Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Komentáre a názory
30. október 2020

Pohľad zvonka

Mali sme rozbiť monarchiu?

Pred stodva rokmi vznikla jedna republika. Bolo to rozumné?

Mali sme rozbiť monarchiu?

Posledný cisár Karol I. Foto: wikimedia.org

Opustili sme rakúsku monarchiu v roku 1918 – a potom opakovane zahynuli; v rokoch 1938 (česká krajina, nie Slovensko) a v rokoch 1948 a 1968. Opustili sme monarchiu a potom už len periodicky hynuli… Boli sme blázni?

Čo tým chcem povedať? Tomáš Masaryk a Milan Štefánik boli veľkí ľudia. Ale my na rozdiel od nich vieme, čo všetko sa za posledných približne sto rokov stalo. Preto si smieme položiť otázku, či to, čo urobili – t. j. rozbili nadnárodné stredoeurópske súštátie na drobné malé národné štáty, z ktorých každý mal viaceré vlastné národné menšiny –, bolo z hľadiska uplynulých viac než sto rokov rozumné.

Nebolo by nás ako slobodných ľudí hodné, keby sme dospeli k jednoznačnému záveru. My vieme veľmi presne, čo nasledovalo po rozbití rakúskej monarchie, ale nevieme a ani nedokážeme vedieť, čo by nasledovalo, keby rozbitá nebola.

Uveďme teda argument najskôr pre jej zachovanie a potom pre to, čo urobili Masaryk a Štefánik.

Najsilnejším argumentom pre zachovanie monarchie je fakt, že jej rozbitie viedlo k rozdrobeniu priestoru medzi Nemeckom a Ruskom; k vytvoreniu malých národných štátov, ktoré sa vzájomne nenávideli.

Keď sa mladá cisárovná Zita dozvedela, že verdiktom dohodových mocností (Entente) je zánik monarchie, povedala: „Neverím, že to je v záujme Francúzska.“ Nebola žiadnym geniálnym geopolitickým stratégom, ale uvedomila si, že vytvorenie mocenského vákua na východ od Nemecka bude znamenať jeho relatívne posilnenie, aj keď vo vojne prehralo. Bude na tom fakticky lepšie než formálny víťaz Francúzsko.

A tiež predpovedala, že priestor na východ od Nemecka ovládne buď Nemecko, alebo Rusko. Následne sa stalo oboje; postupne nás ovládli a okupovali nacistická Tretia ríša a komunistický Sovietsky zväz. Pohrávali sa, hrali sa s nami Stredoeurópanmi (ako sa pedofil „hrá“ s malým dievčatkom) ako s bezbrannou obeťou.

Samozrejme, argument pre zachovanie monarchie predpokladá jej zásadnú reformu, lepšiu ústavu, väčšiu demokratizáciu a hlavne federalizáciu v prospech všetkých národov so značnou vnútornou autonómiu. Spoločné by boli len armáda, erár, zahraničná politika – a cisár.

Inzercia

Argument pre zachovanie monarchie teda nie je morálny, a už vôbec nie nostalgický, ale len a len geopolitický. Zdieľať

Argument pre zachovanie monarchie teda nie je morálny, a už vôbec nie nostalgický, ale len a len geopolitický.

Aký je najsilnejší protiargument na strane Masaryka a Štefánika? Prostý: nenásilné udržanie monarchie v roku 1918 už nebolo realistické. Medzi jednotlivými národmi bola až taká nenávisť, že v spoločnom štáte by už nemohli žiť, bolo by ich možné pokope udržať len despotickou mocou. A cisár Karol bol svätec, nie tyran. Tyrania by však bolo to, čo by bolo potrebné niekoľko rokov, kým by vo vhodnom čase nastala demokratizácia a federalizácia...

Štát, ktorý Masaryk a Štefánik vytvorili, však dvadsať rokov po svojom vzniku na svoju obranu ani nevystrelil – nie preto, že by jeho obyvatelia a vojaci neboli ochotní ho brániť, ale preto, že vrchný veliteľ (Beneš), ktorý bol viac než štátnikom – politikárom, im to nedovolil. Štát bol síce v roku 1945 obnovený, ale už v roku 1943 ho Beneš naservíroval Stalinovi do náručia; potom prišli roky 1948 a 1968. Česko-Slovenský štát samotný, bez spojencov, svojim občanom a národom zaistiť slobodu a bezpečnosť schopný či ochotný nebol.

Zázračný rok annus mirabilis 1989 bol po polstoročí totalitarizmu návratom k normálnemu životu, ktorý bol v roku 1939 totalitnou interrupciou „prerušený“. V roku 1989 sme sa vrátili tam, kde sme civilizačne vždy mali byť. Na Západ.

Minulých viac ako sto rokov nejde vziať späť. Ale je možné sa z nich poučiť. Už nikdy nesmieme dopustiť, aby sme sa my Streoeurópania nenávideli tak, že budeme ľahko ovládnuteľní zvonku.

Zo západu Európy nám hrozí bláznivá politická korektnosť, ktorá nerešpektuje elementárnu hodnotu slobody prejavu. Z východu, z Ruska, nám hrozí ta najhrubšia sila, ktorá nerešpektuje elementárnu hodnotu ľudského života. A z juhu, zo severnej Afriky a Blízkeho východu, nám hrozí tlak historicky nepriateľskej civilizácie, ktorej radikálny prúd nás na smrť nenávidí a najradšej by nás všetkých videl mŕtvych. A rád to urobí.

Týmto hrozbám sme my Stredoeurópania najúčinnejšie schopní čeliť spoločnými silami. Latinsky: viribus unitis. A všetci vieme (a ak to neviete, rýchlo si to zistite na internete), čím mottom bolo viribus unitis. Ktorej dynastie.

Masaryk a Štefánik mali veľké šťastie, že som v roku 1918 nežil. Keby som žil, odporučil by som cisárovi Karolovi oveľa tvrdší postoj voči zradcom a separatistom. Ale on bol svätec. Čo ja nie som. Takže on by ma neposlúchol.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame