Konzervatívec po útoku na Kapitol Prečo som taký nahnevaný

Niektorým mojim priateľom sa zdá, že som sa zbláznil.

Vždy som bol pyšný na to, ako som používal sociálne siete: s každým som komunikoval láskavo, vyhýbal som sa náznakom ad hominem a dával som si veľký pozor na čas, ktorý som na sieťach strávil.

Všetky tieto princípy, a aj iné, som v posledných dňoch porušil.

Faktom je, že sa hnevám. Som veľmi, veľmi nahnevaný. Nemyslím si, že je to zdravé ani správne, ani dobré. Posledné dni som oveľa viac času venoval modlitbe. Napriek tomu sa môj hnev neustále derie na povrch. Nedávno som si deaktivoval svoje účty na sociálnych sieťach. Napriek tomu môj hnev neodchádza.

Skúsim preto vysvetliť dôvody, prečo sa hnevám. Posúďte sami, či som sa zbláznil.

Obesiť Pencea

V roku 2015 som pracoval na plný úväzok ako konzervatívny novinár a editor. Živo si pamätám na podozrenie, dokonca odpor, ktorý v tom čase dávali najavo sociálni konzervatívci, keď to vyzeralo, že Trump získa nomináciu Republikánskej strany. Ako by sme sa mohli postaviť za takéhoto muža alebo mu dôverovať?

Potom, v júli 2016, si Trump vybral ako svoju dvojku Mikea Pencea. To bol brilantný krok. Nevedeli sme, čo si máme myslieť o Trumpovi. Ale Pencea sme poznali. A Pence bol odhodlaný. Na nič sa nehral. A tak sme nastúpili na Trumpov vlak.

Každý, kto dával trochu pozor, vie, že práve Pence bol hybnou silou sociálne konzervatívnej agendy Trumpovej administratívy. Áno, Trump si vyslúžil slávu za to, že sa za tieto veci postavil, ale ich architektom bol Pence. On bol náš hlavný muž v Bielom dome. A štyri roky produkoval a dodával výsledky.

FOTO: TASR/AP Photo/John Minchillo

Pred pár dňami Trump na twitteri opakovane vyzval Pencea, aby odmietol potvrdených voliteľov v jednotlivých „swing states“ (štáty, v ktorých je počet demokratických a republikánskych voličov približne rovnaký, pozn. prekl.), a povedal, že keď tak neurobí, bude za jeho prehru zodpovedný Pence. Neveril som vlastným očiam. Doslova som sa triasol od hnevu, keď som tie tweety čítal. Trump verejne postavil Pencea do úlohy svojho obetného baránka.

„Ten zbabelec!“ myslel som si. „Ten dvojtvárny, bezohľadný, hrajúci na obe strany, klamársky, nelojálny nevďačník!“ uľavil som si. „Toto,“ pomyslel som si, „presne toto je ten moment. Moment, keď sa sociálni konzervatívci zobudia a uvedomia si, že majú v posteli hada, krokodíla.“

Nie.

Trump svoje obvinenia na druhý deň zopakoval. „Ak Mike Pence urobí, čo je správne, tieto voľby vyhráme,“ povedal. Dokonca si dovolil naznačiť, že ak to Pence neurobí, bude to preto, lebo mu chýba „odvaha“.

Pence reagoval vyhlásením, v ktorom vysvetlil, prečo nemôže urobiť to, čo od neho požaduje Trump. Je jasné, že mal pravdu. Musíte byť šialení alebo trpieť preludmi, ak si myslíte, že tvorcovia ústavy alebo dvanásteho dodatku zamýšľali dať viceprezidentovi právomoc urobiť to, čo Trump žiadal od Pencea. („Hej, dajme jednostrannú právomoc odmietnuť legislatívne potvrdené výsledky volieb politikovi, ktorého ďalšie postavenie a moc závisí od výsledku tohto hlasovania! Aký skvelý nápad! Pretože malá tyrania nikdy demokracii neublížila, všakže?“) To je dôvod, prečo sa to v histórii tejto krajiny ešte nikdy nestalo.

Zo správ vyplynulo, že počas nepokojov, ktoré nasledovali, sa niektorí vzbúrenci prehnali Kapitolom a hľadali Pencea, aby mu mohli vykrútiť krk. Niektorí z nich postavili pred budovu šibenicu. O deň nato kolovala na Twitteri fráza „obesiť Mikea Pencea“.

To všetko bolo úplne predvídateľné. Trump to dopredu videl, a napriek tomu ako zbabelec Pencea zradil. Vydal ho do rúk svojim nasledovníkom, ktorých zúrivosť sám rozdúchal a vyhovel ich túžbe po krvi.

A celé trumpovské hnutie MAGA (teda tí, ktorí uverili známemu sloganu Donalda Trumpa Make America Great Again, pozn. prekl.) vrátane mnohých sociálnych konzervatívcov v mojom feede na sociálnych sieťach ho nasledovalo a koplo si do Pencea v okamihu, keď Trump zapískal. Vybrali si Trumpa radšej ako muža, ktorý rokmi vernej služby dokázal, že je človekom s integritou, presvedčením, autentickou vierou a morálnou odvahou.

Takže áno, som nahnevaný.

Ako konzervatívci uverili bludom

Len niekoľko minút po útoku na Kapitol som sa prizeral tomu, ako mnohí konzervatívni priatelia a známi začali zdieľať memes a obrázky, ktoré mali dosvedčiť, že dvaja z tých najviac viditeľných výtržníkov boli provokatéri z hnutí Antifa a Black Lives Matter.

Od momentu, keď sa tieto obrázky prvý raz objavili, až do momentu, keď bol nimi môj feed úplne zaplavený, neprešla ani hodina. A neprešli ani dve hodiny a zdieľali ich milióny ľudí po celom facebooku a twitteri.

Potreboval som menej než dve minúty, aby som identifikoval oboch tých mužov. Obaja sú známymi podporovateľmi Trumpa. Rýchlo som napísal článok, v ktorom som túto lož odhalil. Ale už bolo neskoro. Milióny ľudí už uverili, že majú „dôkaz“, že túto vzburu podnietili provokatéri z Antify. A nič ich už nikdy nepresvedčí o opaku.

Deň nato sa stal virálnym článok z Washington Times. Tvrdil, že firma XRvision, ktorá sa venuje „rozpoznávaniu tvárí“, v dave identifikovala aktivistov Antify. Na facebooku tento článok zdieľali viac ako 350 000-krát.

Neskôr v ten večer člen Snemovne reprezentantov za Republikánsku stranu Matt Gaetz na pôde Snemovne toto obvinenie zopakoval. V priebehu niekoľkých hodín poslala spoločnosť XRVision denníku Times príkaz na zastavenie šírenia tejto informácie s tým, že v dave v skutočnosti identifikovali členov neonacistických organizácií. Ale bolo príliš neskoro. Milióny ľudí už videli prvú verziu príbehu a uverili jej.

Odvtedy našli MAGA fanúšikovia niekoľko videí, ktoré ukazujú, alebo sa zdá, že ukazujú, ako policajti výtržníkov do Kapitolu vpúšťajú. Tvrdia, že tieto videá dokazujú, že celý útok bol podvod, „operácia pod falošnou vlajkou“; alebo že tento protest bol „väčšinou pokojný“ – alebo dokonca „takmer úplne pokojný“ – bola to len demonštrácia, ktorú nafúkli médiá a demokrati.

A tak si MAGA užíva toto rozhrešenie, ktoré im poskytuje najnovšia fantázia a s čistým svedomím odpočíva, presvedčená, že za to viac môžu „oni“, nie „my“. (Prvé pravidlo klubu politického boja: vždy sú na vine „oni“, nikdy nie „my“.)

Foto: youtube.com/Storyful Rights Management

Používam slovo fantázia, pretože aby ste tomu mohli uveriť, musíte úplne ignorovať desiatky a desiatky strašidelných videí. Tie ukazujú, ako hordy fanúšikov MAGA fyzicky zápasia s políciou pred budovou aj vnútri Kapitolu, ako sa pretlačili cez policajné zátarasy (v jednom videu kričí od bolesti mladý policajt krvácajúci z úst, pretože je zakliesnený medzi dvere a svoj štít a dav sa len bezhlavo rúti ďalej), rozbíja zátarasy aj dvere, ťahá dolu po schodoch spadnutého policajta a bije ho, zatiaľ čo stovky ďalších demonštrantov pokračujú v útočení na policajtov strážiacich dvere, vypočúvajú a napádajú novinárov a kričia „zradcovia“ na policajtov, ktorí chránia Kapitol.

Musíte tiež ignorovať fakt, že 60 príslušníkov polície utrpelo zranenia a jeden je mŕtvy. Ďalší policajt si siahol na život niekoľko dní po protestoch. (Pamätám sa na výsmech konzervatívcov, keď v lete britské médiá informovali o „väčšinou pokojných“ protestoch Black Lives Matter, pri ktorých bolo zranených „iba“ 27 policajtov.)

Musíte ignorovať aj všetky správy o zatknutí známych Trumpových priaznivcov vrátane jedného, ktorý sa objavil s puškou M4, nabitými zásobníkmi, ručnými zbraňami a nádobami plnými domáceho napalmu; alebo toho, čo na ceste na demonštráciu poslal svojim priateľom textovú správu: „Mierim do DC a mám so sebou haldy protipancierovej munície typu 5,56.“ A neskôr: „Rozmýšľam, že pôjdem na prejav k...y Pelosiovej a preženiem cez jej hlavu guľku v telke naživo.“

Mnoho ľudí, ktorí dôverčivo šíria tento Antifa/BLM príbeh ako dokázaný fakt, bagatelizuje násilie, čo sa udialo, alebo ospravedlňuje či dokonca ospevuje tieto útoky; uniká pred povinnosťou sebareflexie a sebakorekcie detinským, patetickým útokom na oponentov alebo ospravedlňovaním Trumpa, mnohí títo ľudia sú pritom aktivisti sociálneho konzervativizmu a mali by byť múdrejší.

Takže áno, som nahnevaný.

Volebný podvod a triumf fantázie

V tomto bode by som sa ako presvedčený konzervatívec mal snažiť ospravedlniť svojich ideologických spojencov. Teraz by som mal vysvetliť, že sme sa až do tohto stavu dostali preto, lebo politický establišment a mainstreamové médiá nás tak dlho klamali a správali sa k nám ako k špine; pretože štyri roky neustálych útokov a démonizácie tých hodnôt, ktoré sú nám také drahé, dohnali konzervatívcov k zúfalstvu.

„Možno to, čo sa stalo na Kapitole, nie je ospravedlniteľné, ale je to pochopiteľné,“ mal by som teraz povedať. „Nakoniec, to boli oni, kto nás dotlačil k tomuto bodu zlomu,“ a tak podobne.

Nuž, nebudem to robiť.

Ako jeden môj priateľ nedávno poznamenal na facebooku, existuje taká stará, stredoveká teória nazývaná „teória slobodnej vôle“. Hovorí, že za svoje činy nesieme individuálnu zodpovednosť bez ohľadu na okolnosti.

Jedna vec, ktorú konzervatívci milujú, je robiť si srandu z „fake news“ médií. A jednou z našich obľúbených fantázií je, že naše obľúbené alternatívne konzervatívne médiá sú miestom, kde môžeme nájsť „skutočnú pravdu“ o tom, čo sa deje.

V skutočnosti je mnoho alternatívnych konzervatívnych spravodajských webov a portálov rovnako jednostranných, zaujatých a plných klamstiev aj falošných správ ako CNN a MSNBC. A často aj oveľa viac.

Konzervatívci, rovnako ako liberáli, stratili chuť na tvrdú prácu, ktorá je nevyhnutná na to, aby sme mohli oddeliť fakty od fikcie. Uspokojili sme sa s klamstvami. Milujeme dobrú konšpiračnú teóriu. Čítame tlačové správy, ktoré nám hovoria to, čo chceme počuť. Zdieľame šťavnaté tvrdenia o našich nepriateľoch bez toho, aby sme sa pýtali, či sú pravdivé, pretože nás to utvrdzuje v tom, že stojíme na tej „správnej strane“.

Foto: TASR/AP photo/Jose Luis Magana

Veríme všetkému, čo hovoria naši spojenci, pretože sa vďaka tomu cítime dobre. A nikdy, nikdy nepriznáme, že sme niečo urobili nesprávne, ani sa neospravedlníme, keď nás prichytia pri zdieľaní falošných správ.

Pred niekoľkými mesiacmi som bol svedkom toho, ako prominentný konzervatívny líder zverejnil na svojej facebookovej stránke „citát“ od Kamaly Harrisovej. Ten citát bol hrôzostrašný. „Z našich vojakov sa stala zbierka zlých sadistických monštier, ktorých jediným účelom existencie je mrzačiť a zabíjať,“ uviedla vraj Harrisová. V momente, keď som to uvidel, som vedel, že tento citát je falošný. Takže som našiel jeho zdroj. Ten citát bol zo satirickej webovej stránky. Portál Snopes, ktorý overuje pravdivosť faktických výrokov, už citát skontroloval. Odkaz na tento článok som zverejnil pod samotný príspevok na stránke konzervatívneho lídra.

Potom som sa obrátil k svojej žene, ktorá sedela oproti mne, a sarkasticky som zavtipkoval: „Koľko bude trvať, kým mi niekto vynadá za to, že sa spolieham na Snopes?“ Zasmial som sa, keď o minútu či dve neskôr zamestnanec inej konzervatívnej organizácie môj post odsúdil a označil Snopes za „ľavicovú propagandu“.

Pred niekoľkými rokmi som začal monitorovať prípady, keď konzervatívci na mojom facebooku zdieľali „fake news“. Ale vzdal som to. Bolo toho jednoducho príliš veľa. Ale vždy, keď poukážem na to, že falošné správy sú problémom rovnako napravo, ako aj naľavo, obvinia ma z toho, že som príliš úzkostlivý. „Prečo strácate čas kritikou konzervatívcov, keď liberáli ničia našu krajinu?“

No preto, lebo bez pravdy sme v háji. A to je obrovský dôvod, prečo si myslím, že sme v háji práve teraz. Odpútali sme sa od reality a močíme sa v upokojujúcom kúpeli falošných alebo predpojatých správ a čistej fantázie.

Mnoho mojich konzervatívnych známych je šokovaných, že neverím, že voľby 2020 boli zmanipulované. Nevedia si predstaviť, ako môže čestný človek, ktorý vidí to obrovské množstvo obvinení z podvodu, čestných vyhlásení a videí a pozerá sa na tú zjavnú zlobu ľavice voči prezidentovi, zostať presvedčený o tom, že celá tá vec nesmrdí podvodom.

Nepoviem, že voľby neboli zmanipulované. To neviem, už len preto, že nemôžem tvrdiť, že som preskúmal každé obvinenie – to je neuskutočniteľné zadanie. Ale čo viem určite, je to, že závratné množstvo obvinení, o ktorých si ľudia myslia, že dokazujú, že voľby boli zmanipulované, je preukázateľne nepravdivé. A že osoby, ktoré najviac pretláčajú tento naratív o podvode, si absolútne nezaslúžia našu dôveru.

Foto: TASR/AP photo/Jose Luis Magana

Detailne som sa týmito obvineniami zaoberal týždne. Často prišiel moment, keď zrazu bolo jasné, že obvinenie, ktoré skúmam, je založené na základnom nepochopení alebo nesprávnom čítaní dát, príslušných právnych predpisov alebo volebných postupov alebo že „dôkazy“ na podporu obvinenia boli mylné, neúplné, nepriame, selektívne alebo nečestné.

Poviem to takto: Desaťtisíc zrnitých 30-sekundových starostlivo vystrihnutých videí z bezpečnostných kamier, ktoré zachytávajú volebných úradníkov robiacich niečo, o čom vás portál The Gateway Pundit uisťuje, že je to pochybné alebo podvodné, neprinieslo ani jediný preukázateľný prípad manipulácie volebných výsledkov.

Faktom je, že väčšina ľudí, ktorí sú absolútne presvedčení o tom, že voľby boli zmanipulované, nedala od druhého novembra ani raz vážne priestor úvahám, že to tak nebolo. Od okamihu, keď začali obiehať prvé videá arizonských republikánov, ktorí falošne tvrdili, že členovia volebných komisií zámerne zneplatnili hlasy tým, že nútili ľudí vypĺňať hlasovacie lístky fixkou, sa nikdy neobzreli späť. Skrátka, vedia, že voľby boli ukradnuté. A keď to nebola kauza fixka, vždy sa našlo niečo ďalšie.

Možno neboli všetky obvinenia pravdivé. Niektoré však musia byť! Ak nie toto, potom to ďalšie. Trump a jeho právnici i spojenci každý deň prinášali nové obvinenia. Nedalo sa s nimi držať krok. Došlo k cunami podvodov. Pochovali nás pod vlnou podvodov.

Trump musí mať pravdu. Zvíťazil „výraznou prevahou“. O „milióny“ hlasov!

Ak sa jedno obvinenie rozpadlo, netreba sa báť, bolo tu dvadsať ďalších, ktoré ho dokázali nahradiť. A okrem toho, trumpovci mohli vždy len posunúť bránku o kúsok ďalej. „Prepočítanie hlasov zo štátu Georgia odhalí masívne podvody a preukáže, že volebné prístroje firmy Dominion algoritmicky menili hlasy!“ Keď sa ukázalo, že ručné prepočítanie sa v skutočnosti zhodovalo s počtami hlasov z Dominionu, potom sme počuli: „Potrebujeme druhé prepočítanie. To podvod odhalí.“ Keď aj druhé prepočítanie potvrdilo pôvodný výsledok, potom nasledovalo: „Skontrolujte podpisy! Tam skutočne došlo k podvodu!“ Keď audit zhody podpisov v okrese Cobb nezistil žiadny podvod, potom zase: „Urobte audit zhody podpisov v okrese Fulton. Tam treba hľadať podvod!“

Keď sudca žalobu zamietol, bolo to preto, že bol „Obamovým nominantom“. V prípade sudcu, ktorého menoval Trump, to bolo preto, že bol „zradca“.

Foto: TASR/AP photo/Jose Luis Magana

Takto by som mohol pokračovať ešte dlho, ale nebudem to robiť. Ak veríte, že voľby boli zmanipulované, pravdepodobne váš názor nezmením. Úprimne povedané, v tejto chvíli si ani nie som istý, či na tom vôbec záleží.

Aj keby voľby boli zmanipulované, dnes by sme už asi všetci súhlasili s tým, že Trump a jeho právnici boli tak katastrofálne nekompetentní v tom, ako začali „dokazovať“ svoju pravdu, že nesú obrovskú časť viny za to, kde sa teraz nachádzame.

Ak sa Trumpovi nedarí dosiahnuť, aby ani jeden sudca rozhodol v jeho prospech, alebo ak nedokáže presvedčiť ani protrumpovského republikánskeho guvernéra a štátneho tajomníka štátu Georgia, že má pravdu, možno nie je tým geniálnym lídrom, ako by sme radi verili.

Na druhej strane, možno – len možno – to celé bola len obria, pohodlná fantázia. Ako fantázia, že útok na Kapitol spáchala Antifa. Možno sme mali počúvať senátora Bena Sasseho – toho „zradcu“ (kto nie je v týchto dňoch zradcom?), ktorý pred pár dňami povedal, že všetci jeho kolegovia v súkromných rozhovoroch priznávajú, že vlastne neveria, že voľby boli zmanipulované. V skutočnosti sú len vystrašení z prívržencov MAGA, ktorí tomu veria. A dopekla, ak mali dôvod na obavy z útokov na Kapitol, určite majú dôvody báť sa aj dnes.

Možno sme všetci iba hlupáci. Možno nás všetkých Trump oklamal. A prečo by sme sa tomu mali čudovať? Celý čas sme vedeli, že má nutkanie klamať. Ale niekde v procese sme z nejakého dôvodu začali jeho klamstvám veriť. Pretože, podľa môjho dojmu, jeho klamstvá zneli oveľa lepšie ako pravda. Ale to nie je ospravedlnenie.

Takže áno, som nahnevaný.

Krokodílí kráľ tohto močiara

Roger Stone pred pár dňami napísal na sociálnej sieti Parler niečo ozaj hodnotné: „@AmericaFirstProject buduje databázu republikánov, ktorí sa postavili proti prezidentovi. Budeme schopní presne povedať, kde sú, a budeme žiadať, aby niesli zodpovednosť za svoje činy. A ty, Stuart Stevens (hlavný stratég kampane republikána Mitta Romneyho v roku 2012 a Trumpov kritik, pozn. prekl.), choď do pi.., ty ľudský odpad bez kúska talentu. Prečo tvoj dych vonia ako vták Mitta Romneyho?“

Stone, ktorého Trump nedávno omilostil, sa vyznačuje tým, že je druhým mužom okrem Trumpa, ktorý je najviac zodpovedný za Trumpovo prezidentovanie. On je údajne ten, kto presvedčil Trumpa, aby kandidoval. Už ako prezident zaviedol Trump do praxe Stoneove machiavelistické politické stratégie, ktoré načrtol vo svojej knihe Stone’s Rules (Stoneove pravidlá).

Po tom, čo Trump zmiernil Stoneov väzenský trest, Stone vyhlásil, že sa „znovu narodil“. Povedal, že každý deň čítal Bibliu. Začal obchádzať nedeľné kazateľnice, aby vydal svoje „svedectvo“. Niekoľko z týchto „svedectiev“ som si pozrel. Boli na nerozoznanie od štandardných protrumpovských šablón, ibaže tu a tam sa Stone niekoľkokrát zmienil aj o „Pánovi“ ako dobrý kazateľ evanjelia prosperity (presvedčenie niektorých protestantských kresťanov, že finančné bohatstvo a zdravie sú Božou odmenou za vieru, pozn. prekl.).

Som katolík, preto ma šokovalo, keď katolícke mediálne osobnosti Patrick Coffin a Michael Voris urobili servilné rozhovory so Stoneom. Aj Eric Metaxas mal Stonea vo svojej show. Všetci traja sa k Stoneovi správali ako k hrdinovi a mučeníkovi a jeho príbeh o konverzii prijali bez otázok.

Stone nedávno povedal môjmu dobrému priateľovi Jonathonovi van Marenovi o „proroctve“, ktoré hovorí, že on zachráni túto krajinu. (Čo v týchto dňoch nie je proroctvo?)

Pred niekoľkými týždňami som s jedným pro-life aktivistom diskutoval o Linovi Woodovi, pravej ruke Sidneyho Powella. Po tom, čo som ho videl na zhromaždení Stop the Steal v štáte Georgia, som vyjadril svoj názor, že Wood je úlisný a nedôveryhodný a že to celé hrá na náboženských fanúšikov MAGA. Rovnako ako Stone, aj Wood počas stretnutia v Georgii nezabudol mnohokrát spomenúť „Pána“ a biblické príbehy. Ale celý čas, čo som ho sledoval, som mal pocit, že sa kúpem v úlisnosti.

Môj spoludiskutujúci ma uistil, že som to len nepochopil a že Wood je pre konzervatívcov v USA „veľká vec“. Je to hrdina. Len niekoľko dní nato Wood na twitteri obvinil predsedu Najvyššieho súdu Johna Robertsa, že je pedofil (aj to je spôsob, ako presvedčiť Najvyšší súd, aby rozhodol váš súdny spor o volebnom podvode!). A opakovane žiadal, aby Pencea zastrelila popravná čata.

Foto: TASR/AP Photo/Evan Vucci

Wood je jedným z tých, čo sú zodpovední za šírenie nepodložených správ o Antife po útoku na Kapitol. Zavádzajúco zverejnil fotografiu jedného z výtržníkov z webovej stránky Antifa, bez toho, aby uviedol, že fotka pochádza z článku, v ktorom tohto výtržníka označili za bieleho rasistu.

Pred pár týždňami Michael Flynn verejne vyzval Trumpa, aby zaviedol stanné právo a s pomocou armády uskutočnil ďalšie voľby. (Toto bol ďalší moment, keď som si povedal: „Toto je tá chvíľa. Toto je moment, keď si sociálni konzervatívci, čo podporujú MAGA, uvedomia, že Trumpov vlak ide úplne mimo koľají.“) Nie. Namiesto toho sa zo stanného práva stala hipsterská, cool a úplne rozumná možnosť. Nedávno začal Flynn predávať rôzne výrobky s logom QAnon.

V novembri vtrhla na scénu Sidney Powellová a tvrdila, že v priebehu dvoch týždňov dokázala existenciu rozsiahleho medzinárodného sprisahania, do ktorého boli zapojené viaceré nadnárodné korporácie, mŕtvi diktátori, Kuba, Venezuela, Čína, Nemecko a ďalší.

Ako dlhoročnému novinárovi mi vybuchla hlava už len pri pomyslení na to množstvo faktov, ktoré by Powellová musela dať dohromady za dva týždne, aby to, čo tvrdí, aj dokázala. Nič z toho nesedelo. Nič z toho pri bližšom skúmaní neobstálo.

Mala však v rukách čestné vyhlásenie od anonymného venezuelského úradníka. Aha, a ďalšie vyhlásenie od „experta na vojenské spravodajstvo“ s krycím menom „Spyder“ z kategórie James Bond, o ktorom vysvitlo, že je to bývalý mechanik bez akýchkoľvek spravodajských skúseností.

Ach, a ešte jedno, od „súkromného dodávateľa so skúsenosťami so zhromažďovaním a analýzou zahraničných spravodajských informácií“, z ktorého sa vykľula pro-trumpovská autorka podcastov, ktorú trápi nepríjemný zvyk tvrdiť, že má vysoké tituly a poverenia, ktoré v skutočnosti nemá. Aj Powellová opakovane signalizovala, že konšpiračnú teóriu QAnon podporuje. Teraz ju spoločnosť Dominion žaluje za škodu 1,3 miliardy dolárov.

Toto sú hrdinovia MAGA hnutia.

Sú to ľudia, o ktorých mi v posledných týždňoch opakovane hovorili, že „zachránia“ republiku. Ľudia, ku ktorým som mal cítiť nespochybniteľnú lojalitu a odsudzovali ma, pretože som ich kritizoval alebo som o nich pochyboval.

Podfukári. Konšpirátori. Podvodníci.

A medzičasom MAGA označila za „zradcov“ týchto ľudí: Mike Pence, Bill Bar, Betsy Devosová, Amy Coney Barrettová (všetci sú Trumpovi nominanti na Najvyšší súd), Brad Raffensperger, Brian Kemp... teda úplne každý, kto sa kedy odvážil vyriecť akékoľvek kritické slovo na adresu Trumpa.

Posledné štyri roky sa Trump nesnažil močiar vysušiť. On sám je tým močiarom. Alebo, lepšie povedané, on je krokodílí kráľ tohto močiara.

Ale kedykoľvek som ja alebo iní predniesol tieto obavy verejne, povedali nám, že sme sa stratili v príbehu, že prezliekame kabáty, že nie sme „na jednej lodi“. Že sme takzvaní NikdyTrumpisti (aj keď sme neboli). Že sme slabí a zbabelí. Kukučky. Že sa nám Trump „nepáči“, pretože nie je dostatočne „príjemný“. Že trpíme syndrómom Trumpovej poruchy.

Takže áno, som nahnevaný.

Diabolská dezorientácia

Nič, absolútne nič ma za posledné štyri roky neznepokojilo viac ako divné zneužívanie kresťanského náboženského jazyka, duchovna a mystiky v službách trumpovskej politickej agendy. O tomto som už písal, a preto sa tu nebudem opakovať.

Len dodám: dúfam, že príde deň, keď uvidím údajných trumpovských „prorokov“ alebo ľudí, ktorí šíria ich proroctvá, ako sa ospravedlnia za to, že veriacich zavádzali. Ako to nedávno urobil kresťanský líder Jeremiah Johnson. (A odvtedy sa mu za to vyhrážajú smrťou.)

Tieto údajné proroctvá spôsobili, že politickej lojalite dodali istý stupeň náboženskej horlivosti a presvedčenia, ktoré právom patria iba Bohu. Oblečení do istoty absolútnej viery praví Trumpovi veriaci veselo odmietali každý nepohodlný fakt, udalosť alebo dôkaz ako diabolský podvod.

Nakoniec, čo tam záleží na vašich „faktoch“, keď sám Boh nám už povedal, čo je pravda? Eric Metaxas dokonca hovoril, že nepotrebuje dôkazy o tom, že voľby boli zmanipulované; on vie, že Trumpa zvolili druhýkrát, pretože Boh je na Trumpovej strane.

V skutočnosti je diabolský podvod práve toto: úplné nepochopenie a zámena duchovnej a politickej lojality; odmietnutie rozumu a faktu v prospech naivnej viery v nedokázané a neoverené „proroctvá“, ktoré neboli ničím iným než fantáziou o splnenej túžbe s pečiatkou božského schválenia.

FOTO: TASR/AP Photo/John Minchillo

Vo svete trumpizmu prepísali náboženské princípy tak, aby vyhovovali Trumpovi, radšej než by Trumpa hodnotili podľa náboženských princípov. Samotná skutočnosť, že Trump otvorene používal náboženský jazyk a obrazy a robil zjavné gestá určené náboženskej demografickej skupine, sa brala ako de facto triumf, nespochybniteľný dôkaz toho, že prezident privádzal USA späť k Bohu, že jeho viera bola úprimná; že bol Božím nástrojom, ktorý konal Božie dielo.

A ak ste o tom pochybovali, bolo to preto, že ste mali málo viery.

Výsledkom bola čudná, perverzná verzia kresťanského nacionalizmu. Ako napísal Russell Moore:

Pri pohľade na transparenty „Ježiš zachraňuje“ a „Boh žehnaj Ameriku“ v rukách tých, čo násilne vtrhli na Kapitol, ide o viac, než len o rozpor. Ide o diabolský obraz Ježiša Krista a jeho evanjelia. Miešanie kresťanského náboženstva s bláznivými a protibiblickými kultmi, ako je Q-Anon, hovorí vonkajšiemu svetu, že toto je evanjelium. To je lož a rúhanie sa svätému Bohu.

Trump nepriviedol krajinu späť k Bohu. On a jeho podvodní priatelia prenikli do Cirkvi a zneužili ju. Využili duchovnú lojalitu kresťanov na to, aby poslúžila Trumpovým osobným ambíciám, pretvorili Cirkev podľa obrazu MAGA a odlákali nás preč od našich základných náboženských, etických a politických princípov.

Takže áno, som nahnevaný.

Uniknúť kultu

Technologické spoločnosti v tieto dni reagujú na nepokoje rozsiahlymi tvrdými krokmi proti konzervatívnym názorom a osobnostiam. Proti tomu treba tvrdo namietať. Monopol technologických gigantov je dnes nepochybne najväčšou hrozbou pre slobodu.

Poviem však toto: Dalo sa to predvídať. A dalo sa tomu zabrániť.

A práve toto ma hnevá úplne najviac.

Od prvého Trumpovho dňa v úrade som hovoril, že hlavným výsledkom jeho prezidentovania bude, že vyvolá ďalší odpor zľava, ktorý nielenže prepíše akékoľvek konzervatívne výhry, o ktoré sa medzitým bude snažiť, ale spôsobí, že konzervatívci na tom budú nakoniec oveľa horšie, ako keby sa prezidentom nikdy nestal.

Je ťažké poprieť, že práve tu sa teraz nachádzame: Väčšinu svojich úspechov dosiahol Trump prostredníctvom personálnych zmien alebo prezidentských nariadení. To všetko sa zmaže v prvý deň Bidenovej administratívy.

Medzitým MAGA zostúpila do krysieho hniezda násilia, konšpiračných teórií a kultového myslenia, čo vyvrcholilo otrasným útokom na sídlo demokracie, ktorý dal technologickým gigantom dôvod a podporu verejnosti potrebné na to, aby uskutočnili očistu: aby umlčali a marginalizovali konzervatívne hlasy. Medzitým sa celá Republikánska strana oslabila touto vnútornou občianskou vojnou; konzervatívne hnutie je rozdelené a znefunkčnené zúrivými hádkami o osobnosti, ktoré nás počas posledných piatich rokov ovládajú každý náš deň.

Dnešnou odpoveďou pravice je obviňovať všetko, čo je naľavo. Niet pochýb o tom, že ľavica nesie veľký podiel viny. Môžem tu odrecitovať litánie ľavicových zločinov za posledné štyri roky tak ako iní. No úplne som stratil trpezlivosť s „whataboutizmom“, s prístupom: „A čo vy...?“ Stratil som všetku trpezlivosť s mentálnym návykom vyhýbať sa zodpovednosti tým, keď sa na všetku kritiku alebo vlastné vnútorné pochybnosti reaguje recitovaním litánií sťažností proti ľavici.

Foto: TASR/AP photo/John Minchillo

Jediné, čo sme mali urobiť, bolo zostať verní svojim zásadám: Na pravde záleží. Na charaktere záleží. Milosrdenstvo, slušnosť, čestnosť, právny poriadok, láska k našim nepriateľom, pokora, dobrota – na tom všetkom záleží.

Niektorí konzervatívci sa ma pýtajú, prečo toľko svojho hnevu smerujem proti „našej strane“, keď „druhá strana“ urobila toľko strašných vecí. Krátka odpoveď? Pretože nie som zodpovedný za druhú stranu. Nemôžem ich zmeniť. Nemám na nich žiadny vplyv. Nečudujem sa, keď moji nepriatelia robia veci, s ktorými nesúhlasím. Nenahnevá ma to, pretože som nič iné ani nečakal.

Ale keď moja vlastná strana opustí vlastné princípy, ako sa jej zachce, a potom si oblečie nedobytné brnenie detinského „A čo vy…?“ („Dobre, tak sme sa trochu vzbúrili. Ale čo všetky tie vaše nepokoje Black Lives Matter počas leta, hm? Prečo sa médiá na ne nehnevali rovnako!“), potom sa nahnevám ja.

Ako som napísal pred niekoľkými mesiacmi:

Za posledné štyri roky som každý deň videl a počul veci, ktoré ma znepokojovali, veci, ktoré sa nezhodovali s ničím z toho, čo ma naučili: vážiť si ako konzervatívca, kresťana a mysliaceho človeka – a ak by tie isté veci urobil alebo povedal demokratický prezident, celkom iste by vyvolali zúrivé reakcie pravice.

Všimol som si napríklad, že Trumpov vzťah k pravde je znepokojujúco slabý; že bol často nepochopiteľne krutý nielen voči svojim najväčším nepriateľom, ale aj voči každému, kto ho spochybňoval alebo kritizoval; že mal mimoriadnu neschopnosť zaslúžiť si a udržať dôveru i lojalitu svojich poradcov, priateľov a rodiny; že Biely dom v jeho rukách bol kolosálny chaos; nechutná denná telenovela s neustálym prílivom nových poradcov a úradníkov, ktorých v jednej minúte prehnane vítal a v ďalšej vyhadzoval (alebo posielal do väzenia) a na záver si do nich kvôli lepšiemu efektu kopol na twitteri; že sa zdalo, že ho obklopuje a podporuje spolok obyčajných podvodníkov, šmelinárov a predajcov hadieho oleja; že strávil bizarné množstvo času pochabými spormi na twitteri, kde okolo seba rozhadzoval detinské urážky, posadnutý správami v novinách; že vo svojich improvizovaných prejavoch a rozhovoroch často hovoril skomolene a bezo zmyslu; že často vykazoval neschopnosť pochopiť detaily alebo nuansy zložitých situácií.

Samozrejme, nič z toho nevyhnutne nebolo dôvodom na ukončenie spolupráce, najmä vzhľadom na to, že Trump plnil veľké sľuby, ktoré dal sociálnym konzervatívcom, a najmä vzhľadom na alternatívu. Je však zrejmé, že najdôležitejšou vecou bolo zostať ostražitým, opatrne rozlišovať klady a zápory, zvažovať ich vzhľadom na rovnováhu a byť opatrní... veľmi, veľmi opatrní, v tom, ako sme našu značku spájali s týmto americkým predajcom číslo jeden.

Namiesto toho som však čoraz častejšie počul konzervatívne a kresťanské osobnosti, ako buď úplne odmietali vidieť znepokojivé veci, ktoré som videl ja, alebo ich prekrútili, tvrdiac, že sú v konečnom výsledku skôr pozitívne než negatívne. Akoby prešli cez „transmogrifikátor“ z kresleného seriálu Calvin a Hobbes: zázračný prístroj, z ktorého nekompetentnosť vyšla ako nepochopený génius; politické zranenia spôsobené vlastnou vinou z neho vyšli ako dôkaz prenasledovania podľa teórie „hlbokého štátu“, impulzívna komunikácia v sociálnych médiách z neho vyšla ako forma 8-D politického šachu a hádky spôsobené egom vyšli z transmogrifikátora ako spravodlivé križiacke ťaženia.

V jednom bode sa trumpizmus zmenil z politického hnutia na politický kult. Chcem z neho vystúpiť.

Chcem, aby z neho vystúpili všetci, ktorých poznám, ktorých mám rád a ktorých rešpektujem.

Chcem sa vrátiť do doby, keď kresťania a konzervatívci vedeli, za čím stoja. Keď sme si nelámali chrbtice v snahe obrániť neobhájiteľné. Keď naši hrdinovia a spojenci neboli ako močiarna zbierka príšer. Keď sme boli múdrejší a vystríhali sme sa dať absolútnu lojalitu akémukoľvek mužovi. Keď sme vedeli, že na kultúre, rodine a viere záleží oveľa viac ako na politike. Keď sme si vážili a uznávali dobro, slušnosť, lojalitu, pravdu, láskavosť, bezúhonnosť, odvahu. Keď sme vedeli, že naším osudom je náš charakter.

Takže áno, som nahnevaný.

Pôvodný text vyšiel na www.johnjalsevac.com 12. Januára 2021. Uverejnené so súhlasom autora. Preložila S. Gajdošová

John Jalsevac je americký konzervatívec a otec šiestich detí. Desať rokov pracoval v žurnalistike, médiách a digitálnom marketingu. Dnes sa venuje doktorátu z filozofie. Súčasné dianie komentuje na svojom blogu www.johnjalsevac.com a o nepolitických veciach píše na UtopianIdiots.com.