Už viac ako desať rokov dostávajú cirkevné a súkromné školy na Slovensku na svoju prevádzku menej peňazí ako štátne školy.
Už viac ako desať rokov dostávajú cirkevné a súkromné školy na Slovensku na svoju prevádzku menej peňazí ako štátne školy.
Tie totiž rozdeľujú samosprávy, ktoré nemusia na chod jedálne alebo školského klubu v cirkevnej či súkromnej škole prispieť rovnakým dielom ako školám, ktoré samy zriaďujú. Rodičia detí, ktoré ich navštevujú, pritom odovzdávajú štátu dane v rovnakej miere.
Na túto skutočnosť minulý týždeň opäť upozornilo viac ako dvadsať organizácií v otvorenom liste premiérovi aj ministrovi školstva.
Žiadajú v ňom, aby ukončili dlhodobú finančnú diskrimináciu cirkevných a súkromných škôl, a chcú, aby o tom, koľko peňazí pôjde pre štátne aj neštátne školy, nerozhodovali samosprávy, ale ministerstvo školstva.
Zjednotenie financovania sľubuje vláda aj vo svojom programovom vyhlásení. Igor Matovič a predseda parlamentného školského výboru Richard Vašečka hovoria, že to s ministrom školstva Branislavom Gröhlingom budú riešiť.
Školy dostávajú peniaze na chod tzv. školských zariadení. Ide o školské jedálne, školské kluby detí, internáty prípadne na prevádzku materskej školy, ktorá je ich súčasťou.
Peniaze pochádzajú z podielových daní samospráv, prerozdeľujú ich zriaďovatelia škôl. V prípade základných škôl sú to mestá a obce, stredné školy ich dostávajú od vyšších územných celkov.
„Neexistuje však žiaden vzorec na ich prerozdelenie, každý kraj, mesto či obec si to stanovuje samostatne. Platí, že ak určí normatív pre žiaka verejnej školy, na tých z neštátnych škôl nemusí dať rovnakú sumu, ale minimálne 88 percent,“ vysvetľuje pre Postoj prezident Združenia katolíckych škôl na Slovensku Daniel Masarovič.
Niekde posielajú samosprávy neštátnym školám na svojom území rovnakú sumu peňazí ako tým „svojim“, inde dostávajú cirkevné a súkromné školy len spomínaných 88 percent.
Okrem toho samosprávy podľa jeho slov poskytujú verejným školám kapitálové investície, ktoré môžu využiť napríklad na opravu budov. O tieto peniaze sú cirkevné a súkromné školy ukrátené.
„Rodičia detí cirkevných a súkromných škôl sú pritom rovnako platcami daní ako rodičia štátnych škôl,“ hovorí Masarovič.
Prezident Združenia katolíckych škôl Slovenska Daniel Masarovič. Foto – F. M.
Na tento pretrvávajúci problém upozornilo minulý týždeň dvadsaťšesť organizácií, ktoré spoločne poslali otvorený list premiérovi Igorovi Matovičovi a ministrovi školstva Branislavovi Gröhlingovi.
„Táto nerovnosť a diskriminácia zasahuje nielen školy a učiteľov, ale aj ich žiakov a rodičov, ktorí platia dane rovnako ako rodičia žiakov verejných škôl. Neštátne školy sú tak výrazne poškodzované nielen po finančnej, ale nepriamo aj po materiálnej a personálnej stránke,“ tvrdí jeden z iniciátorov listu Tomáš Kováčik z Asociácie za život a rodinu.
Prezident Združenia Katolíckych škôl Daniel Masarovič v rámci iniciatívy povedal, že je spoločensky neprijateľné, aby určitá skupina žiakov nemala štátom garantovaný rovnaký prístup k vzdelávaniu, a to pre svoje vierovyznanie či presvedčenie.
„Je vysoko neúnosné, aby vzdelávanie žiakov neštátnych škôl bolo odkázané na milosť a nemilosť územných samospráv, ktoré sú často zriaďovateľmi konkurenčných verejných škôl a ktorých toto konkurenčné postavenie vedie veľmi často k uplatňovaniu nespravodlivých praktík,“ tvrdí šéf združenia, ktoré spája viac ako 150 cirkevných škôl.
„Stav finančnej neistoty neštátnych škôl daný tým, že zástupcovia samospráv môžu svojvoľne a bez povinnosti dodržiavať princípy rovnoprávnosti škôl bez rozdielu zriaďovateľov rozhodovať o krátení finančných prostriedkov pre – z ich pohľadu – konkurenčné školy, privádza, bohužiaľ, cirkevné a súkromné školy veľakrát do stavu boja o svoje prežitie.“
Podľa právnika Patrika Danišku z Inštitútu pre ľudské práva a rodinnú politiku sa týmto spôsobom financovania porušuje Zmluva medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou a tiež Dohoda medzi Slovenskou republikou a registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami o náboženskej výchove a vzdelávaní.
„Oba dokumenty zhodne stanovujú, že cirkevným školám sa poskytuje finančné zabezpečenie v rovnakom rozsahu, ako ho majú všetky ostatné školy,“ vraví Daniška.
Iniciátori listu preto žiadajú Matoviča a Gröhlinga, aby súčasnú diskrimináciu ukončili a navrátili financovanie škôl späť pod ministerstvo školstva.
Premiér na minulotýždňovej tlačovej konferencii povedal, že sa bude ministra školstva pýtať, či sa tejto otázke venuje. Tá je totiž súčasťou programového vyhlásenia vlády, v ktorom sa píše, že vláda financovanie škôl zjednotí.
Ministerstvo školstva tvrdí, že rokovania na túto tému pokračujú a pripúšťa, že súčasný systém financovania škôl a školských zariadení má vážne nedostatky.
„Vedenie ministerstva školstva bude postupovať v súlade s programovým vyhlásením vlády, v ktorom sa uvádza, že vláda zváži zjednotenie financovania škôl a školských zariadení pod ministerstvom školstva a bude priamo výkonom prenesených kompetencií financovať vzdelávanie vo všetkých typoch a druhoch škôl cez zriaďovateľov,“ tvrdí ministerstvo s tým, že vláda sa taktiež zaviazala, že vyvinie toto úsilie na základe princípu rovného financovania každého dieťaťa a žiaka bez ohľadu na zriaďovateľa školy.
Zástupcovia iniciatívy sa koncom minulého týždňa stretli s predsedom parlamentného školského výboru Richardom Vašečkom. Ten tvrdí, že už je čas prikročiť k zrovnoprávneniu cirkevných a súkromných škôl.
S iniciatívou podľa vlastných slov súhlasí. „Majú, samozrejme, moju plnú podporu,“ vraví Vašečka pre Postoj s tým, že v tejto veci oslovil aj ministra Gröhlinga. „Dohodli sme sa na spoločnom stretnutí so zástupcami cirkevných škôl, aby sme danú zmenu zákonov urobili bez zbytočného naťahovania, ale zároveň dôkladne a kvalitne najmä s prihliadnutím na pripomienky tých, ktorých sa to najviac dotýka. Ako predseda školského výboru aj ako dlhoročný učiteľ na cirkevnom gymnáziu na to dohliadnem.“
Minister školstva Branislav Gröhling a predseda parlamentného výboru pre vzdelávanie Richard Vašečka. Foto – FB/R. V.
Okrem nerovnomerného financovania pripomínajú autori listu aj ďalší problém. Ide o počty študentov na cirkevných a súkromných stredných školách, ktoré de facto v posledných rokoch určujú zriaďovatelia štátnych stredných škôl – VÚC.
Tie rozhodujú o počte otváraných tried prvých ročníkov. „Nevieme si predstaviť podobnú absurdnosť aplikovanú v iných oblastiach života – napríklad, že by automobilka určovala svojej konkurencii počet závodov, ktoré môže otvoriť, no v školstve zjavne môže rozhodovať moc namiesto zdravej súťaže o čo najlepšiu kvalitu výchovy a vzdelávania,“ hovorí Martina Bednáriková z Pro-Life Action.
Aj tu dochádza podľa Daniela Masaroviča k diskriminácii neštátnych škôl. Ako vraví, ide o silný konflikt záujmov, v ktorom samospráva ako zriaďovateľ svojich škôl zasahuje do základnej kompetencie iných zriaďovateľov. „Samosprávny kraj pozerá v prvom rade na záujmy vlastných škôl. Cirkevné či súkromné školy sa tak dostali do pozície, v ktorej sú odkázané iba na milosť poslancov vyšších územných celkov, ktoré ich chápu ako konkurenciu. To nemá logiku,“ vysvetlil.
Situácia pre cirkevné stredné školy sa ešte viac zhoršila pred dvomi rokmi, keď vstúpila do platnosti novelizácia zákona, podľa ktorej sa majú znižovať počty žiakov na stredných školách. Kvóty pre jednotlivé školy nastavujú vyššie územné celky.
V rozhovore pre Postoj o tom vlani hovoril aj Juraj Ďurnek z Cirkevnej školy v Prievidzi, ktorú spravuje rehoľa Piaristov. „Predtým nám samosprávy určovali počet tried a od roku 2018 sa to ešte viac priostrilo tým, že nám rovno hovoria, koľko žiakov môžeme prijať,“ hovorí Ďurnek.
„Každý rok je to boj a na ministerstve sa odvolávame voči rozhodnutiu VÚC. Tie nám postupne ukrajujú z počtu žiakov. Nie je to na prvý pohľad okamžitý dramatický úbytok, ale keď celé roky iba odkrajujú, školy sa dostanú na hranicu prežitia.“