vecí.

 

12.00

Pri okienku nikto nestojí a aj pred stanicou je ľudí pomenej, pretože vlaky odišli a nové ešte neprišli. Človiečik ukrytý pred usmokleným počasím v modrom domčeku sústredene počúva, čo mu dobrá duša hovorí, horlivo prikyvuje a zjavne si prosbu opakuje. Niečo sa bude diať. Nabitý informáciami si vyhrnie kabát, stiahne čiapku ešte viac a vyrazí smerom ku stanici. Medzitým prišlo predsa len niekoľko hladných cestujúcich. Vystúpili z autobusu a asi pôjdu vlakom ďalej, domov, na návštevu a tento pár v čiernom aj s kyticou asi na pohreb. O chvíľu musím odísť a nevidím človiečika. Kam bol asi vyslaný?

Á, už ide! Niekoľko ľudí pred vchodom do stanice sa rozplynulo a on sa objavil, ako keď rozžiarený mesiac vypláva spoza mrakov. Dôstojným krokom kráča k modrému cieľu a vo vystretých rukách nesie tanier s horúcim obedom. Pohľad zapichnutý do taniera a dáva pozor, aby sa bohatá porcia omáčky nevyliala. Pery a jazyk intenzívne spolupracujú na splnení dôležitého cieľa: doručiť objednávku.

Palubný počítač ma upozornil, že už neuvidím, ako to dopadne. Odchádzam.

Inzercia

Robiť poriadne a s nadšením aj malé skutky prináša trojitú radosť mne, adresátovi a aj okoliu.

Radosť mne? To je o mojom postoji.

A radosť adresátovi a okoliu? To už je mimo mňa.

Ale radostný prístup k zverenej úlohe raz musí niekoho zohriať.

Si myslím.

 

Ak vás Zápisky z trolejbusu zaujali, ďalšie príbehy si môžete prečítať aj v dvoch knižných verziách.

Odporúčame