Tri pohľady na kardinála Korca

Tri pohľady na kardinála Korca

Prinášame nekrológ a osobné vyznanie Františka Mikloška, blízkeho spolupracovníka zosnulého kardinála Korca pred rokom 1989.

V roku 1967, po siedmich rokoch krutého väznenia vo Valdiciach, napísal biskup Korec list z väzenia Krajskému súdu v Bratislave: „... Nikdy som neuznal a ani neuznám tento rozsudok, ktorý je zjavným porušením zákona, ústavy a občianskych práv. Svoj názor som prejavil už pri pojednávaní a nemám dôvod ho meniť... Tvrdenie rozsudku o kapitalistoch a statkároch som nikdy nebral vážne – netýkalo sa ma. Sociálnu otázku som sa naučil chápať zo života, nie z kníh... Tvrdenie rozsudku o mojej vernosti pápežovi prijímam, naopak, so zvláštnym zadosťučinením. Pre túto vernosť však nepotrebujem od nikoho nijaké dovolenie – patrí k mojim základným občianskym právam...“.

Vernosť pápežovi, cirkvi patrí k základným pilierom celého Korcovho života. Keď sme v druhej polovici 80. rokov navštívili biskup Korec, Ján Čarnogurský, Nemka od pátra Antona Hlinku Rita Holler a ja v Prahe kardinála Tomáška, na prahu kancelárie, kde český prímas vítal biskupa Korca v civilnom obleku, povedal: „Pozdravujem Ťa, obranca viery!“ Keď pápež Ján Pavol II. dočítal v samizdate Náboženstvo a súčasnosť v roku 1984 veľký rozhovor s biskupom Korcom pri jeho životnom jubileu, povedal: „Korec mi pripomína Wyszinského!“ V tomto duchu málokto si zaslúžil kardinálske červené rúcho, ktoré má vyjadrovať ochotu brániť cirkev až po vyliatie krvi tak ako tajný biskup, politický väzeň a robotník Ján Chryzostom Korec.

Nesmieš nič povedať!

V sobotu podvečer 17. septembra 1988 sme stáli s pánom biskupom Korcom neďaleko jeho bytu v Petržalke a čakali sme na Jána Čarnogurského, ktorý nás mal autom viezť na nočnú adoráciu mládeže do Šaštína. Čarnogurský nechodil a v jednej chvíli prišlo auto s príslušníkmi ŠtB a vyzvali biskupa Korca, aby išiel s nimi. Odmietol so slovami, že nie je dôvod ísť na výsluch a jediný dôvod je, že mu chcú zabrániť odísť na púť do Šaštína. Po opätovnom naliehaní ŠtB sa traja príslušníci naňho vrhli a začali ho silou tlačiť do auta. Vtedy sa tento 64-ročný dôchodca fyzicky vzoprel a eštebáci s ním nevedeli pohnúť.

Prečítajte si:
Posledná kázeň kardinála Korca v úrade nitrianskeho biskupa – o slobode, výhrade svedomia a odluke Cirkvi Zdieľať

Nezabudnem na jeho naklonenú tvár, s padajúcimi okuliarmi a vzpierajúcim sa telom. Korec nosil na púte vždy termosku s horúcou kávou, ktorou nás nadránom rád pohostil. Táto termoska narazila do otvorených dverí auta, rozbila sa a obarila všetkých eštebákov, ktorí hneď odskočili. A Korec, tiež mokrý od kávy, zdvihol ukazovák a povedal: „Teraz ste narazili!“ Toto bol biskup Korec. V jednej chvíli mu vyšetrovateľ v pražskej Ruzyni povedal: „Pane Korec, co ste vy za člověka?!“ Korec bol pevný bod Katolíckej cirkvi na Slovensku. Pri tejto pevnosti sme sa zviezli viacerí. Pred každým jedným mojím výsluchom na ŠtB mi opakoval: „Nesmieš nič povedať. Ani zdanlivú banalitu. Neviem, nepamätám si, odmietam vypovedať – to musia byť jediné tvoje odpovede!“ 

Korec, Kmeťko a Tiso

Pri jednej príležitosti mi biskup Korec prečítal časť zo stenografického záznamu procesu s prezidentom Jozefom Tisom. Bola to tá časť, keď arcibiskup Kmeťko po vypočutí pred Národným súdom odchádzal zo sály, odrazu sa stočil, pristúpil k prezidentovi Tisovi a povedal predsedovi senátu Daxnerovi: „Nezabudnite, pán predseda, že toto je naša prvá hlava po Svätoplukovi!“ A pristúpil ešte bližšie k Tisovi a podal mu ruku. Jozef Tiso vtedy vstal a povedal: „Ďakujem! Po týchto slovách môjho arcipastiera mi na ďalšom priebehu súdu i rozsudku už ani nezáleží!“

Korec bol pri čítaní tejto pasáže veľmi pohnutý. Slovensko, jeho dráma, poprava jeho prezidenta – kňaza, postoj starého arcibiskupa k tejto krajine a k svojmu kňazovi. To si treba uvedomiť, keď sledujeme kardinála Korca na poste nitrianskeho biskupa po Novembri 1989. Biskup Korec napísal spolu s Jánom Čarnogurským v roku 1987 text Vyhlásenia k deportáciám Židov zo Slovenska, ktoré podpísalo spolu 24 osobností zo Slovenska.

Najdlhšie vysvätený biskup

Smrťou kardinála Korca sa uzatvára jedna veľká éra komunistického prenasledovania cirkvi na Slovensku i v Európe. Bol najdlhšie vysväteným biskupom na svete, bol posledným svedkom a veľkým aktérom tejto éry. Korcov príbeh bol rýdzo slovenským príbehom. Jeho životná cesta od jezuitského novica až ku kardinálskemu purpuru bola zviazaná so Slovenskom. Korcov príbeh je ale zároveň príbehom európskych i svetových dejín cirkvi.

Katolícka cirkev na Slovensku by sa v týchto chvíľach mala zastaviť a v Korcovom príbehu si uvedomiť svoj vlastný príbeh a poslanie. Vernosť pápežovi, odvaha, spätosť s osudmi tejto krajiny i sveta, to je odkaz kardinála Korca pre slovenskú cirkev i Slovensko!

Foto: TASR/Henrich Mišovič

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo