Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spoločnosť
23. júl 2008

Kto sú mesiánski Židia? (VI. Písma)

Majú mesiánski Židia a kresťania rovnakú Bibliu? Pred odpoveďou na túto otázku je vhodné položiť si inú: „Aké Písma používal Ješua, jeho apoštoli a mesiánski veriaci ranej cirkvi?“ Vieme, že Ješua čítal a citoval Tóru (Päť kníh Mojžišových), Prorokov aj Žalmy – teda posvätné Písma židovského ľudu. P...

Majú mesiánski Židia a kresťania rovnakú Bibliu?

Pred odpoveďou na túto otázku je vhodné položiť si inú: „Aké Písma používal Ješua, jeho apoštoli a mesiánski veriaci ranej cirkvi?“ Vieme, že Ješua čítal a citoval Tóru (Päť kníh Mojžišových), Prorokov aj Žalmy – teda posvätné Písma židovského ľudu. Podobne to robili jeho učeníci a apoštoli. Aj Pavol pripomína, že „Židom boli zverené Božie slová.“ Potrebné je však aj poznať, že v tomto období ešte Židia nemali uzatvorený konečný zoznam Posvätných kníh, najmä čo sa týka Spisov (Ketuvim). Až po zničení chrámu, na konci 1. stor. začala snaha o definitívne stanovenie tohto zoznamu podľa istých pravidiel.

Keďže v tomto období sa zároveň formovalo mesiánske hnutie z ktorého sa uprostred národov stávalo kresťanstvo, pravidlá pre stanovenie toho, ktoré spisy sú posvätné a ktoré nie, boli v týchto komunitách odlišné. Neskôr sa tieto pravidlá v gréčtine nazvali kánonom, podľa trstiny používanej na meranie. Preto v súčasnosti rozlišujeme „hebrejský kánon“ od ktorého sa odlišuje „kresťanský kánon“. Tento sa v priebehu reformácie rozdelil na „katolícky kánon“, „pravoslávny kánon“ a „protestantský kánon“. Navonok sa to javí tak, že každý má svoju vlastnú Bibliu. Najhrubšia je pravoslávna, potom katolícka (73 kníh), trochu tenšiu majú protestantské a evanjelikálne cirkvi (o 7 kníh menej) a najtenšiu Bibliu majú Židia (bez Novej zmluvy).

Aký je teda rozdiel medzi týmito kánonmi? Ktorý z nich používajú mesiánski Židia?
Donedávna sa vyučovalo na kresťanských univerzitách, že židovský kánon bol rabínmi ustálený na „synode“ v Javné, mestečku pri Stredozemnom mori (medzi rokmi 75-117 po Kr.). V súčasnosti sa táto teória opúšťa. Hoci tam rabíni diskutovali o posvätnosti knihy Kazateľ a Piesne piesní, skôr išlo o rabínsku školu, než akúsi synodu s autoritatívnym rozhodovaním. Jestvuje dostatok svedectiev, že ešte v 2. storočí sa diskutovalo o charaktere knihy Sirachovho syna a následnom zákaze jej verejného čítania. V každom prípade už v 1. stor. po Kr. jestvujú písomné záznamy o trojdielnej povahe hebrejského kánonu. Najstaršom časťou je starobylá Tóra, ktorá je stredom Písma. Ona je základom a ukazovateľom cesty, ku ktorému majú vzťah obidve ďalšie časti. Nimi sú Neviim (Proroci) a Ketuvim (Spisy). Spolu tvoria TANACH (podľa začiatočných písmen týchto troch častí). Tanach je Bibliou židovského ľudu.

Keďže množstvo Židov bývalo mimo svojej zeme a mnohí z nich nepoznali hebrejčinu, bolo potrebné preložiť Posvätné spisy do gréckeho jazyka. Najneskôr okolo roku 100 pred Kr. bol v Egyptskej Alexandrii dokončený rozsiahly preklad, všeobecne známy ako Septuaginta (označ. LXX). Keďže v tomto období bol zoznam posvätných kníh do istej miery otvorený, boli v LXX prítomné aj také, ktoré Židia neskôr za posvätné neprijali. Na druhej strane sa tento grécky preklad stal veľmi rozšíreným a obľúbeným medzi veriacimi v Ježiša Krista a začal byť citovaný ako Písmo. V Katolíckej a Pravoslávnej cirkvi sú knihy Septuaginty súčasťou prvej časti Biblie známej aj ako „Starý zákon“. V katolíckom kánone sa rozlišujú „deuterokanonické knihy“, ktoré sú prevzaté zo LXX nad rámec hebrejského kánonu, od „protokanonických kníh“ obsiahnutých aj v Tanachu. Druhú časť Biblie všetkých kresťanov tvorí tzv. „Nový zákon“ obsahujúci 27 spisov.

V rámci kresťanstva sa však od 16. storočia všetky protestantské a neskôr aj evanjelikálne cirkvi vrátili k židovskému kánonu. Ostatné knihy – Tobiáš, Judit, Knihu múdrosti, Sirachovho syna, Baruch a obe Makabejské knihy, spolu s istými časťami knihy Ester a Daniela – odmietli ako „apokryfy“. Podobne aj mesiánski Židia prijímajú za svoju Bibliu Tanach bez oných deuterokanonických kníh a väčšina z nich prijíma za súčasť Písma aj Novú zmluvu, hebrejsky Berit chadaša.

Aký je vzťah medzi Tanachom a Berit chadaša u mesiánskych veriacich?
Bibliou ranej cirkvi boli najskôr hebrejské Písma. Učeníci a apoštoli ohlasovali, že Ješua je Mesiáš, ktorý zomrel za naše hriechy, ale Boh ho vzkriesil z mŕtvych. Svoju zvesť potvrdzovali slovami Tanachu. Centrom, novým stredom a cieľom všetkých Písiem už pre nich nebude Tóra, ale Mesiáš Ješua. On je väčší než Abrahám alebo Mojžiš. On je hoden o toľko väčšej slávy ako Mojžiš, o koľko má väčšiu česť staviteľ domu ako dom. Ústne ohlasovanie, spolu s výrokmi a opisom služby Ješuu, jeho učeníkov a ranej cirkvi sa pomerne rýchlo začalo zapisovať. Od druhej polovice do konca 1. stor. po Kr. (resp. začiatku 2. stor.) boli napísané všetky spisy, ktoré boli postupne nasledovníkmi Ješuu prijaté ako posvätné. Spolu s hebrejským Písmom sa stali súčasťou kresťanskej Biblie. Od druhej polovice 2. stor. po Kr. sa ustálilo v kresťanskej cirkvi označenie prvej časti Biblie Stará zmluva (testament) a druhej časti Nová zmluva (testament) – hebrejsky Berit chadaša. V istých jazykových oblastiach, vrátane slovenských katolíkov, sa používa aj označenie Starý a Nový zákon. Takmer všetky mesiánske spoločenstvá prijímajú Berit chadaša spolu s Tanachom za Bohom inšpirované Písmo ako súčasť Biblie. Patria sem mesiánske zbory a kongregácie združené v The International Messianic Jewish Alliance, The Messianic Jewish Alliance of America, Britisch Messianic Jewish Alliance, International Alliance of Messianic Congregations and Synagogues a mnohé ďalšie. Svätá písma zvyčajne nerozdeľujú na „staré“ a „nové“, ale v oboch častiach vidia jednotu a úzky vzťah. Tanach nie je pre nich v žiadnom prípade zastaraným Božím slovom, ale živým posolstvom, ktoré Ješua prišiel naplniť a urobiť dokonalým. Jestvujú aj karaitské smery mesianizmu, pre ktoré je Tóra tak ústredná, že vzhľadom na ňu považujú aj Berit chadaša len za jej komentár. K mesiánskym obciam takéhoto typu patrí aj Mesiánské spoločenství Yeshua HaMasiach v Třinci.

Ktorý preklad Biblie najčastejšie používajú mesiánski Židia?
V tejto oblasti je veľká pluralita. Závidí od toho, kde mesiánski Židia žijú a akým jazykom hovoria. S obnovením modernej hebrejčiny je stále viac prekladov Novej zmluvy do hebrejčiny. Ja osobne používam hebrejský preklad Davida Standforda. Medzi anglicky hovoriacimi mesiánskymi Židmi je pomerne obľúbený Jewish New Testament (1989) od Davida H. Sterna (nar. 1935) žijúceho v Jeruzaleme. Dielo toho Žida, ktorý v roku 1972 uveril v Mesiáša Ješuu, pokračovalo publikovaním Jewish New Testament Commentary (1992) a Complete Jewish Bible (1998), čiže anglického prekladu Tanachu spolu s Berit chadaša. Sternove preklady sú pomerne obľúbené medzi mesiánskymi veriacimi, vrátane veriacich z pohanov, ktorí objavujú hebrejské korene svojej viery.

Čítajú mesiánski Židia aj Talmud a rabínske komentáre? Ak áno, aký majú pre nich záväznosť?
Vnútri samotného judaizmu jestvujú viaceré smery ohľadom vzťahu medzi Tanachom a ústnou tradíciou. Podľa učenia farizejov a rabínskeho judaizmu pochádza aj ústna Tóra (Tora še-be ‘al-pe), rovnako ako zapísaná Tóra (Tora še-bi chtav), zo Sinaja. Výstižne to vyjadruje začiatok z Pirkej Avot (Výrokov otcov): „Mojžiš prijal Tóru na Sinaji a odovzdal ju Jozuemu, Jozue starším, starší prorokom a proroci ju odovzdali mužom Veľkého zhromaždenia.“ Táto tradícia nemohla byť predtým zapísaná, ale odovzdávala sa a vyučovala výhradne ústnym podaním. Zničením chrámu sa však tento stav zmenil a začal proces jej systematického zapisovania. Takto sa zrodila Mišna, Tosefta, Babylonský a Jeruzalemský talmud a množstvo ďalších midrašim. Ortodoxní Židia venujú veľké množstvo času štúdiu tejto rabínskej literatúry. Pre mesiánskych Židov táto ústna tradícia nie je záväzná. Mišnu ani Talmud neprijímajú za Bohom inšpirované diela. Rozhodujúcim kritériom výkladu Tanachu je pre nich Ješua a Ruach HaKodeš (Duch svätý). Väčšina z mesiánskych veriacich sa nebráni prijímať rozličné rozprávania (agady) z bohatej židovskej histórie, ak sú v súlade s Tórou a Berit chadaša. Jedná sa zvyčajne o rôzne podobenstvá a prirovnania, ktoré pomáhajú porozumieť biblickému textu a historickému pozadiu 1. storočia po Kr. Nájdeme ich napríklad aj vo vyššie uvedenom židovskom komentári k Novej zmluve od Davida H. Sterna.

V opozícii voči tejto ceste stojí antirabínske hnutie „synov Písma“ (hebrejsky bene mikra), ktorých neskôr nazvali „čítajúcimi“ (Písmo), čiže karaitmi. Podobne ako sadukaji v období chrámu, aj hnutie karaitov od jeho založenia v 8. storočí po Kr. Ananom ben Davidom, úplne odmieta ústnu tradíciu a rabínske diela. Jestvujú aj mesiánske obce tohto smeru spomenuté vyššie.

Dodržujú dnes mesiánski Židia Zákon? Neprotirečí to učeniu apoštola Pavla o spáse v Ježišovi len na základe milosti?
Sám Šaul, čiže apoštol Pavol píše, že Zákon (teda Tóra) je svätý, spravodlivý a dobrý. Je darom samotného Hospodina. Tóra je naozaj dobrá, ak ju človek používa podľa jej zámeru. Slúži na poznanie Božej vôle a pomáha k odhaleniu hriechu. Pred príchodom Mesiáša mal Zákon okrem toho úlohu dočasného dozorcu a vychovávateľa. Na druhej strane Pavol veľmi dôrazne píše, že Tóra nie je prostriedkom spásy a jej plnenie nezabezpečuje ospravedlnenie z hriechov. Jedinou cestou spásy je Ješua, ako svedčí aj jeho meno. Nie zo skutkov zákona, ale zadarmo, jeho nepodmienenou láskou prostredníctvom dobrovoľnej obete na kríži sme ospravedlnení a zmierení s Hospodinou, našim Bohom a Otcom. Nie krv zvierat prinášaná na oltári v Jeruzalemskom chráme, ale krv Ješuu HaMašiach, ktorý sám seba vydal na smrť, nás očisťuje od hriechov. Jediným Božím skutkom, ktorý potrebujeme, aby sme prijali dar spásy v Mesiášovi, je veriť v neho. A viera v Ješuu haMaašiach nie je výsadou len Židov, ale aj pohanov. Pavol – apoštol pohanov mal akúsi prorockú službu strážcu spásy JEDINE v Ješuovi, aby nič iné k tomu nebolo pridávané ako ďalšia podmienka. Po ozrejmení tohto základe si aj on kladie otázku: „Či azda viera zbavuje Tóru platnosť?“ a vzápätí odpovedá: „Vôbec nie. Naopak potvrdzuje ju.“ A práve na tomto základe sa mnohí (ale nie všetci) mesiánski Židia snažia žiť podľa Tóry. Ona je cestou života pre vykúpených. Neprijímajú ju ako prostriedok spásy ani zmierenia, ale ako dar pre našu ochranu ukazujúci cestu posväteného života. Mnohé mesiánske kongregácie, ktoré popri nasledovaní Mesiáša dbajú o verné zachovávanie Tóry, sú združené v Coalition of Torah Observant Messianic Congregations alebo Union of Torah Observant Ministries. Oni sami sú veľmi blízko tým Židom, o ktorých je napísané v Skutkoch apoštolov: „Koľké tisíce Židov uverili. Všetci horlia za Zákon.“

Inzercia

Nejestvuje v súčasnosti podobná tendencia akú uvádza Pavol v liste Galaťanom, že veriaci zo Židov si budú myslieť, že sú niečo viac práve tým, že dodržujú Zákon?
Fredi Winkler, mesiánsky Žid žijúci v Haife, pri jednom interview povedal, že „medzi mesiánskymi veriacimi sú rozličné prúdy a odtiene. Je tu však aj jeden problém: Sú medzi nami aj takí, ktorí si o sebe myslia, že sú niečo viac a že sú lepší než kresťania z pohanov.“ Túto tendenciu netreba zakrývať, ale vyniesť na svetlo. Žiaľ, ona sa vyskytla nielen v rámci judaizmu, ale aj v celej histórii kresťanských cirkví. Mnohé denominácie, zbory, skupiny vyhlasovali, že majú niečo, čím sú lepší, autentickejší alebo pravejší než tí druhí. To niečo bolo a môže byť pre Židov dodržiavanie zákona a obriezka pre katolíkov sedem sviatostí, pápež, mariánska úcta; pre pravoslávnych „božská liturgia“, pre protestantov lepšie poznanie Písma; baptisti si zakladajú na krste dospelých; charizmatici a letničné skupiny na hojnejších prejavoch Ducha Svätého; spoločnosť Svedkov Jehovových na zvestovateľskej službe a mohli by sme takto pokračovať... Nie je na škodu istá rôznorodosť – ak je založená na Písme – ale vyvyšovanie sa nad druhými, spojené s pohŕdaním cestou ostatných nasledovníkov Ješuu, nie je v súlade s najvyšším prikázaním lásky. Ak je ono vyvyšovanie sa v niečom zároveň akousi ďalšou podmienkou spásy – Pavol o takejto skupine píše: „Sú odlúčení od Mesiáša a vypadli z milosti.“

Netvrdia súčasní mesiánski Židia, že aj veriaci z národov majú dodržiavať príkazy Zákona?
Vo všeobecnosti nie, hoci jestvujú isté skupiny, ktoré príslušnosť k Izraelu prijímajú len prostredníctvom obriezky a dodržiavaním Tóry. Podľa takýchto názorov – skôr ojedinelých – majú veriaci v Ješuu na výber voľbu, či zostanú gojim veriacimi v Ježiša alebo prijmú obriezku a Tóru, čím sa stanú súčasťou mesiánskeho Izraela. Ani títo to však nekladú ako podmienku spásy. Väčšina mesiánskych veriacich, vrátane kongregácií typu „Torah observant“ („Zachovávajúci Tóru“), hoci sami dodržiavajú predpisy Zákona, slávia šabat a biblické sviatky, nevyučujú pohanov o potrebe dodržiavania Tóry.

Veď aj sám Ježiš povedal, že neprišiel zrušiť Zákon...
Áno, aj pre nás veriacich z národov je dôležité Ješuove slovo zaznamenané v Matúšovom evanjeliu: „Nemyslite si, že som prišiel zrušiť Zákon alebo prorokov. Neprišiel som zrušiť, ale naplniť (gr. plerósai). Amen, hovorím vám: Pokiaľ nepominie nebo a zem, nepominie ani najmenšie písmenko, ani jediná čiarka zo Zákona, kým sa všetko nestane.“ V samotnom Matúšovom evanjeliu nájdeme množstvo miest z Tóry a prorokov, ktoré sa naplnili na osobe Mesiáša. Je potrebné klásť si otázku: „Čo znamená pre nás ono naplnenie Tóry a prorokov?“ – Aby sme našli odpovede, základom je poznať hebrejské Písma, ktoré sú súčasťou aj našej Biblie, hoci v kresťanských dejinách jestvovali snahy o ich vylúčenie. Takže čítame Tanach a od Pavla vieme, že nás nikto nemôže nútiť žiť ako Židia. Od mesiánskych Židov sa však môžeme učiť ako naplniť Písmo v našich životoch.

...dajaký konkrétny príklad?
Nedávno som sa zamýšľať nad témou „kňazstva veriacich podľa Novej zmluvy“. V rámci skúmania Písiem som si položil otázku: „Čo s tými predpismi, ktoré hovoria o Áronských kňazoch v Tóre? Sú pre nás len historickou spomienkou?“ – Odpoveď mi pomohol nájsť môj priateľ mesiánsky Žid Randy Ludeman. V Tóre otvoril 29. kapitolu knihy Exodus, kde sa opisuje posvätenie Árona a jeho synov. Súčasťou obradu bolo obetovanie barana, ktorého krv bola porozlievaná okolo oltára. Randy vysvetlil, že tento baran je symbolom Božieho baránka, ktorým je Ješua ha-mašiach. Jeho krvou sme sa stali aj my účastnými kráľovského kňazstva. Krvou obetovaného barana má byť potreté pravé ucho Árona a jeho synov. Pre nás to znamená, že všetko, čo počujeme má byť zasvätené Pánovi. Nie náhodou sa prvé prikázanie začína slovom „počúvaj“ (šema). Následne má byť potretý palec pravej ruky a nohy. Všetko, čo ako veriaci robíme a kam kráčame, by malo byť zasvätené Pánovi. Ako kráľovskí kňazi nemáme používať ruky na svoju slávu, ale Božiu. Našou modlitbou by malo byť: „Otče, ty riaď naše kroky, aby sme kráčali po Tvojich cestách.“ Súčasťou posvätenia kňazov bolo ich pokropenie olejom. Pre nás to znamená, že nemôžeme slúžiť Bohu bez Ducha Svätého. Randy zdôraznil, že pre kňazov platili najprísnejšie predpisy ohľadom očisťovania, najmä ich kontaktu s mŕtvolou. Ak chceme byť kňazmi Novej zmluvy, aj my by sme si mali dávať pozor na všetko „mŕtve“. Nimi môžu byť televízne programy plné mŕtvol či mŕtvych vecí, ale aj sebaľútosť, horkosť, pochmúrne nálady, hnev... Kňaz bol nositeľom života, preto aj my – kráľovskí kňazi, sme pozvaní byť nositeľmi života. V takomto duchovnom spôsobe výkladu môžeme pokračovať každý sám pri štúdiu hebrejskej Biblie.

Chcel niekto odstrániť Starý zákon z kresťanskej Biblie?
Myslel som na známy prípad rímskeho kresťana Markióna, ktorý žil v prvej polovici 2. storočia. Keď čítal diela apoštolov a potom hebrejskú Bibliu, zdali sa mu nezlučiteľné. Boh, ktorý sa zjavil v Ježišovi Kristovi, podľa neho nemôže mať nič spoločné so starozákonným Bohom. Preto najprv odmietol celý Tanach a následne aj ďalšie novozmluvné spisy obsahujúce židovské prvky. Ponechal len Lukášovo evanjelium a časť Pavlových listov. Zaujímavé však je, že práve on a jeho samovoľná redukcia Písma, stimulovali proces utvorenia kánonu kresťanskej Biblie. Aj keď cirkev Markióna odmietla, jestvuje dodnes „skrytý markionizmus.“ Ním je praktické ignorovanie Tanachu mnohými kresťanmi. Ich Písmom je len Nová zmluva. Starú zmluvu nechávajú len pre odborníkov. V opozícii voči tomu stojí výrok: „Bez Starého zákona by bol Nový zákon nerozluštiteľnou knihou, rastlinou zbavenou koreňov a odsúdenou k uschnutiu.“ Viete odkiaľ pochádza? – V roku 2001 ho Katolícka cirkev zverejnila s rámci dokumentu Židovský národ a jeho Sväté Písma v kresťanskej Biblii. Stojí za to si ho prečítať.

Keď hovoríme o Písme, nie je paradoxom, že Ješua – Boží syn nenapísal žiaden posvätný text?
Ktosi žartovne poznamenal, že jediný jeho písomný záznam bol, keď chceli zákonníci a farizeji odsúdiť ženu pristihnutú pri cudzoložstve a on prstom písal do piesku. Nevieme, čo tam písal, ale výsledok bol taký, že všetci sa vzdali pozície sudcov. Vieme, že Ješua v šabat podľa zvyku navštevoval synagógu a na začiatku svojho verejného pôsobenia práve tam, pri čítaní zvitku proroka Izaiáša, zvestoval naplnenie Písma. Paradoxom pre nás však je, že Ješua nenosil so sebou Bibliu (teda zvitky, keďže nejestvovali ešte knihy). Dnes si kazateľa alebo pastora bez Biblie nevieme ani predstaviť. Poznaniu Písiem sa Ješua učil predovšetkým vo vlastnej v rodine a potom na verejných bohoslužbách. To dôležité počas jeho verejnej služby bola skutočnosť, že už mal Písmo v srdci a pamäti a vedel ho žiť. Spolu s poznaním mal aj lásku. Príliš často sú kresťania tými, ktorí sa nadúvajú poznaním Biblie. Pavol však upozorňuje, že takéto poznanie nikomu nič neosoží, ak chýba láska.

Sú aj ďalšie nebezpečenstvá ohľadom Biblie na ktoré je dobré upozorniť?
Viete tých vonkajších vecí a zaujímavostí ohľadom histórie Biblie by sa našlo viac. Ale chcel by som vyjadriť niečo, čo vychádza so samotnej podstaty Písma a je takým mementom pre každého čitateľa. Jednou z veci, ktorú Ješua naplno odkryl, je význam Ducha Božieho. Práve on nás vovádza do Písma a vysvetľuje ho. Spomeňte si na text v Jánovom evanjeliu: ,,Skúmate Písma, lebo si myslíte, že v nich máte večný život...“ Na tomto mieste to Majster Ješua stiahol na seba, keď odpovedal, že ony svedčia o ňom. Pýtam sa teda: „Keď čítam o láske, ktorá je nadovšetko, ale vzápätí dokážem neúprosne a podráždene reagovať na niekoho, kto ma z čítania daného textu vyrušil, o čom to svedčí? Či nie o mne samotnom? Vari neboli na krvavé dejiny cirkvi zneužité práve citáty z Biblie? Bez Ducha Božieho dokáže človek alebo skupina reálne zabiť aj s Bibliou v ruke. To je to najväčšie nebezpečenstvo.

Môžeš ukončiť náš dnešný rozhovor o Písme niečím pozitívnejším...
Podľa rabi Meira jestvuje v Písme dôkaz, že nežid, ktorý študuje Tóru, môže byť významný ako veľkňaz. V 3. knihe Mojžišovej predsa stojí: Budete dbať na moje ustanovenia a moje príkazy. Človek, ktorý bude podľa nich konať, bude z nich žiť.“ Nehovorí sa tu o kňazovi alebo o Židovi, ale o človeku.

ThDr. Andrej Mátel

Kto sú mesiánski Židia?
Kto sú mesiánski Židia? (II. Na počiatku)
Kto sú mesiánski Židia? (III. Nechcení)
Kto sú mesiánski Židia? (IV. Olivovník)
Kto sú mesiánski Židia? (V. Zem)
Kto sú mesiánski Židia? (VII. Viera)

Odporúčame

Kto sú mesiánski Židia? (V. Zem)

Kto sú mesiánski Židia? (V. Zem)

O návrate do Zasľúbenej zeme a opätovnom usadení sa v Jeruzaleme, snívali Židia dlhé stáročia. Túto nádej živili čítaním biblických proroctiev a vrúcnou modlitbou. „Budúci rok v Jeruzaleme!“ zaznievalo v závere sederovej večere každoročne sláveného sviatku Pesach. Pre kresťanov bola otázka navždy uz...

Povolanie Podnikateľ

Povolanie Podnikateľ

Trailer filmu Povolanie Podnikateľ (Call of Entrepreneur), ktorý vyrobil americký Acton Institute. Film bude možno vidieť aj na Slovensku od septembra 2008. ...