Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Koronakríza Komentáre a názory
17. december 2020

Líderský typ

Žeby primátor Trenčína?

Už vieme, že líderský potenciál Igora Matoviča sa vyčerpal. A čo teraz?

Žeby primátor Trenčína?

FOTO TASR – Radovan Stoklasa

Včera sa stalo toto: Pribudlo 7962 pozitívne testovaných. V nemocniciach je 2105 pacientov s covidom, intenzívnu starostlivosť potrebuje 160 pacientov, pľúcnu ventiláciu 150 chorých. A na covid umrelo ďalších 58 ľudí.

Sme už za posledné týždne dosť odolní, možno aj cynickí. Ďalšie vysoké číslo, čo už s tým!

Napriek tomu to včera bolo nepríjemné. Pocit, že to fakt nie je dobré, nezastavili sme to a zostávajú ešte dlhé mesiace, kým to vakcína (dúfajme) dajako porieši.

Už sme pochopili aj to, že nie sme premianti ako v prvej vlne, ale trápime sa s koronavírusom ako všetci ostatní. Odvážne sme sa pokúsili o celoplošné testovanie, ale Vianoce budeme napriek tomu tráviť v bublinách.

Bolo dobré, že keď sme sa dozvedeli tie vysoké čísla, bolo známe, že opäť zasadá vláda a je odhodlaná ráznejšie konať. Čakali sme na jasné slovo, možno aj na tvrdšie opatrenia, ale aj na vystúpenie vodcu, ktorý zavelí: áno, bude teraz ťažšie, ale treba veci rešpektovať, byť zodpovední, trpezliví, solidárni a nestrácať nádej.

Už zopár dní vieme, že Igor Matovič situáciu osobne zle zvláda. Zdieľať

Ale poobede to bolo celé zvláštne a aj smutné. Pred kamery sa postavil minister zdravotníctva, dosť neistý, rozpačitý. A rýchlo dal slovo – takmer neznámemu a politicky neviditeľnému – vicepremiérovi Štefanovi Holému. Potom si ešte slovo vzal diplomaticky nevýrazný minister zahraničia Ivan Korčok, ktorého slová vám rýchlo vyšumeli z hlavy.

Krajina pôsobila ako bez lídra.

Potom sa síce objavil aj premiér, ale skôr sa hádal s novinármi, ako reprezentoval autoritu štátu či dodával ľuďom silu a nádej.

Už zopár dní vieme, že Igor Matovič situáciu osobne zle zvláda. Sám to priznáva, aj večer v Markíze bol v tomto úprimný. Smutné je, že stále a dookola, naozaj až obsedantne rieši to isté: že Richard a prezidentka mu to pokazili. Ten tlak naňho je zrejme už taký silný, že má potrebu vyviňovať sa aj sám pred sebou.

Vytvorilo sa líderské vákuum. Ani jeden zo štvorice koaličných lídrov nemá potenciál, aby to prebral a uhral. Ani sa mi nechce opisovať prečo, všetci hádam tušíme, aké líderské limity má Sulík, Remišová a s prepáčením aj Boris Kollár.

V takmer každom médiu sa včera objavilo meno Richarda Rybníčka. Zdieľať

To, že krajina nemá lídra, kričí najhlasnejšie Robert Fico. Isto, on vždy pôsobil ako silný líder. Akurát dnes už vieme, že za ním bola mafiánska štruktúra spravovaná Norbertom Bödörom, ktorému „šéfoval“ Robert Fico. Tak tento druh líderstva so silným kmotrom v pozadí si už neprosíme.

Ale včera sa stalo aj toto:

V takmer každom médiu sa objavilo meno Richarda Rybníčka. Dokonca aj v Postoji vidíte rozhovor s ním hneď pod týmto textom. Prečo ten veľký záujem? Lebo primátor Trenčína sa sebavedome a zároveň aj s istou pokorou prihlásil o zodpovednosť za ľudí vo svojom meste.

Nevyplakával. Povedal, že chce ukázať, že si mesto s nemocnicou dokážu pomôcť. Dokázal spojiť ľudí v meste a vyzval ich k zodpovednosti pri regionálnom (dobrovoľnom) testovaní.

Nezhadzoval Igora Matoviča, dokonca ocenil jeho celoplošné testovanie, a odmietol myšlienky, že by riadenie krajiny mal mať v rukách niekto iný ako človek, ktorého voliči zvolili. Čo bol asi odkaz pani prezidentke.

Inzercia

Rybníček dokázal aj identifikovať problém, prečo je dnes v riadení pandemickej situácie chaos – je v tom príliš veľa stupňov riadenia, všetko dlho trvá a nemá to pána. V prvej vlne existoval dobre vyskladaný permanentný krízový štáb a vláda ho rešpektovala. Dnes už je tých konzílií, komisií a štábov jednoducho priveľa. Ľahšie sa aj prehadzuje zodpovednosť.

Rybníček včera pôsobil ako odvážny a rozvážny politik, ktorý vie, ako postupovať, a má aj štátnické vystupovanie (to bola vždy jeho silná stránka, je radosť ho počúvať). Navyše má bohaté skúsenosti z krízového riadenia (napríklad v televíziách, ale i v samospráve), a tak presne vie, ako si v krízovej situácii počínať.

Mal ambíciu etablovať na Slovensku stranu, ktorá by pripomínala mohutnú a stabilnú nemeckú CDU. Zdieľať

Dobre zneli aj jeho tvrdé slová, že z opatrení, ktoré v meste prijali, on neustúpi, lebo politika je aj o ťažkých a nepopulárnych rozhodnutiach, nie je to „šoubiznis, kde vám všetci tlieskajú a majú vás radi“.

Richard Rybníček mal pred pár rokmi ambíciu vstúpiť do vysokej politiky, mal dokonca ponuku, aby viedol trojkoalíciu OĽaNO, SaS a Nova, a to v čase protestov proti korupcii v súvislosti s nákupom CT prístrojov. Odmietol ju, lebo to bolo pár mesiacov pred voľbami a necítil sa na to pripravený.

V roku 2016 založil vlastnú stranu s nevydareným názvom TOSKA. Mal ambíciu etablovať na Slovensku stranu, ktorá by pripomínala mohutnú a stabilnú nemeckú CDU. Jej leitmotívom by bola sofistikovaná decentralizácia krajiny. Chcel, aby ju financovali sami voliči darmi a svojich spojencov videl najmä v primátoroch a starostoch. Rybníček sa síce sám definuje ako konzervatívny politik, ale nehovoril veľa o liberálno-konzervatívnych sporoch, hovoril najmä o silných regiónoch a decentralizácii.

Strana mu však nevyšla. Sám v roku 2017 hodil uterák do ringu. Verejne hovoril o tom, že sa mu nepodarilo získať dostatok peňazí. A on sám nie je taký bohatý človek, aby dal milión eur na rozbeh strany. Nechcel sa ani spájať so žiadnou mocnou skupinou.

Bol to však z jeho strany najmä nepripravený krok, ktorým veľa slávy nezískal. Nemal nielenže peniaze, ale ani ľudí, čas, energiu, lebo ho ešte príliš zamestnávalo krajské mesto aj rôzne aktivity okolo samospráv. A najmä o tému decentralizácie či silných samospráv a regiónov nebol záujem. Bola to dosť nuda.

Abstraktná téma začína dávať zmysel. Zdieľať

Rybníček sa stiahol, ale svoju tému ďalej niesol, rozvíjal, presadzoval cez štruktúry samospráv. A počas pandémie prišla veľká príležitosť. Má možnosť preniesť túto tému z akademických debát či politických konferencií do reálneho života. Ľudia začínajú chápať, čo to je funkčná samospráva a nie veľmi funkčný štát. Abstraktná téma začína dávať zmysel.

A to je jedinečná šanca, ktorá sa Rybníčkovi ponúka. Zatiaľ ju dobre využil. Ak sa Trenčín dostane z najhoršieho aj vďaka ráznemu počínaniu vedenia mesta, ľudia si to zapamätajú.

Richard Rybníček sa určite nevzdal ambície byť vrcholovým politikom. V súčasnom politickom vákuu sú podmienky pre jeho ambície priaznivejšie ako pred štyrmi rokmi.

Môže skúsiť reparát.

 

 

 

Odporúčame