Lekár Visolajský Dúfam, že keď Slováci pochopia, čo sa deje v Česku, opäť sa zmobilizujú

Slovensko čaká ďalšie sprísňovanie opatrení. Ich schvaľovanie však spôsobilo roztržku medzi koaličnými stranami. Člen bývalého permanentného krízového štábu Peter Visolajský, ktorý dnes zastupuje lekárov na ústrednom krízovom štábe v rozhovore otvorene hovorí, čo si myslí o argumentoch Richarda Sulíka, ale i informačných omyloch ministerstva zdravotníctva.

Hoci je podľa neho ochorenie Covid-19 na Slovensku do istej miery imaginárna záležitosť, nie je si istý, ako dlho takýto stav potrvá a či sa nám ešte podarí zabrzdiť nárast prípadov. V rozhovore tiež popisuje atmosféru medzi vyčerpanými zdravotníkmi i to, prečo sa neobnovil permanentný krízový štáb.

Ústredný krízový štáb v nedeľu prijal nové opatrenia, ktorými sa vraciame k niektorým riešeniam z prvej vlny. Premiér to odôvodňoval argumentom – aby Slovensko nemuselo zažiť talianske Bergamo, kde zomreli počas prvej vlny tisícky ľudí. Takisto považujete situáciu za natoľko kritickú, aby sa už na verejnosti skloňoval práve tento scenár?

Ako lekár aj zástupca nemocničných lekárov považujem situáciu na Slovensku za naozaj vážnu vzhľadom na trendy počtov pozitívne testovaných aj hospitalizovaných. To všetko si vyžaduje zavedenie celoštátnych opatrení. Keď už máte vysoký počet infikovaných v populácii, či už zachytených, alebo nezachytených, tak akékoľvek stretávanie sa ľudí je rizikové, preto protiepidemické opatrenia musia byť celoštátne.

Minister Marek Krajčí v polovici septembra avizoval, že v polovici októbra sa denný nárast bude pohybovať niekde medzi 200 až 450 prípadmi, pritom dnes už čakáme, kedy počet pozitívne testovaných prekročí hranicu 2000.

To vyjadrenie hovorí samé za seba. Neviem, z akých analýz analytici na ministerstve vychádzali, ale škodí to dôvere spoločnosti voči ministerstvu. Takéto informačné omyly dôležitých ministerstiev by sa stávať nemali. Chápem, že veľa vecí sa nedá predpovedať. A s koronavírusovými predpoveďami je to ako s predpoveďou počasia – čím je predpoveď na dlhšiu dobu, tým je menej presná – ale v takejto vážnej situácii si myslím, že by bolo lepšie, keby predpovedí bolo menej a správnych, ako veľa a nepresných.

Možno narážate aj na odhad 200-tisíc nakazených, o ktorom po ústrednom krízovom štábe hovoril minister práce Milan Krajniak a mnohých tým prekvapil či vystrašil. Matematik Richard Kollár to číslo považuje za konšpiráciu a odhaduje súčasný počet nakazených na maximálne 40-tisíc. Vy ste videli, na základe čoho sa k danému číslu dopracovali? Pretože ak by to bola pravda, koronavírus by bol naozaj so svojou súčasnou smrtnosťou pri takomto čísle zanedbateľným ochorením.

Ja som žiadne bližšie dáta v tomto smere z ministerstva zdravotníctva nevidel, neviem, ako na to číslo prišli. Osobne však pochybujem o hodnovernosti tohto údaju, aj podľa mňa ide skôr o čísla, ktoré môžu pomôcť viac spochybňovačom ochorenia, než celkovej situácii. Odborníci v mojom okolí hovoria o 40 až 60 tisícoch infikovaných na Slovensku.

Nepresné či chýbajúce dáta sú už dnes veľkou politickou témou. Richard Sulík ešte počas zasadnutia krízového štábu otvorene kritizoval, že nenarába s dostatočnými dátami. Tento problém však nie je nový a k informáciám, akými sú počet hospitalizovaných pacientov podľa veku, či údaj, kde vznikajú najväčšie ohniská nákazy na Slovensku, sa buď nedarí dostať, alebo ich verejnosť získava po tlaku médií. Prečo ani počas ôsmeho mesiaca pandémie nevieme transparentne nakladať s dátami a na ich základe prijímať ďalšie opatrenia?

Jedna vec je to, že rozhodnutia nemusíme robiť len na základe slovenských dát. Tie môžu byť aj vzhľadom na malú populáciu často nepresné, na druhej strane je už jasné, že RÚVZ často nestíhajú ani dohľadávať kontakty, nieto ešte robiť analýzy. Máme však množstvo medzinárodných dát a preverených analýz od renomovaných odborníkov, ktorí hovoria, že napríklad reštaurácie sú rizikovými miestami. Ak sa teda pán Sulík pýta, či k tomuto máme dáta, stačí si otvoriť internet, zájsť na odborné stránky a človek rýchlo zistí, aká je skutočnosť. Vyjadrenie pána ministra Sulíka vnímam ako veľmi nešťastné politické vyjadrenie v tejto situácii.

Na druhej strane je fakt, že roky na Slovensku nemáme dostatočné dáta z oficiálnych orgánov, ktoré sú na to určené. Napríklad z Národného centra zdravotníckych informácií, ktoré by to malo robiť. To platí aj pre zber dát či štatistické vyhodnocovanie pri tejto pandémii. A v tomto smere slová mnohých odborníkov, novinárov i laickej verejnosti o tom, že sa uplynulé mesiace dobre nevyužili na prípravu na druhú vlnu, sa opäť potvrdzujú. Aj keď treba dodať, že to, čo sa tu roky zanedbávalo, sa ťažko dobehne za pár mesiacov.

Jedna vec sú dáta z iných krajín a absencia často i triviálnych informácií o vývoji pandémie na Slovensku, no zároveň sa neraz prijímajú opatrenia bez riadneho zdôvodnenia a nie sú postavené na našej skúsenosti, keďže kľúčové dáta chýbajú. Mnohým ľuďom tak pri zavádzaní reštrikcií chýba za daným opatrením logika a spoločnosť to len ďalej polarizuje, nemyslíte?

Dnes sme, žiaľ, v situácii, že musíme v protiepidemických opatreniach konať rázne a so širokým záberom.  Aj napríklad analýzy riešenia španielskej chrípky spred 100 rokov ukázali, že najlepšie zvládli vlny krajiny, ktoré urobili opatrenia komplexne a včas. Krajiny, ktoré s opatreniami otáľali či nemali opatrenia komplexné, na to doplatili. A to aj v ekonomike. 

Zo svetových vedeckých štúdií a množstva vyhodnotených situácií dnes už naozaj dobre vieme, kedy a pri akých príležitostiach je najväčšie riziko infikovania sa, ktoré miesta a aktivity ľudí najviac prispievajú k šíreniu infekcií. Tieto svetové zdroje sú dostatočné na vyhodnotenie i našej situácie.

To, že stravovanie v interiéri je epidemiologicky nebezpečné, potvrdzuje veľmi veľa štúdií. Teda to, čoho sa pán Sulík dovoláva, je niečo naozaj veľmi ľahko dohľadateľné a zdôvodniteľné. Samozrejme, že nie so všetkým jednotlivec na ústrednom krízovom štábe musí súhlasiť, napríklad mne osobne sa vyhradené hodiny pre dôchodcov v potravinách nezdajú ako dobré opatrenie, ale rozhodovanie na ústrednom krízovom štábe je kolektívne dané hlasovaním. Základný cieľ prijatých opatrení je dnes v tom, že vzhľadom na množstvo infikovaných ľudí v populácii, je nutné obmedziť mobilitu a stretávanie sa cudzích ľudí.

A áno, dobrú komunikáciu zo strany vlády a ministerstiev k občanom si v takýchto situáciách predstavujem inak.

Úrad verejného zdravotníctva po roztržke medzi premiérom Matovičom a ministrom Sulíkom niekoľko dát zverejnil, no aj tak nejde o celkom podrobnú správu. Vyplýva z nej, že najviac ohnísk nákazy – až 239 – identifikovali hygienici v rodinách. Ale napríklad bohoslužby či divadlá sa v tejto analýze, na rozdiel od piatich reštaurácií, ani neobjavili.

Čo sa týka divadla či svätej omše, je pravda, že sú za istých podmienok naozaj menej rizikové, ale keď tam príde čo i len 30 ľudí z celého okresu, tak samotné zvyšovanie mobility zvyšuje pravdepodobnosť šírenia infekcie. A zatiaľ čo svadby či nákaza v rodine je ľahko dohľadateľná, lebo infikovaný tento okruh ľudí veľmi ľahko vymenuje, ostatné miesta sa vyhľadávajú ako ohnisko nákazy len veľmi ťažko, aj preto v slovenskom prehľade nemusia figurovať.

Keby ste však aj poskytli nejaké výnimky, vždy sa ozve druhá strana, prečo títo majú výnimku a my nie. Debata, že divadlo je s istými obmedzeniami menej rizikové ako reštaurácia, sa ťažko vysvetľuje tomu druhému, koho máte zatvoriť. Preto takto plošne postupuje väčšina štátov, aby to bolo jednotné, nie je to prípad len Slovenska. Základné opatrenie dnes je, aby sa nestretávalo viac ako šesť ľudí.

Samozrejme vnímam, že tieto potrebné obmedzenia znamenajú pre veľa ľudí a rodín ohrozenie živobytia. Ak však tieto opatrenie chránia všetkých a dopláca na to len časť populácie, musíme im všetci tieto straty kompenzovať. Len takýto prístup je spravodlivý.

Členovia permanentného krízového štábu, zľava Peter Visolajský, Robert Mistrík a Peter Škodný počas zasadnutia ústredného krízového štábu v Bratislave 21. apríla 2020. FOTO TASR – Jaroslav Novák

Ďalšou oblasťou sú reštaurácie. Ľudia si môžu ísť vyzdvihnúť jedlo či objednať si donášku, no ak ide o ľudí v práci, tak ho aj tak počas obedovej prestávky zrejme zjedia spoločne. Nestráca to potom zmysel, keď sa aktivita koniec-koncov len presunie z jedného interiéru do druhého?

Ani veľmi nie, lebo v tomto prípade jedlo skonzumujete aj tak len v svojom priestore a s ľuďmi, s ktorými sme aj tak v úzkom kontakte. Platí, samozrejme, aj to, že interiér je zvýšené riziko nákazy, pretože sa môžete infikovať aj samotným vdýchnutím vzduchu, teda aeorosólom, preto chcem zdôrazniť, že časté vetranie miestností je veľmi dôležité opatrenie, rovnako dôležité ako rúško.

Posledné dni sa argumentuje tým, aby sme neskončili ako Česko, ktoré je momentálne v druhej vlne jednou z najhorších krajín na svete. Keď je však Česko také problémové, prečo aspoň s ním neuzavrieme hranicu alebo minimálne nenariadime našim občanom, aby išli po návrate do karantény?

Ja si osobne myslím, že práve hranice s Českom by sa mali prehodnotiť. Chápem politické dôvody aj diplomatický tlak. Na druhej strane, ak má krajina horšiu alebo rovnakú situáciu ako jej susedia, zatváranie hraníc naozaj stráca zmysel. Toto však bude opäť otázkou, keď nám klesne počet infikovaných a bude sa vyvíjať lepšie ako za hranicami. Dnes by to riešenie narobilo viac problémov, než by prinieslo benefitov. Netreba však čakať na to, čo štát prikáže. Je na každom jednom z nás, aby sme dnes do rizikových oblastí necestovali.

Venovali ste sa aj navýšeniu kapacít testovania, ktoré stále nedokážeme dostatočne zvýšiť?

Táto otázka sa v nedeľu neriešila. Moje stanovisko je, že napriek tomu, že máme regióny s veľmi vysokým výskytom, stále má obrovský zmysel posilniť RÚVZ a viac vyhľadávať, viac testovať a infikovaných včas izolovať. To nemôžeme ani dnes podceniť a aj pánovi premiérovi som to zdôraznil, že práve to nás môže zachrániť pred kolapsom.

Hoci máme napríklad „stratenú“ situáciu na Orave, kde už pomaly stráca zmysel široké testovanie a dohľadávanie, lebo počet infikovaných vysoko prekračuje trasovacie kapacity,  práve teraz treba posilniť susedné regióny, ktoré ešte stále majú relatívne nízke počty infikovaných. Hlavne tu treba dnes zintenzívniť testovanie. A týka sa to aj vojakov, ktorých posielajú dohľadávať kontakty na Oravu. Tí musia dnes v stovkách zabrať hlavne v regiónoch okolo Oravy, kde sa to dá ešte spomaliť, aby sa tam situácia neskončila rovnako.

Dohľadávať kontakty na Orave už podľa vás nemá význam?

Priamo na Orave široké dohľadávanie podľa mňa už stráca zmysel. Koncom týždňa tam bolo, myslím, 60 percent odberov pozitívnych, čo znamená, že sú už vysoko prekročené kapacity pri veľmi vysokom rozšírení vírusu v populácii. Tu už momentálne majú väčší význam reštrikcie.

Samozrejme, netreba testovanie a trasovanie zastaviť, ale už nemá veľký zmysel posilniť to len tam, lebo dnes je kľúčové posilniť testovanie hlavne v okolí, kde sa situácia dá ešte zachrániť. Orava je už na úrovni premorovania sa a infekcia sa tam šíri nekontrolovateľne.

Celý náš pandemický plán je založený na regionálnom semaforovom princípe. V súčasnosti sa však už k žiadnym regionálnym opatreniam nepristúpilo, hoci o niečo podobné sa snažila práve ministerka investícií Veronika Remišová. Naozaj už nemá zmysel diferencovať tak, aby reštaurácia bola zavretá v Tvrdošíne, no súčasne bola otvorená ešte v Poltári, ktorý je vlastne stále zeleným okresom?

Regionálne zásahy sú síce podstatné, ale od istého počtu infikovaných v populácii to prestáva mať zmysel. Nehovoriac o tom, že keď spravíte výraznejšie lokálne opatrenia, ľudia sa presunú tam, kde sú menšie obmedzenia. Najlepšie to bolo vidno na presúvaní oravských svadieb do Poľska. Takéto správanie je potom rizikom pre regióny s nižším výskytom infekcie.

Treba tiež pripomenúť, že dnešné čísla regiónov, ktoré dnes vyzerajú ešte dobre, odrážajú stav spred dvoch týždňov. Takže je veľký predpoklad, že ani tých dnešných päť zelených regiónov už dávnejšie nie je zelených. Ale zrejme sú stále na tom lepšie ako iné a aby si túto situáciu udržali, treba pristúpiť k opatreniam hneď, nie až vtedy, keď dôjde k zhoršeniu, čo sa skôr či neskôr určite stane.

Je na diskusiu, ako boli zabezpečené regionálne úrady verejného zdravotníctva. To boli hlavné prvé línie, ktoré mohli zabrániť šíreniu nákazy, aby spoločnosť stále ako-tak fungovala. Zatiaľ čo nám ich predstavitelia tvrdili, že stíhajú, boli už na hrane svojich možností. Dnes situácia pripomína rozprávku Cisárove nové šaty. Kráľ je nahý.

Práve regionálne úrady verejného zdravotníctva sú príkladom zlyhania systému v rámci príprav na druhú vlnu. Otvorene sa o tomto probléme hovorí už od augusta, keď prebiehali mnohé lokálne epidémie. Premiér však ohlásil pomoc úradom silovými zložkami až minulý týždeň, keď bolo už naozaj očividné, že dohľadávanie kontaktov nestíhajú. Musí sa vždy situácia v istom smere na Slovensku dostať do kritického stavu, aby došlo vôbec k nejakému riešeniu?

Ešte koncom jari permanentný krízový štáb upozorňoval  na nutnosť znásobiť personál na RÚVZ, aby udržali dobrú situáciu z konca jari a aby boli dopredu pripravení aj pre prípad vysokých počtov pri druhej vlne na vyhľadávanie kontaktov a trasovanie prípadov. To je predpoklad, aby sme dokázali fungovať bez výraznejších obmedzení. A pomenovali sme to aj v prítomnosti premiéra.

Navrhol som, aby úrady, ak nezoženú nových ľudí, boli posilnené vojakmi či políciou. Policajtov máme nadpriemerne veľa oproti ostatným krajinám a myslím, že dnes je už potvrdené, že obvolávanie kontaktov nie je nijaká vysokoodborná práca. A vtedy zaznelo od predstaviteľov úradov, že oni to zvládajú, čo sme počuli aj v lete opakovane.

V danom čase to možno ešte zvládali, no ako si vysvetľujete donedávna to popieranie reality zo strany úradov?

Ťažko to pomenovať, myslím, že realitu dnes už vidíme všetci. Osobne som už počas leta hovoril, že ako občan nie som spokojný s vyjadreniami epidemiológov, že robia na hranici svojich možností s tým, že ešte stíhajú. Hoci som ich obdivoval, že pracovali po večeroch a víkendoch. Keď sme v danom čase mali denne len 50 či 60 pozitívnych prípadov, nebolo od ich predstaviteľov profesionálne, že presviedčali spoločnosť, že „ešte stíhajú“.

A ak sme už vtedy, počúvali, že robia na hrane, bolo úplne jednoznačné, že ich možnosti budú zakrátko prekročené, preto nerozumiem, prečo kompetentní nekonali. Vôbec ma neutešuje, že nejaký úrad dnes pracuje na 129 percent. Nie je reálne, aby ľudia v takom móde pracovali. Znamená to, že už dávno nestíhajú a množstvo kontaktov a pozitívnych uniklo, čo má dnes následky pre celú spoločnosť.

Prečo v tomto smere nezakročil ústredný krízový štáb? Sám ste jeho súčasťou, dlhodobo ste rovnako poukazovali na tento problém, no rieši sa až dnes.

Veľa vecí sa na krízovom štábe povedalo aj odsúhlasilo a nie všetky veci z toho sa aj vykonali. Napríklad od apríla riešime PN-ku zdravotníkov pri Covid-19. Chceme, aby zdravotníci mali rovnako sto percent platu, ako má vojak či policajt v prípade, že ide do karantény. A hoci to na ÚKŠ dostali na starosť ministri, ktorých sa to týkalo, doteraz to nie je zabezpečené.

Čím si to vysvetľujete? Niektorí ministri jednoducho ignorujú pokyny krízového štábu alebo kde je problém v krízovom riadení?

Obávam sa, že tu doplácame na to, ako systém na Slovensku dlhodobo funguje. Keď vy niečo chcete, aby sa vykonalo na ministerstve či úrade, tak si vypočujete x dôvodov, prečo sa to nedá. Ľudia na ministerstvách hľadajú namiesto riešení výhovorky. Zažíval som to aj na jar na permanentnom krízovom štábe. Ale počas pandémie je to neakceptovateľné. V riešení problému personálneho nezabezpečenia RÚVZ chýbal z vedenia ostrý príkaz a tlak, že je to jednoducho nevyhnutné.

FOTO TASR – Martin Baumann

Väčšina odborníkov tiež dlho hovorí o komunitnom šírení. Sám ste povedali, že aj situácia na Orave je už nekontrolovateľná. Prečo teda hlavný hygienik či iní stále odmietajú povedať, že minimálne v tomto regióne dochádza ku komunitnému šíreniu?

To si doteraz neviem vysvetliť a dlho o tom vediem s hygienikmi diskusie, ktoré sú podľa mňa viac v akademickej než reálnej rovine. Neviem si vysvetliť, prečo kompetentní na úradoch toto nepripúšťajú.

Čo by sa reálne zmenilo, keby bolo vyhlásené komunitné šírenie?

Pred pár mesiacmi a týždňami by mohli byť skôr spustené dôslednejšie opatrenia. To je opäť otázka, čo všetko sa malo spraviť v lete. Bol to však ďalší kamienok v mozaike, na základe ktorej mohla byť reakcia na súčasný stav naštartovaná skôr, čím by sa zmiernil priebeh druhej vlny.

V rozhovore pre Postoj ste na konci júna hovorili, že mal vzniknúť nadrezortný orgán, ktorý by mal pandémiu zastrešiť. Nie tak dávno pán premiér ohlásil opäť vznik permanentného krízového štábu (PKŠ), no dodnes to vyzerá tak, že nefunguje. Čo sa stalo?

Permanentný krízový štáb bol poradným telesom na Úrade vlády, ktorý sa vytvoril „ad hoc“ na vyriešenie najväčších problémov v danom čase. V júni po stabilizácii situácie sa rozpustil. Funkciu prevzalo ministerstvo zdravotníctva. Naše rady boli následne už len neformálne. Je pravda, že sme pred pár týždňami mali stretnutie s pánom premiérom, kde sme sa o tejto veci bavili a povedali sme mu, že situácia si podľa nás vyžaduje operatívne riešenie orgánu, ktorý sa podobá práve PKŠ, ale nechceli sme pokračovať v rovnakom móde. Ponúkli sme, aby to bolo niečo oficiálne vrátane príslušných kompetencií a zodpovednosti. Niečo na úrovni splnomocnenca vlády pre pandémiu.

Kde to teda uviazlo?

Záver je, že to zabezpečuje ministerstvo zdravotníctva a nie je potrebné vytvárať nič nové. Veľmi si vážim nezištnú ochotu pána Škodného a pána Mistríka pomôcť, rozhodlo sa takto a my toto rozhodnutie akceptujeme.

Čo sa týka nových opatrení, ich možné budúce zmierňovanie sa bude odvíjať od kĺzavého mediánu denného počtu pozitívne testovaných. Pritom už v pandemickom pláne sa hovorilo ako o kľúčovom faktore o počte hospitalizovaných. Nie je to krok späť?

Netuším, kde vznikol nápad kĺzavého mediánu. Počet pozitívnych vyšetrení za deň naozaj nie je exaktné číslo vzhľadom na to, že často sa vyšetria aj vzorky, ktoré boli odobraté dva či tri dni dozadu. Z tohto pohľadu naozaj nie je optimálne posudzovať na základe tohto parametra, ale pre populáciu môže byť jednoduché a ľahko uchopiteľné orientovať sa podľa neho.

Určite je pre verejnosť lepšie, že vie, ktorý údaj má sledovať, no z logického hľadiska nie je predsa len dôležitejšie sledovať počet hospitalizovaných ako pozitívne testovaných, ktorý v zásade tak veľa nehovorí?

Odborná verejnosť sa určite bude ďalej riadiť počtom hospitalizovaných a obsadenosťou lôžok. Ide skôr o údaj len pre verejnosť. Ja osobne sledujem týždňový priemer pozitívne testovaných a počet pacientov v ťažkom stave.

Dôležitý parameter je aj smrtnosť, v ktorom sme zatiaľ naďalej jedna z najlepších krajín.

Toto je opäť ďalšie slovenské špecifikum, v ktorom sme možno prísnejší ako zvyšok sveta. Je tu veľké časové oneskorenie od úmrtia po uzavretie prípadu, že človek zomrel na Covid-19. Tento časový sklz podľa mňa situácii veľmi nepomáha. Máme teraz desiatky prípadov, ktoré nie sú uzavreté, to môže tiež skresľovať pocit verejnosti, že to nie je až také zlé, pritom realita je ďaleko vyššia.

Je tento slovenský spôsob vykazovania, ktorý je veľmi presný, ale aj zdĺhavý, udržateľný?

Nie, nemyslím si to. Dokonca sa obávam, že sa nám to môže vypomstiť, keď za krátky čas pribudne vyšší počet mŕtvych a kapacity v pitevni sa vyblokujú. Skokovo tak môže dôjsť k nárastu mŕtvych, čo môže viesť k zbytočnému vydeseniu ľudí. Momentálny systém nám zase dáva falošný pocit, že máme málo mŕtvych, ale v skutočnosti ich je už dnes zrejme viac.

Veľkou témou začína byť aj vypätie zdravotníkov, ktorí musia zvládať oveľa väčší nápor ako počas prvej vlny. Infekčné oddelenia nemocníc sa napĺňajú, dochádza k reprofilizácii nemocničných pavilónov. Aká vládne medzi zdravotníkmi atmosféra?

Nálada v nemocniciach je vypätá. Zdravotníci si uvedomujú, že je to naše povolanie a povinnosť, ktorú musíme zvládnuť. Samozrejme, dobre si uvedomujeme, do čoho ideme a že  nás čakajú ťažké chvíle. Do toho je tu veľmi ponurá nálada, že spoločnosť a politici si našu dôležitosť v pandémii takmer neuvedomujú. Zdravotníci si ľahko porovnajú, ako sa smerom k ich stavu správa česká, poľská či maďarská vláda a ako to funguje u nás.

V Maďarsku teraz zdravotníkom výrazne zvýšili platy, narážate aj na tento problém?

Tak napríklad každý lekár v Maďarsku dostal 1800 eur za prácu v prvej vlne plus im od januára vláda dala stopercentné navýšenie platu. V Českej republike dostali lekári za každý mesiac prvej vlny tisíc eur odmenu, teda dokopy tritisíc a od nového roku im vláda navýši platy o 10 percent. A situácia na Slovensku je taká, že sme tu zažili pomerne trápnu debatu o odmenách za boj s Covid-19 v prvej línii, kde ju lekári pôvodne ani nemali dostať.  Sľúbených 200 až 500 eur doteraz žiadny zdravotník nedostal. Do toho sme dokonca zaznamenali aj návrhy na zmrazenie platov. Nejde o sumy ani o plat, ale tento prístup k slovenským zdravotníkom v porovnaní s tým, ako sú na tom v okolitých krajinách, veľmi škodí  morálke.

A to ešte nehovoríme o zabezpečení nemocníc po personálnej i technickej stránke. Zdravotníci to u nás ťahajú z posledného entuziazmu, aby to ešte ako-tak fungovalo, a keď v týchto časoch zažívate takýto prístup ministerstva, nálade to naozaj veľmi škodí. Ale zdôrazňujem, nejde o sumu, ide o morálne ohodnotenie, že vláda na nás aj v tomto čase myslí a nie je to tak, ze by sa na nás len spoliehala. 

V súčasnosti je už podľa premiéra nakazených približne 700 zdravotníkov, počas víkendu spomínal, že sme tri týždne od kolapsu nemocníc. V Banskej Bystrici museli ordinovať už aj pozitívni lekári. Je v tomto kontexte diskusia o práci pozitívnych lekárov už na mieste?

Lekári majú dostatok vedomostí na to, aby sme vedeli, čo nás čaká najbližšie týždne. Uvedomujeme si a rátame s tým, že keď to bude nevyhnutné, aj pozitívne testovaný lekár bude musieť nastúpiť do služby, ale zdôrazňujem, že taká situácia zatiaľ momentálne nie je.

V súčasnej situácii to tiež voči pacientovi pokladám za nefér, aby pozitívny lekár nastupoval do práce, ak ho má stále ešte kto nahradiť. V dnešnej situácii je absurdné, aby sme k niečomu takémuto pristupovali. Treba sa sústrediť na prevenciu a zabezpečenie ochranných pomôcok, aby lekári neboli infikovaní. A to sa vraciame aj k tomu, aby bolo dostupné testovanie aj v nemocniciach, lebo s tým je stále veľký problém.

V Maďarsku, kde je dnes situácia lepšia ako u nás, už pristúpili aj k stavbe poľných nemocníc. Sme vo fáze, kedy by sme nad podobným krokom mali uvažovať už aj na Slovensku?

Určite áno. S touto myšlienkou sme sa pohrávali už na jar. Skúsenosti z iných krajín hovoria, že takáto nemocnica je nevyhnutná ako krízové riešenie situácie. Otázkou je, či budeme mať pre tento typ nemocníc dostatok personálu. Rovnako by sme už mali otvoriť aj tému červených nemocníc po Slovensku. Stále máme covidových a necovidových pacientov pomiešaných v nemocniciach, hoci zatiaľ obsadzujú hlavne infekčné kliniky, ktoré sú len vo väčších nemocniciach. Tie však poskytujú najdôležitejšie výkony a sú nenahraditeľné, preto ak ich zaplníme týmito pacientami, obmedzíme ich funkciu pre iné, závažné a nenahraditeľné  úkony.

To sa deje teraz napríklad na východe, kde je Prešov zahltený covidovými pacientmi z celého kraja, ktorých väčšina nie je v najvážnejšom stave. Okolité menšie nemocnice však nevedia nahradiť úlohu krajských nemocníc, preto by sa mali meniť na covidové a odbremeniť tak veľké nemocnice, ktoré sa musia naďalej starať aj o iných vážnych pacientov.

FOTO TASR – Jaroslav Novák

Hoci sme teraz prijali prísnejšie opatrenia, pokles čísel uvidíme až zhruba o mesiac. Premiér už dnes hovorí ako o ďalšej fáze sprísnenia – o úplnom lockdowne. Smerujeme k nemu?

Je tam veľký posun, takže čísla budú v blízkom čase určite ešte rásť. Brzdenie v tomto smere má stále svoju zotrvačnosť. Úplný lockdown je riešením pre naozaj najhoršiu situáciu. Mám obavy, či sa tomu vyhneme. Nie som si istý, či sa nám pri tomto náraste podarí zabrzdiť taký výdatný progres.

Obmedzenie pohybu počas Dušičiek je tak viac než pravdepodobné?

Pravdepodobne áno. Treba opäť zdôrazniť, že netreba čakať na to, čo štát prikáže či zakáže. Musíme k tomu pristupovať aj bez neho zodpovedne, obmedziť stretávanie sa. Návštevy sú dnes naozaj zbytočné a vysoké riziko. Keď je stretnutie nevyhnutné, tak jedine vonku.

Akékoľvek prísne opatrenia sa minú účinku, ak ich nebudeme dodržiavať. Ľudia sú však už vyčerpaní a cítiť z nich po všetkých politických kotrmelcoch silnú frustráciu. Čo s tým, aby ľudia naďalej vnímali závažnosť ochorenia?

Štúdie z čias španielskej chrípky hovoria práve o tomto scenári. Ľudia sa nemenia, mení sa len doba. V štátoch, ktoré počas španielskej chrípky spravili perfektné opatrenia a zvládli to, pri druhej vlne to ľudia už nevydržali. Je to psychologický fenomén. Na druhej strane treba ľuďom poďakovať za to, že sa správajú zodpovedne, aj keď máme aj dosť výnimiek a je stále čo zlepšovať.

Slovensko má šťastie, že je pár týždňov za Českom. Dúfam, že keď Slováci uvidia zlý priebeh v Česku a pochopia, čo sa tam deje, opäť ich to zmobilizuje, aby sme sa nedostali na ich úroveň. Česko totiž podľa mňa čaká ťažký lockdown s preťaženými nemocnicami a desiatkami úmrtí denne. Momentálne je stále Covid-19 na Slovensku do istej miery imaginárna záležitosť, málo ľudí videlo kruté následky a má skúsenosť len z televízie, práve situácia u susedov môže zmeniť slovenskú verejnú mienku. Nesmieme dopustiť, aby sme si to zažili.

Hoci čísla rastú na celom svete a iste aj vďaka tomu, že sa výrazne viac testuje a trasuje, počty obetí sú pomerne nízke. O víruse už toho vieme oveľa viac než na jar, vieme pacienta účinnejšie liečiť, nevylučujete, že si v decembri či o pár rokov povieme, že tu vládla dlhé mesiace zbytočne veľká panika?

Som presvedčený, že všetky debaty o zbytočnej panike sa dajú ľahko vyvrátiť zážitkami z Anglicka, Talianska, Spojených štátov. Všetky krajiny, ktoré si na začiatku povedali, že to netreba až tak tlmiť, nakoniec skončili katastrofálne. Je pozoruhodné, že sme údaje o prvom infikovanom na Slovensku mali v marci, no ukazuje sa, že tá infekcia bola aj u nás podstatne skôr.

Práve preto, že zrejme viacerí ochorenie prekonali už vo februári bez toho, aby o tom vedeli, nemyslíte, že tomu venujeme prepiatu pozornosť?

Nie, práve naopak. Koronavírus sa v Európe šíril podľa všetkého skôr, ako sme to na jar registrovali. Šíril sa v populácii bez toho, aby sa plnili nemocnice. To sme videli aj na Slovensku pred pár týždňami. Keď však šírenie dospelo k starším ročníkom, začali sa plniť nemocnice a to už bolo neskoro konať – to je prípad severného Talianska či Madridu. Ak by tieto krajiny vedeli o koronavíruse skôr a venovali mu pozornosť ako dnes, tak sa vyhnú katastrofe. To, že sme na Slovensku spravili včasné a silné opatrenia, sa ukázalo ako výborné riešenie, kde utrpela ekonomika paradoxne najmenej a pritom sme zachránili množstvo životov. Potvrdzujú to viaceré ekonomické a medicínske analýzy. 

Doteraz sme boli vo fázach šírenia vírusu v populácii, tieto fázy v severnom Taliansku na jar ani nezaregistrovali. Preto sa to zatiaľ javí tak, akoby vírus zrazu sprevádzala nižšia smrtnosť. Celkový ničiaci efekt pandémie vidíme na porovnaniach celkových priemerných úmrtí za rok. Debaty o prehnanej panike, o strašení a zbytočných opatreniach je štandardný problém celej epidemiológie. Keď ju robíte dobre a spravíte dobré opatrenia, tak ľudia nadávajú, že sa robili zbytočne a prehnane, lebo nevidia, pred čím boli ochránení. Takéto hlasy spochybňujúce napr. rúška alebo pandémiu a celý Covid-19 odjakživa patrili k epidémiám.