Islamizmus a Francúzsko Obava nazvať veci pravým menom

Vražda kostolníka a dvoch farníčok v bazilike Notre Dame v Nice sa udiala len niekoľko dní po vražde profesora dejepisu neďaleko Paríža.

Tri týždne predtým boli zamestnanci produkčnej agentúry sídliacej v bývalých priestoroch Charlie Hebdo terčom útoku sekerou. Útočil migrant z Pakistanu. Takto by sa dalo pokračovať a vymenovávať útoky, atentáty a iné násilné činy, ktoré si od drámy v 2012 v Toulouse (Mohammed Merah zavraždil troch vojakov, učiteľa a troch žiakov židovskej školy) už vyžiadali 270 ľudských životov.

Je možné, že zvýšená frekvencia islamistických útokov v posledných týždňoch súvisí so súdnym procesom s osobami zapojenými do atentátu na Charlie Hebdo v 2015. Proces sa začal teraz v septembri. Jeho medializácia a najmä nové publikácie karikatúr s urážlivým obsahom vyvolali pohoršenie v moslimskej komunite a zúrivosť jej radikálnych členov.

Prečo však kresby s obscénnym obsahom majú byť ukazované v triede 13-ročným deťom?Zdieľať

Debata o tom, načo sú dobré karikatúry, ktoré urážajú časť populácie a „prilievajú olej do ohňa“, je vo Francúzsku zbytočná. Pre drvivú väčšinu je to národná tradícia súvisiaca so slobodou vyjadrovania. Povedzme. Prečo však kresby s obscénnym obsahom majú byť ukazované v triede 13-ročným deťom, nie je úplne jasné (pozri prípad zavraždeného profesora).

Ak to má byť spôsob, ako vysvetliť pojem slobody vyjadrovania, sú aj bezpečnejšie príklady. Napríklad karikatúra cyklistu Juliana Alaphilippa, ako sedí v posteli s polonahou športovou redaktorkou, ktorá bola uverejnená v týždenníku Marianne počas Tour de France. Autora nikto nenapadol (ak nerátame útoky na sociálnych sieťach). Bol iba vyhodený do 48 hodín, keďže poškodil dôstojnosť redaktorky. Žiadny republikánsky tradicionalista mu nepriznal slobodu vyjadrovania a to je dobre. Veď tradícia karikatúr je posvätná, len keď ide o náboženstvo.

Podľa prieskumu urobeného po útoku Nice len 26 percent verejnosti dôveruje vláde, pokiaľ ide o boj s terorizmom. Degradácia bezpečnostnej situácie v krajine však nie je záležitosťou posledných mesiacov či spomínaného súdneho procesu. Už poradca bývalého prezidenta Hollanda spomínal, že v krajine dochádzalo k násilnostiam každých 44 sekúnd. „Keď sa tieto čísla posielali do Elyzejského paláca, mali ste pocit, že vládnete krajine, ktorá je vo vojne.“

Po skončení svojho mandátu Hollande vydal knihu, v ktorej vyjadril obavu zo secesie územných častí, kde štát stratil kontrolu. Gérard Collomb, prvý minister vnútra súčasného prezidenta, podával svoju demisiu na jeseň 2018 s porazeneckým konštatovaním „dnes žijeme jeden vedľa druhého, bojím sa, že zajtra budeme žiť jeden proti druhému“.

Jeden a pol roka pred voľbami je prezidentovi jasné, že problém je viac ako urgentný.Zdieľať

Hoci islam je viditeľný pri tých najhroznejších činoch, nejde vždy len o islamistov. Násilnosti, ktoré sprevádzali manifestácie „žltých viest“, vyprovokovali extrémni ľavičiari (Black Blocs) a podnietili zbytočné diskusie o tom, či policajti majú nosiť zbrane.

Jarné zhromaždenia, ktoré kopírovali americké nepokoje (vražda Georga Floyda), mali zase na rováši „dekolonialisti“ a antirasisti a vynútili si pád ministra vnútra. Vážna bezpečnostná situácia v krajine je komplikovaná zlúčenina viacerých prvkov, ako je radikálny islam, ale aj nekontrolovaná migrácia, vzťahy s moslimskými krajinami (pozri napätá situácia s Tureckom), boj drogových klanov, oslabená autorita polície, laxný prístup justície.

Jeden a pol roka pred voľbami je prezidentovi jasné, že problém je viac ako urgentný. Už pred rokom vláda naštartovala tzv. imigračný plán, ktorého proklamovaným cieľom podľa vtedajšieho premiéra bolo „prebrať kontrolu nad našou imigračnou politikou“.

Kto však čakal, že plán príde s opatreniami na obmedzenie imigrácie, bol sklamaný.

Naopak, išlo o uľahčenie ekonomickej imigrácie, ktorá tvorí asi len 10 percent celkovej imigrácie. Plán sa nijako nevenoval principiálnym prvkom kontroly imigrácie, ako je tzv. nasledovanie rodiny, ktoré umožňuje jedincovi s legálnym pobytom doviesť si ostatných členov rodiny.

Najväčším nedostatkom však bolo, že plán nijakým spôsobom neidentifikoval spojitosť medzi imigráciou a kriminalitou.

Po troch posledných atentátoch je táto spojitosť zrejmá a Macron chce chybu napraviť tento rok. V lete ohlásil prípravu zákona „proti separatizmom“, ktorého prvá slabosť je už v samotnom názve. „Rozprávaním o separatizmoch odmietame pomenovať nepriateľa: islamizmus,“ vysvetľuje filozof Rémi Brague v jednom rozhovore.

Obava nazvať veci pravým menom bola prekážkou pre riešenie problému už počas minulých vlád. Po posledných tragických udalostiach a slovných atakoch tureckého prezidenta sa však jazykový prejav prezidenta a vlády vyčistil  ̶  islamizmus sa odrazu spomína v každej druhej vete.

Silné slová však už nestačia. Pripravovaný zákon má prísť do parlamentu v novembri a až jeho text naznačí, ako veľmi bude chcieť vláda situáciu riešiť.

Revízia ústavy je dlhý proces s neistým výsledkom, ktorý prezident Macron do volieb ťažko stihne.Zdieľať

Podľa expertov štát však potrebné nástroje už dávno má. Problém je, že sa nevyužívajú alebo sú neutralizované samotnou justíciou. V nedávnom rozhovore pre Le Figaro bývalý sekretár Ústavnej rady Jean-Éric Schoettl opisuje legislatívne prekážky pre boj proti terorizmu, ktoré paralyzujú štát v jeho snahe konať. Spomína najmä najvyššie súdne inštancie (tri francúzske a dve európske), ktoré za posledných štyridsať rokov cez ústavu, dohody a súdnu prax výrazne oklieštili verejnú moc.

Napríklad preventívne zadržanie osôb evidovaných ako nebezpečné nie je podľa súčasnej ústavy možné. Vyhostenie cudzinca, nech je akokoľvek nebezpečný, zase neumožňujú európske dohody v prípade, že mu v cieľovej krajine hrozí nespravodlivý proces.

Iným príkladom je zatváranie radikálnych mešít, kde dochádza k indoktrinácii mladých. Obdobie zatvorenia nemôže presiahnuť šesť mesiacov a aj to len vtedy, keď prefekt dokáže jasnú spojitosť medzi aktivitami v mešite a teroristickým činom.

Rozpustenie asociácie, ktorej aktivity sú v rozpore s hodnotami republiky, tak ako sa to plánuje v pripravovanom zákone, bude ťažko realizovateľné. Konštitučná rada má všetky šance nájsť v ňom vágnu formuláciu, a teda rozpor s právom na slobodu združovania. Ako jediné východisko Schoettl vidí dôkladnú revíziu ústavy a vypovedanie či suspendovanie niektorých európskych dohôd.

Nie je to však len na najvyšších súdoch, kde sa prijímajú rozhodnutia s dosahom na bezpečnostnú situáciu. Pakistanec, ktorý útočil na bývalú redakciu Charlie Hebdo, sa pri vstupe do krajiny tváril, že má 15 rokov, aby vyťažil z mäkších imigračných pravidiel pre mladistvých. Na potvrdenie jeho veku úradník žiadal DNA test, ktorý bol administratívnym súdom zamietnutý z dôvodu, že dané testy vykazujú 40-percentnú chybovosť. Vyšetrovanie po atentáte ukázalo, že mal o sedem rokov viac.

Revízia ústavy je dlhý proces s neistým výsledkom, ktorý prezident Macron do volieb ťažko stihne. Otvorenie európskych dohôd je zase v rozpore s jeho myšlienkovým softvérom. Ostáva sa len pripraviť na to, že „táto vojna bude dlhá a budeme pravidelne zasahovaní“, ako povedal bývalý premiér Manuel Valls. Iste sa nemýli, veď v nasledujúcich troch rokoch opustí väzenie približne 150 islamistov, ktorým sa skončí výkon trestu.