Pred plošným testovaním tvrdil, že to nie je rozumný nápad. Zmenil s odstupom času názor? Môžeme si vydýchnuť a uvoľniť opatrenia?
Richard Kollár sa venuje dynamickému modelovaniu v prírodných vedách a patrí medzi najvýraznejšie tváre druhej vlny pandémie koronavírusu. K dvom kolám celoplošného testovania má tri podstatné postrehy: 1. akciu sme logisticky dobre zvládli, 2. podarilo sa nám odhaliť množstvo nakazených ľudí v najproblematickejších regiónoch, 3. ukázalo sa, že ak by sme dokázali pracovať s väčším množstvom dát, vedeli by sme lepšie alokovať zdroje a efektívnejšie využívať nástroje, ktoré máme v rukách.
Prečo má problém interpretovať čísla z druhého kola testovania? Pomohli nám v boji s pandémiou viac opatrenia, ktoré znížili mobilitu, alebo skôr celoplošné testovania? Malo celoplošné testovanie zmysel, a teda – mýlili sa vedci, ktorí sa na testovanie celej krajiny pozerali kriticky?
Naozaj ponúkali vedci politikom len možnosť tvrdého lockdownu krajiny? Prečo sú vyjadrenia politikov vo vedeckých otázkach nebezpečné tak pre politikov, ako aj pre vedu?
Richard Kollár hovorí aj o tom, že v najbližších týždňoch by sme určite nemali žiť s pocitom, že koronavírus sme porazili. Prečo sa obáva, že krajina sa rýchlo môže vrátiť k rýchlemu rozširovaniu koronavírusu.
Ako na tom Slovensko je po dvoch kolách plošného testovania, sa dozviete v tomto videu:
