Tvorca slovenskej vakcíny Nestačí očkovať najstarších, paralelne sa treba zamerať aj na mladých

Imunitný systém vplyvom starnutia stráca svoju silu a vakcíny tak majú u starších ľudí menší účinok. Práve to chce riešiť vakcína na covid, ktorú vyvíja slovenská spoločnosť Axon Neuroscience. Jej riaditeľom je Norbert Žilka, ktorý je zároveň riaditeľom Neuroimunologického ústavu Slovenskej akadémie vied.

Ako vysvetľuje v rozhovore, keď chceli v Nemecku začať s klinickým skúšaním, zistili, ako podrobne sa potenciálne vakcíny kontrolujú a sledujú. O bezpečnosti už schválených očkovacích látok na koronavírus preto nepochybuje, a to napriek tomu, že ide o nové technológie.

V rozhovore hovorí aj o tom, prečo treba očkovať už od začiatku aj mladých a či je bezpečné očkovať aj najstarších a chorých ľudí.

Váš tím vyvíja vakcínu na koronavírus, čo pre Slováka, ktorý bežne počúva o tom, ako na Slovensku nie sú podmienky pre vedu a výskum, znie až neuveriteľne. Aká je teda realita?

Odpoveď je veľmi jednoduchá: tie podmienky tu nie sú a my sme viac-menej taký malý zázrak, ktorý sa tu odohral v roku 1999, keď sa zakladateľ firmy Axon Neuroscience profesor Michal Novák spolu s vtedajším finančným riaditeľom Martinom Cabadajom rozhodli, že sa pokúsia získať finančné prostriedky v zahraničí, založili firmu a napokon sa im to podarilo. Začali sme veľmi skromne v malom kolektíve. Dostali sme prvý cieľ, na ktorého splnenie sme mali jeden jediný rok. V opačnom prípade sme nemali šancu na ďalšie financovanie. Vďaka tomu malému tímu a húževnatosti ľudí sme ten míľnik naplnili, dokonca ešte s predstihom. Získali sme ďalšie financie a takto sme to ťahali niekoľko rokov, až kým za nami neprišiel slovenský investor, ktorému sa naša práca veľmi páčila a chcel to rozbehnúť vo veľkom. Chcel, aby sme sa dostali s vakcínou proti Alzheimerovej chorobe do výrobného procesu a začali klinické skúšanie. 

Podarilo sa to?

Vtedy sme ešte nemali takú odvahu, pretože sme nemali dosť skúseností. Ale povedali sme si, že ak je tu takáto príležitosť, tak to určite chceme skúsiť. Vybudovali sme pomerne veľký tím, do ktorého postupne prichádzali ľudia z farmaceutických firiem. Vďaka tomu sme mali všetky odborné a regulačné témy, ktoré boli dôležité v ďalšom vývoji, pokryté špičkovými odborníkmi. Na základe týchto skúseností si môžem dovoliť povedať, že Slovensko by bolo schopné vybudovať malú farmaceutickú firmu, pretože tu naozaj máme veľké množstvo odborníkov na rôznych pozíciách. Viem si predstaviť, že s podporou vlády by sa v budúcnosti dalo zrealizovať niečo, čo sa dnes zdá byť iba sci-fi. 

Keď sme už pri podpore zo strany štátu, aké s ňou máte skúsenosti?

Nikdy sme nezískali žiadne zdroje financovania zo štátu, vždy sme hľadali súkromné zdroje. Ale teraz sme sa rozhodli, že keďže ideme cestou covidovej vakcíny a v posledných mesiacoch sa venujeme aj vývoju nových terapeutických protilátok, tak možno prichádza ten čas, keď by sme mali začať diskutovať s vládou a jej predstaviteľmi, ako tieto procesy rozbehnúť a urýchliť a dostať sa čím skôr do klinického skúšania. 

Viem si predstaviť, že s podporou vlády by sa v budúcnosti dalo zrealizovať niečo, čo sa dnes zdá byť iba sci-fi. Zdieľať

Zatiaľ ste teda nedostali štátnu podporu, ani čo sa týka výskumu covidu?

Ako firma nie, ale som rád, že Neuroimunologický ústav uspel v covidovej výzve v rámci Agentúry na podporu výskumu a vývoja. Získali sme jeden grant, na ktorom momentálne veľmi usilovne pracujeme v spolupráci s naším pracoviskom, ktoré je lokalizované v Košiciach. To bolo vybudované v spolupráci s Univerzitou veterinárskeho lekárstva a farmácie. Je to pracovisko, kde pôsobí Mangesh Bhide, ktorého považujeme za jedného z najväčších európskych odborníkov na neuroinfekcie. 

Vakcína na koronavírus však už na trhu je a otázkou teda je, či vôbec má zmysel vo vývoji pokračovať. Vy ste však spomínali, že vaša vakcína by mala byť určená pre starších ľudí. Prečo potrebujú špeciálnu vakcínu?

Ja si myslím, že vyrobiť vakcínu pre starších ľudí je veľkou výzvou pre každú farmaceutickú či malú biotechnologickú firmu. A to preto, že starší ľudia, ktorých možno z hľadiska vedeckých výskumov definovať ako ľudí po 50. roku života, prežívajú niečo, čomu hovoríme imunosenescencia, čiže starnutie imunitného systému. Je to niečo prirodzené, nenazýval by som to, že to je patologické, ale časom sa ten imunologický systém jednoducho vyčerpáva a nie je už taký efektívny pri reakcii voči patogénom a očiste organizmu. Jeho reakcie sú niekedy spomalené, možno neadekvátne. Pri Covid-19 vidíme, že tam prebieha cytokinová búrka, a preto títo pacienti potom končia v nemocnici.

Pre nás laikov, čo je cytokinová búrka?

Je to agresívna odpoveď imunitného systému. Nesnaží sa riešiť problém spôsobený vírusom delikátne tým, že by sa okamžite pokúsil eliminovať patogén a s čo najmenším poškodením tento proces vyriešil, ale naopak tam dôjde k tomu, že imunitný systém zasiahne veľmi razantne a prudko. Prehnaná imunitná reakcia poškodzuje vlastné tkanivo, v tomto prípade pľúca, a preto majú pacienti také ťažké stavy.

Nie je to teda iba výsledok samotného vírusu. Imunitný systém už nie je optimálne naladený a môže pri svojom rozhodovaní robiť preklepy. No a z tohto dôvodu starší ľudia pri očkovaní často odpovedajú nedostatočne. Najčastejšie to pozorujeme pri vakcínach na chrípku. 

Sú nejaké snahy to riešiť?

Mnohé farmaceutické firmy sa rozhodli používať trocha odlišné koncepty pri imunizácii starších ľudí. Začali zvyšovať dávky alebo používať pomocné látky, ktoré ešte zvýšia odpoveď imunitného systému.

Ako postupujete vo vašej vakcíne?

My sme sa tejto problematike venovali kvôli tomu, že vakcína, ktorú sme vyvíjali pred pandémiou, bola zameraná na Alzheimerovu chorobu. Toto ochorenie prirodzene postihuje starších ľudí nad 60-65 rokov a to znamenalo, že celá populácia, ktorú sa chystáme liečiť, je práve tá starnúca. Už vo vývoji sme museli urobiť všetko pre to, aby sme našli účinný spôsob, ako dostatočne stimulovať spomalenejšiu imunitnú odpoveď.

Musím povedať, že sme boli úspešní, máme za sebou dve fázy klinického skúšania a v oboch sme preukázali, že sme prostredníctvom vakcíny boli schopní vyvolať veľmi robustnú imunitnú odpoveď, predovšetkým tú protilátkovú. Tieto výsledky sme publikovali v prestížnom medicínskom časopise The Lancet Neurology, čím boli všetky naše pozorovania a objavy verifikované medzinárodnou vedeckou komunitou.

Vy na jednej strane vyvíjate vakcínu na Alzheimerovu chorobu, na druhej strane však stále viac počuť skupinu ľudí, ktorí odmietajú aj bežné očkovania. Ako si to vysvetľujete?

Ja by som súhlasil s pani prezidentkou, ktorá povedala, že vníma strach a obavy ľudí z vakcíny, a k tomu by som pridal, že jediný spôsob, ako tento strach rozptýliť, je prísť s informáciami, ktoré sa opierajú o vedecké fakty, a nie o artefakty, ktoré si ľudia môžu vyzbierať niekde na internete. Z môjho pohľadu je to teda o informovanosti. Myslím si, že je to naša zodpovednosť, zodpovednosť odborníkov, ktorí by mali prichádzať s vedeckými informáciami a dostatočne ľudskou formou vysvetľovať, že táto vakcína je rovnako bezpečná ako napríklad tie, ktoré sa používajú proti chrípke.

Tým pádom sa naozaj musíme sústrediť len na niektoré špecifické javy, ktoré sa môžu objaviť počas očkovania. Treba o nich však hovoriť, treba sa k nim vyjadriť, lebo v opačnom prípade vznikajú šumy. V okamihu, keď tam je nejaká hmla, ktorá chce niečo zakryť, vznikajú nejasnosti a potom sa z toho rodia nepravdivé informácie. 

Čím však začať?

Ja si myslím, že by sme sa mali dostať k podstate očkovania. Očkovanie je vlastne imitovanie vstupu patogénu do ľudského tela. Robíme to sofistikovaným spôsobom, čo znamená, že tam nedávame patogén v plnej sile, lebo by sme ľudí mohli ohroziť na zdraví, ale hľadáme spôsoby, ako vysvetliť imunitnému systému, že to, čo mu práve podávame, sa len podobá na patogén. Čiže všetko, čo imunitný systém následne spustí, je presne to, čo sa odohráva v okamihu, keď tam vstúpi reálny patogén.

Ak sa objaví významná nežiaduca reakcia, nevieme úplne s istotou povedať, či by sa to neprihodilo aj v prípade, že by sa do tela dostal reálny patogén, pretože on spustí rovnakú reťaz imunitných odpovedí ako očkovanie. Očkovanie má jednu veľkú výhodu, a to že tam nie je živý patogén v plnej sile, ktorý má ambíciu sa množiť. Je tam buď oslabený mikroorganizmus, ktorý sa nejakým spôsobom množí, ale neubližuje alebo inaktivovaný mikroorganizmus, ktorý prakticky nežije a nie je schopný sa ani množiť. 

V prípade covidových vakcín, ktoré fungujú na inovatívnom princípe RNA kyselín, je to dokonca ešte menej, nie?

V prípade RNA je to iba malá genetická informácia, aj to nie o celom víruse, ale iba o jednej jedinej bielkovine. Cieľ očkovania je vyvolať záujem imunitného systému, aby sa tomu začal venovať a pripravil všetko tak, aby v prípade, že v budúcnosti príde do styku s daným patogénom, už vedel, ako reagovať, a získal tak vzácny čas na skorú imunitnú odpoveď. Aj imunitný systém totiž potrebuje nejaké obdobie, aby sa naštartoval a bol efektívny. Keď sa bavíme o protilátkovej odpovedi, tak trvá týždne, kým sa vyprodukujú naozaj silné protilátky, ktoré majú neutralizačný efekt. Očkovaním tento čas významne skracujeme. 

Ako vlastne táto imunitná reakcia, ktorú vakcína vyprovokuje, funguje? Čo presne začne po jej podaní v tele prebiehať? 

Vysvetlím to na príklade RNA vakcín. Pri očkovaní sa do nášho tela vpraví RNA, čiže časť genetickej informácie vírusu, ktorá v sebe nesie informáciu o danej bielkovine. To chcem zdôrazniť, nie je to kód celého vírusu, iba informácia o tej danej bielkovine. Táto informácia sa po podaní dostane do svalových buniek a  buniek imunitného systému. Vďaka tomu sa začne stimulovať dvojaká imunitná odpoveď. Začnú sa produkovať protilátky a takzvané cytotoxické T-lymfocyty. Rozdiel medzi nimi je ten, že protilátky hľadajú patogén v medzibunkovom priestore, zatiaľ čo T-lymfocyty sú schopné identifikovať infikovanú bunku a zlikvidovať ju, lebo ona je zdrojom produkovania ďalších vírusov. 

To je to, čo sa deje, keď sa okolie vpichu začervená, prípadne opuchne, bolí nás hlava alebo máme po očkovaní horúčku?

Tieto príznaky sa zvyknú dostaviť ešte predtým, ako sa spustí proces, ktorý som opísal. Ide o rýchlu imunitnú odpoveď, prvotnú reakciu organizmu, ktorý sa nejakým spôsobom snaží eliminovať to, čo vniklo dovnútra. Je to takzvaná vrodená imunitná reakcia, ale nás zaujíma tá získaná, lebo tá je o protilátkach a o lymfocytoch. Prvé hodiny sa teda situáciu snaží riešiť vrodená imunita, aby spomalila šírenie vírusu, a postupne opraty prevezme druhá zložka imunity.

Keď sa RNA, ktorá bola vpichnutá, vyčerpá, prestane sa aj produkovať bielkovina, ktorú náš organizmus rozpoznáva ako cudziu, a tým opadne aj imunitná reakcia. Telo sa však už naučilo s vírusom bojovať a v okamihu, keď príde, dokáže rýchlo zaútočiť. 

Vyzerá to jednoducho, teraz sa však začínajú objavovať nové mutácie koronavírusu, čo môže celý proces očkovania skomplikovať. Na začiatku pandémie sa hovorilo, že máme šťastie, že ide o celkom stabilný vírus, keďže spočiatku nemutoval. Prišla však zima a začínajú pribúdať nové a nové mutácie. Čím si to vysvetľujete?

Ja sa k tomu vyjadrujem iba veľmi okrajovo, pretože nie som virológ, je to téma pre Borisa Klempu, ktorého si veľmi vážim, a Slovensko môže byť naozaj rado, že má takého vynikajúceho virológa. Celý proces mutácie je prirodzený pre väčšinu týchto mikroorganizmov. Koronavírusy majú schopnosť rýchlejšie meniť svoj šat. Čím sa vírus vyskytuje častejšie, tým má viac možností sa meniť.

Mutácie v prípade koronavírusu sú skôr bodové, objavujú sa na rôznych miestach a to je možno trochu výhoda z hľadiska očkovania.Zdieľať

Zároveň je tu pre vírus obrovská príležitosť, že sa stretne s človekom, ktorý nemá dostatočne nachystaný imunitný systém a môže sa v tele dlhšie obdobie nerušene množiť. To je to, čo sa stalo aj pri niektorých nových variantoch vírusu. Je to niečo, s čím sa virológia už dlhodobo borí. Týka sa to aj vakcín, predovšetkým proti chrípke, kde je tá zmena šatu globálnejšia a k tej premene prichádza veľmi náhle a skokovo. 

Covid je v tomto iný?

Pri ňom vidíme, že mutácie sú väčšinou bodové (na úrovni jednej aminokyseliny), objavujú sa na rôznych miestach a to je možno trochu výhoda z hľadiska očkovania. Ak budeme efektívni a rýchli, tak by sa nám nemuselo stať, že by sa nám na scéne objavili veľmi výrazne zmenené koronavírusy, ktoré by odolávali novým vakcínam.

Mutácie postupne pribúdajú, vieme povedať, či budú súčasné vakcíny voči nim účinné?

Technicky je to veľmi pravdepodobné. Firma Pfizer má jednoznačné výsledky, že vakcína bude chrániť ľudí aj pred týmto novým variantom. Takže si nemyslím, že teraz sme v období, keď sa máme obávať, ale, samozrejme, je dôležité to monitorovať a vedieť o tom. V prípade, že by vírus výrazne zmenil svoj vzhľad, bude možno potrebné prísť s novou vakcínou. Práve pre technológiu RNA to však nie je zložitý proces. V okamihu, keď bude známa štruktúra, môže sa začať výrobný proces. Ten trvá šesť týždňov a všetko ostatné je už len na dohode: či nová vakcína musí znova prejsť klinickým skúšaním, alebo tam budú nejaké skrátené legislatívne postupy. 

Hovorili sme o očkovaní proti chrípke, to sa však musí opakovať každý rok práve kvôli mutáciám. Bude to prípad aj očkovania proti koronavírusu?

Nebudeme sa musieť chodiť preočkovať kvôli tomu, že sa bude vírus meniť. Dôvodom ďalších dávok môže byť pokles protilátkovej odpovede v čase. Je to prirodzené, otázka však je, ako rýchlo bude tento pokles prebiehať a či bude naozaj po roku nevyhnutné, aby sme dostali takzvaný booster. To je dávka, ktorá opäť vybudí imunitný systém. Tieto informácie zatiaľ nemáme k dispozícii, ale myslím si, že v priebehu niekoľkých mesiacov budeme mať na stole výsledky, ktoré budú hovoriť o tom, či je nevyhnutné očkovanie každý rok opakovať. 

Okrem vakcín, ktoré fungujú na princípe RNA, má Slovensko predobjednanú aj vakcínu od AstraZeneca, ktorá je takzvanou vektorovou vakcínou. V čom je rozdiel?

Táto vakcína na rozdiel od RNA využíva DNA, to znamená inú formu genetickej informácie. SARS-CoV-2 je RNA vírus, pri príprave vakcíny sa teda prepíše do podoby DNA, vloží sa do adenovírusu, čo je pomerne bezpečný vírus, ktorý sa štandardne používa vo výskume. Ten poslúži ako nosič pre informáciu o koronavíruse. Celý princíp je vlastne veľmi podobný, len sa namiesto RNA využíva koncept DNA. 

Čiže ani tu nejde o klasickú vakcínu, na ktorú sme zvyknutí možno z detstva.

Keď sa pozrieme na vakcíny, ktoré sme dostali ako deti, tak jednoznačne dominujú živé vakcíny, ktoré obsahujú živé utlmené patogény. Ďalej môžu byť inaktivované, čiže také, ktoré sú nefunkčné, taktiež tam môžu byť napríklad nejaké časti, napríklad bielkoviny alebo toxín v prípade baktérií. Toto sú štandardné cesty, ktoré sa už v praxi veľmi dlho používajú. K nim sa pridali dva nové koncepty – vektorové vakcíny a RNA vakcíny.

Vektorové už boli schválené pre ľudské použitie, pre RNA vakcíny je to celosvetová premiéra. Je veľmi pravdepodobné, že takýchto vakcín uvidíme v schvaľovacom procese čoraz viac, keďže firmy, ktoré vyvinuli vakcíny na koronavírus, už dlhodobo vyvíjajú vakcíny na podobnom základe proti iným infekčným a onkologickým ochoreniam.

Niektorí ľudia sa obávajú toho, že sa genetická informácia, ktorú tieto vakcíny obsahujú, dostane do jadra našich buniek a pozmení náš genetický kód. 

Laicky sa môže zdať, že ide o veľmi jednoduchý proces a že dostať sa do tela bunky, ako aj do jej jadra, je pre RNA pomerne ľahká záležitosť, ale opak je pravdou. Terapia založená na RNA nie je ničím novým, hovoríme o tom už minimálne 10 rokov a výskum sa venoval hlavne onkologickým ochoreniam. Ale výskum uviazol na plytčine, pretože RNA je nestabilná. To znamená, že v okamihu, keď sa dostala do tela, tak sa buď degradovala enzýmami, alebo mohla naštartovať imunitnú odpoveď a tá ju hneď zlikvidovala. Dlhodobo bol pre vedcov ťažký oriešok, ako RNA vôbec do tela dostať v dostatočnom množstve. Až nakoniec prišli s konceptom nanočastíc, do ktorých zabalili RNA. 

Nanočastice, čo si pod tým môžeme predstaviť?

Sú to vlastne tukové miničastice, ktoré obalia RNA a ich využitie má niekoľko dôležitých aspektov. Po prvé chránia RNA pred likvidáciou a vďaka tomu, že ide o tukové častice, ľahko sa dostanú cez membránu bunky a vstúpia dovnútra. RNA molekula hneď potom začne slúžiť ako recept pre výrobu bielkovín v cytoplazme bunky. Ale prechod do jadra vôbec nie je jednoduchý. Pre RNA to nie je ľahká záležitosť a hlavne tam nemá čo robiť. Nemá sa tam akým spôsobom angažovať a integrovať do ľudského genómu.

Navyše, väčšia časť RNA, ktorá sa pri očkovaní podá, skončí v lokálnom mieste, pretože pôjde do svalových buniek, buniek imunitného systému a iba menšia časť skončí v krvnom riečisku. Výhoda RNA napríklad oproti DNA vakcínam je, že stačí podať tisíckrát menšie množstvo. Naozaj sa bavíme o veľmi malých množstvách. Toto všetko sú veci, ktoré hovoria o tom, že v tejto chvíli z hľadiska exaktnej vedy nevidíme žiadny dôvod sa obávať, že by táto informácia vstupovala do jadra a menila našu dedičnú informáciu.

Ľudia sa obávajú aj možných nežiaducich účinkov. Postupne sa objavujú rôzne správy. Sú tieto vakcíny podľa vás bezpečné, aj keď celý proces vývoja prebehol veľmi rýchlo? 

My ako vedecká komunita sme mali možnosť nahliadnuť do výsledkov klinických skúšaní, ktoré sú voľne dostupné. Podrobne sú v nich opísané nežiaduce účinky, o ktorých sa často rozprávame. Z výsledkov, ktoré boli publikované, a z toho, čo vidíme teraz, keď už bola vakcína podaná viac ako 42 miliónom ľudí, vychádza, že jediná závažná nežiaduca reakcia je takzvaná anafylaktická reakcia, čiže hypersenzitivita, prehnaná odpoveď tela. Tento nežiaduci účinok sa objavuje nielen pri vakcínach, ale pri akýchkoľvek liekoch a dokonca aj pri potravinách.

V decembri bolo reportované, že tých prípadov je jedenásť na milión očkovaných, dovedna ich bolo 22 na 1,9 očkovaných. To je stále veľmi zriedkavý jav a väčšia časť tých ľudí už v minulosti zažila niečo podobné, už mali nejaké alergické alebo anafylaktické reakcie. Treba na to však dávať pozor a ľudia, ktorí sa niekedy v minulosti stretli s podobnou reakciou voči niečomu inému, by mali informovať svojho lekára. 

Starší ľudia majú horšiu imunitnú odpoveď a sú zraniteľnejší. Každá stratégia by mala tieto dva faktory zohľadňovať.Zdieľať

Nedávno sa však objavila správa o tom, že v Nórsku po podaní vakcíny zomrelo 23 starších ľudí. Samotný nórsky regulačný úrad pripustil, že nežiaduce účinky, ktoré pre mladších ľudí nie sú problémom, mohli byť pre týchto ľudí fatálne. Nenaštrbuje toto dôveryhodnosť vakcíny?

Myslím, že je to prípad nesprávnej komunikácie s verejnosťou. Informácie sa menili v priebehu niekoľkých dní. Je vždy potrebné dôkladne sledovať vzťah medzi vakcínou a nežiaducimi reakciami alebo úmrtím. Až po dôkladnej analýze je možné vyriecť konečný ortieľ.

Nórsko kvôli tomuto mení aj svoju očkovaciu stratégiu. Mali by byť podľa vás títo naozaj veľmi starí a chorí ľudia očkovaní?

Ja sa na to dívam z hľadiska osobných skúseností, starší ľudia majú horšiu imunitnú odpoveď a sú zraniteľnejší. Každá stratégia by mala tieto dva faktory zohľadňovať.

Ako by ste očkovaciu stratégiu nastavili vy?

Nie som odborník na očkovacie stratégie, ale nepostavil by som celý koncept na očkovaní staršej populácie, ale paralelne by som riešil mladšiu a strednú generáciu, ktorá omnoho efektívnejšie prenáša vírus.

Ďalšou vecou je účinnosť vakcíny, ktorá, ako ste už hovorili, u starších ľudí klesá. Vieme povedať aj o koľko?

Existujú reálne a ľahko dostupné čísla, ktoré sa týkajú chrípkových vakcín. Závisí to, samozrejme, od sezóny, takže niekedy je to lepšie, niekedy horšie. Niekedy táto vakcína poskytuje 70-percentnú ochranu, niekedy 50, niekedy 30 alebo 40 a, samozrejme, tie čísla sú pri starších ľuďoch v porovnaní s mladými výrazne nižšie. Nie je to nič výnimočné, nič, čo by sme neočakávali. Vakcín na koronavírus je zatiaľ málo a diskutuje sa o tom, či možno odložiť druhú dávku a nepodať ju po troch týždňoch, ale po troch mesiacoch. Ja by som bol jednoznačne za to, aby ju starší ľudia dostávali po troch týždňoch. To je to, čo sme videli v našom klinickom skúšaní na starších ľuďoch. V okamihu ako prestaneme vakcinovať, ide imunitná odpoveď starších ľudí veľmi rýchlo dole. Preukázali to aj výsledky firmy Moderna. 

Druhá dávka vie tento pokles zvrátiť?

Je vždy dobré dostať úroveň protilátok čo najvyššie hneď v úvodných fázach očkovania a to sa podarí, keď podáte dve dávky. Vďaka tomu môže byť potom ten pád pozvoľnejší. V našom klinickom skúšaní sme videli, že u starších pacientov s demenciou po prvej dávke nebola ešte dostatočná imunitná odpoveď, po tej druhej však nastal veľmi prudký nárast protilátkovej odpovede. Chápem, že dnešný koncept vychádza z toho, čo bolo publikované.

Po 12 dňoch sa nám otvoria nožnice a u ľudí, ktorí dostali vakcínu, sa vyskytuje vírusová infekcia oveľa menej často ako u tých, čo dostali placebo. To bol aj dôvod, prečo sa Svetová zdravotnícka organizácia rozhodla podporiť koncept, že druhá dávka môže byť podaná aj neskôr, a to aj o tri mesiace. Ale z hľadiska imunológie je dôležité vždy sledovať aj to, čo sa reálne v tej imunitnej odpovedi udialo. 

Úplne najskôr sa začalo očkovať ruskou vakcínou Sputnik, ktorá je podobná tej, ktorú vyvíja Oxford spolu s AstraZeneca. 

Funguje na identickom princípe, rozdiel je, že AstraZeneca používa adenovírus, teda nosič, ktorý pochádza z opíc, zatiaľ čo Sputnik používa ľudské adenovírusy. Obsahuje vlastne dva kmene týchto adenovírusov, aby prekabátila imunitný systém. Nevýhodou ľudských adenovírusov totiž je, že väčšina ľudí sa s nimi v živote stretla a má proti nim protilátky. V okamihu, keď sa do tela dostane vakcína, ktorá ho obsahuje, imunitný systém vie rýchlo zareagovať, kvôli čomu môže byť účinnosť nedostatočná.

Ruskí odborníci to preto vymysleli tak, že do tela podávajú dva rôzne kmene za sebou. Nevýhodou tejto vakcíny je to, že je ťažké vidieť do toho, ako prebiehalo klinické testovanie. Mohli sme vidieť dáta z prvej fázy a tie majú svoje nedostatky. Ale vakcína je veľmi podobná tej od AstraZeneca, mechanizmus účinku bude úplne identický a myslím si, že práve tieto dve spoločnosti si napokon k sebe našli cestu. 

Vakcínam sa venujete dlhšie, prišli ste do kontaktu aj s úradníckou časťou celého procesu. Je možné, že by Európska lieková agentúra kvôli núdzovej situácii schválila vakcínu prirýchlo, bez toho, aby ju poriadne preštudovala? 

Nemyslím si, že sa to môže takto jednoducho odohrať. Ja sám som absolvoval diskusiu s nemeckým regulačným orgánom, keď sme rozmýšľali o tom, že by sme s našou vakcínou išli do prvej fázy klinického skúšania. Tam je úplne jasné, že je to téma, ktorej sa venujú najlepší z najlepších. Na naše stretnutie prišiel perfektne pripravený tím, dokonca samotný riaditeľ regulačného orgánu a naozaj si vypočuli všetky argumenty, ktoré sme mali k dispozícii a predstavili nám svoj koncept, čo všetko musíme absolvovať na to, aby sme mohli vstúpiť do klinického skúšania.

Nešlo o schválenie, ale iba o to, aby sme vôbec mohli podať prvú dávku ľuďom. Už v tom čase sme museli mať k dispozícii veľké množstvo informácií od nás z laboratórií a neskôr aj z výrobných procesov, ktoré sú veľmi dôsledne sledované. Regulačné orgány si dávajú enormne záležať na tom, aby posúdili každý jeden aspekt kotrejkoľvek vakcíny. Sú tam mnohé veci, ktoré sa verejnosť nikdy ani nedozvedela, aby sa naozaj zabezpečila maximálna bezpečnosť. 

Čo napríklad?

Sledovali sa javy, ktoré sú menej časté a vyskytovali sa pri iných vakcínach. Napriek tomu sa požadovalo, aby sme to vložili do nášho vývojového programu, aby sme im venovali pozornosť. Naozaj tam nebolo nič zanedbané z hľadiska toho, čo všetko musí firma, ktorá vyvíja vakcíny, absolvovať. 

Ľudí však predsa odrádza rýchlosť, s akou celý proces prebehol. 

Treba si uvedomiť, že na rozdiel od klasických postupov, ktoré tu boli predtým, sme celý proces skondenzovali. Niektoré veci prebiehali paralelne s klinickými skúšaniami. Niektoré dôležité testy účinnosti napríklad na zvieratách išli spolu s fázou klinického skúšania. Ale asi najdôležitejším faktorom, ktorý v celom procese zohráva významnú úlohu, sú finančné prostriedky. Tým, že svetové veľmoci vrátane Európskej únie investovali veľké peniaze do vývoja vakcín, sa dosiahlo, že mnohé výrobné procesy, ktoré sú inak dlhé, sa dali veľmi výrazne zrýchliť, pretože na nich pracoval omnoho väčší tím ako za normálnych okolností.

Boli na to alokované tie najlepšie firmy na svete, s ktorými sa urobili priebežné kontrakty, a to všetko celý proces veľmi výrazne urýchlilo. Čiže okrem toho, že výroba RNA vakcín je ľahká a rýchla, pomohli ďalšie faktory a vďaka tomu bolo možné získať schválenie na konci roka. Jediná informácia, ktorá nám v tejto chvíli chýba, je, či sa budú vyskytovať nejaké veľmi zriedkavé nežiaduce reakcie v oneskorenom čase, ako aj to, a to je asi to najdôležitejšie, ako dlho bude imunita pretrvávať. 

Ak by ste si mohli vybrať, ktorou vakcínou vás zaočkujú, ktorá by to bola?

V prípade Moderny a Pfizeru ide viac-menej o dvojičky. Sú tam drobné rozdiely, ktoré ich mierne odlišujú, ale koncept je identický. AstraZeneca má svoju vlastnú, vektorovú cestu. Ja nechcem favorizovať žiadnu z vakcín, pre mňa bude veľmi dôležité vyhodnotiť všetky aspekty imunitnej odpovede. Mňa ako vedca zaujíma imunológia vakcíny. Nespochybňujem, že je kvalitná, ale chcem napríklad vidieť, či bude tá RNA vakcína naozaj schopná vyprodukovať dostatočné množstvo protilátok, ktoré ma budú dlhodobo chrániť. 

Pracuje sa však aj na ďalších vakcínach. Aké sú najbližšie k schváleniu?

Momentálne dobiehajú inaktivované vakcíny, je tam vakcína, ktorá je založená na S proteíne, a potom sú tam DNA vakcíny. Uvidíme, ktoré z nich budú napokon schválené. Čo sa týka bezpečnosti, tam zatiaľ platilo pravidlo, ktoré sa, samozrejme, môže zmeniť, ale zatiaľ si myslím, že je to typické pre všetky patogény, že čím väčšiu časť patogénu používame vo vakcíne, tým robustnejšia bude imunitná reakcia, ale zároveň budú aj väčšie nežiaduce účinky.

Teraz je otázka, kde nájdeme ten benefit a či nás vakcíny s celými vírusmi budú dlhšie chrániť. Zatiaľ sa ukazuje, že účinnosť čínskej vakcíny, ktorá obsahuje celý vírus a už bola testovaná, nie je taká veľká, ako je pri RNA vakcíne. To je pre mňa veľké prekvapenie, naozaj by som očakával, že ten samotný vírus bude dostatočne potentný, ale nestalo sa tak. 

Spomínali ste, že okrem vakcíny sa venujete aj vývoju možných liekov na koronavírus založených na protilátkach. Ako to funguje?

Koncept, ktorý sa dnes využíva, je založený na tom, že protilátky sa berú priamo od ľudí, ktorí prekonali covid. Neberú sa ani tak samotné protilátky, ale bunky, ktoré ich produkujú. Z nich sa získava genetická informácia, na základe ktorej sa potom v laboratórnych podmienkach dá produkovať konkrétna protilátka v nekonečnom množstve. Je to veľmi zaujímavý koncept, ktorý sa v imunológii už dlhšie obdobie používa.

V prípade covidu to však má svoje limity. Ten limit je daný tým, že dozrievanie protilátok v prípade tohto ochorenia trvá mesiace. Čiže tie dozreté protilátky, ktoré sú dostatočne potentné a silné, sa začínajú objavovať oveľa neskôr. Hovorí sa, že je to po 60. dni od infekcie. Keď si firmy, ktoré už takéto terapie vyvinuli, zobrali bunky od pacientov, ktorí boli pár týždňov po infekcii, mohlo sa im stať, že protilátky, ktoré získali, neboli dostatočne zrelé.

 Čo znamená, že sú dozreté?

Vysvetlím to na jednom príklade. Predstavte si, že zápasník trénuje len jeden týždeň a potom vojde do ringu, no nemá dostatok energie, nemá dosť natrénované. Ako-tak zvládne prvé kolo, ale viac už nedá. My potrebujeme dostať do toho ringu niekoho, kto je veľmi dobre trénovaný. Niekoho, kto nemal iba týždňový tréning, ale má za sebou mesiace, aby bola jeho kondička v najlepšom možnom bode. Vtedy máme záruku, že v tom ringu obstojí a že vydrží nielen prvé kolo, ale aj tie nasledujúce. No a to je presne to, čo vidíme pri protilátkach. Protilátka dozrieva, na začiatku procesu nie je interakcia s vírusom ešte úplne dokonalá a imunitný systém si až postupne dolaďuje dozrievanie protilátky.

Ako tento problém riešite vy?

Rozhodli sme sa, že pôjdeme inou cestou. Ide o postup, s ktorým prišiel ešte v minulom storočí Cesar Milstein, ktorý za to v roku 1984 dostal Nobelovu cenu za medicínu a fyziológiu. Je to takzvaná hybridová technológia, ktorá je založená na tom, že podávate imunogén myšiam a hráte sa s imunitným systémom tak, že tá protilátka postupne dozrieva. V okamihu, keď je dozretá, si ju zoberiete a začnete ju meniť na ľudskú podobu. Hovoríme tomu humanizácia protilátok. No a to je presne to, čo my teraz robíme.

Máme tieto myšacie protilátky, ktoré sú mimoriadne efektívne v eliminácii vírusu a v týchto dňoch začíname meniť ich šat z myšacieho do toho ľudského. Keď budeme mať tento proces ukončený, čo verím, že bude o pár týždňov, tak začneme výrobný proces. Ak sa nám bude dariť a všetko pôjde tak, ako o tom snívame, tak by sme naozaj mohli rozmýšľať o tom, že by sme tento rok stihli ešte prvú fázu klinického skúšania. Ale naozaj bude rozhodovať veľa faktorov, ktoré môžu urýchliť, ale aj spomaliť celý proces.

Je teda celkom pravdepodobné, že v budúcnosti budeme mať účinný liek na covid?

Niekoľko protilátok bolo už schválených na terapiu, ale tie pochádzali práve od ľudí, ktorí prekonali infekciu, a boli vyvíjané v čase, keď sme ešte nemali informáciu, že vírus má schopnosť blokovať dozrievanie protilátok. To už dnes vieme a vidíme, že to robí veľmi efektívne. Tým pádom je tá liečba síce schválená, ale jej efektivita nie je úplne dokonalá. Pokiaľ chceme dostať na trh kvalitný liek, musíme mať v rukách veľmi kvalitné protilátky, ktoré si svoju úlohu plnia absolútne špičkovo.

A preto si myslíme, že cestou je používanie klasickej hybridovej metódy. Je to o čosi pomalšie, ako keď sa získavajú protilátky priamo z ľudí, ale stále si myslíme, že to má zmysel. Za tie roky sme sa naučili, ako imunitný systém vycvičiť tak, aby nám na konci procesu odovzdal dozreté protilátky, a to vďaka mnohým faktorom. Jedným z nich je to, že César Milstein dlhé roky pracoval s profesorom Novákom, ktorý je zakladateľom Neuroimunologického ústavu.

Osem rokov boli spolu v Laboratóriu molekulovej biológie, MRC Cambridge. Môžem s hrdosťou povedať, že je krstným otcom nášho ústavu. Takže hybridovú technológiu máme zakódovanú v našich vedeckých génoch, a preto si myslím, že sme dostatočne silní, a tím, ktorý máme pod vedením profesorky Kontsekovej, odvádza naozaj absolútne špičkovú robotu.