Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Politika
14. september 2020

Zázrak CSU

Čo sa slovenskí konzervatívci môžu naučiť od bavorskej štátostrany

Kresťansko-sociálna únia v sobotu oslávila 75 rokov svojej existencie, z ktorých 71 v Bavorsku vládne.

Čo sa slovenskí konzervatívci môžu naučiť od bavorskej štátostrany

Nemecký minister vnútra a bývalý predseda CSU Horst Seehofer (vpravo) a bavorský krajinský premiér a súčasný predseda CSU Markus Söder (vľavo) počas tlačovej konferencie v sídle Kresťansko-sociálnej únie (CSU) v Mníchove 15. októbra 2018. FOTO TASR/AP

Keď sa 12. septembra 1945 na radnici v rozbombardovanom centre Mníchova stretla asi dvadsiatka ľudí, aby založili politickú stranu s názvom „Bavorská kresťansko-sociálna únia“, netušili, že sa podieľajú na vzniku fenoménu, aký dodnes nemá inde vo svete obdobu.

CSU existuje už 75 rokov a z nich 71 v 13-miliónovom Bavorsku vládne. Sociálny demokrat bol v tejto spolkovej krajine naposledy krajinským premiérom v roku 1957!

Voľby sú tu akurát o tom, či CSU zostaví vládu sama alebo s koaličným partnerom. Keď kresťanskí sociáli v posledných voľbách do krajinského snemu v roku 2018 vyhrali „len“ so ziskom 37,2 percenta, bralo sa to v ich mníchovskej straníckej centrále ako veľmi zlý výsledok. Dostali totiž o 10,5 percenta menej ako päť rokov predtým a v súčasnosti sú odkázaní na vládu s menším koaličným partnerom Freie Wähler.

Zároveň platí, že politici CSU majú na krajinskej úrovni výsledky: Z agrárnej zaostalej krajiny sa pod ich vedením z Bavorska stala high-tech ekonomika s množstvom medzinárodne úspešných firiem.

V Nemecku existuje prerozdeľovací mechanizmus (Länderfinanzausgleich), v rámci ktorého bohatšie spolkové krajiny každý rok solidárne prispievajú na tie chudobnejšie v mene vyrovnávania regionálnych rozdielov. Jedinou spolkovou krajinou, ktorá sa počas existencie povojnového Nemecka úspešne posunula z pozície poberateľa peňazí medzi platcov, bolo (ešte na konci 80. rokov) práve Bavorsko. Na druhej strane, napríklad také Severné Porýnie-Vestfálsko, najľudnatejšia spolková krajina Nemecka, sa prepadlo z pozície platiteľa do pozície príjemcu finančných prostriedkov od iných spolkových krajín.

Podľa vlaňajších údajov malo Bavorsko tretie najvyššie HDP v Nemecku na obyvateľa po mestských spolkových krajinách Hamburg a Brémy. Bavorsko malo zároveň najnižšiu mieru nezamestnanosti zo všetkých 16 spolkových krajín – 2,8 percenta oproti celonemeckému priemeru 5 percent.

Podľa štúdie Bildungsmonitor 2020 má Bavorsko druhý najlepší vzdelávací systém v Nemecku po Sasku. A tiež druhú najvyššiu očakávanú dĺžku života po spolkovej krajine Bádensko-Württembersko (tu sa zase na krajinskej úrovni podieľala na vláde sesterská CDU ako väčšinová koaličná strana nepretržite od roku 1953 do roku 2011).

Pre CSU na krajinskej i spolkovej úrovni vždy bola dôležitou témou taktiež bezpečnosť. Napokon, Bavorsko malo v roku 2019 najmenej trestných činov na 100-tisíc obyvateľov spomedzi všetkých 16 spolkových krajín.

Chcete ešte jeden úspech? Mníchovské letisko skončilo tento rok na 5. mieste v rebríčku World Airport Awards (pred ním skončili štyri ázijské letiská). Pomenované je po Franzovi Josefovi Straussovi, ktorý dominoval bavorskej politike od začiatku 60. rokov do svojej smrti koncom 80. rokov. Dodnes sa v CSU patrí hlásiť k jeho robustnému odkazu...

Inde sa strany pri moci striedajú a následne sa jedna vláda vyhovára na predchádzajúcu, keď nejaké veci neklapú. No v Bavorsku vládne CSU nepretržite už 63 rokov – silné i slabé stránky tejto spolkovej krajiny možno teda s pokojným svedomím pripísať dlhodobej vláde kresťanských sociálov, ktorí tu majú pozíciu neohrozenej štátostrany.

Narodeniny v komornej zostave

Kresťansko-sociálna únia je mimoriadny fenomén. Keď minulý rok oslavovala Spolková republika 70. výročie od svojho založenia, zaradil som CSU medzi sedem divov povojnového Nemecka.

Len pre vysvetlenie nemeckých politických reálií: Spomedzi 16 nemeckých spolkových krajín funguje CSU len v Bavorsku. Vo zvyšku federácie zastupuje konzervatívnych voličov „sesterská“ Kresťanskodemokratická únia (CDU) Angely Merkelovej.

Ide o dve samostatné strany, ktoré však na spolkovej úrovni spolupracujú ako „die Unionsparteien“. Občas to medzi nimi iskrí. Naposledy počas utečeneckej krízy v roku 2015, keď vtedajší šéf CSU Horst Seehofer požadoval od Angely Merkelovej pevnú hornú hranicu na prijímanie utečencov.

V každom prípade, CSU túto sobotu oslávila svoje 75. narodeniny vyše hodinovou videokonferenciou, ktorej dominoval jej predseda a bavorský krajinský premiér Markus Söder. Medzi divákmi v hľadisku komorne pôsobiacej miestnosti zívali prázdne miesta – účastníci kvôli koronavírusu dodržiavali medzi sebou bezpečnú vzdialenosť.

Za normálnych okolností by prebehla narodeninová oslava vo veľkej hale, prišli by na ňu členovia v bavorských krojoch a pripíjalo by sa krígľami piva. Takto vyzerajú napríklad slávne každoročné politické popolcové stredy CSU.

V roku 2017 som sa sám na takejto akcii zúčastnil. Napísal som vtedy o tom veľkú reportáž do časopisu .týždeň. Keď som sa radových členov i vrcholových politikov CSU pýtal, v čom spočíva tajomstvo úspechu ich strany, najviac ma prekvapilo, že ich tá otázka prekvapuje. Akoby ani o svojej úspešnosti nerozmýšľali – akoby im ani nedochádzalo, aké nesamozrejmé sú ich úspechy v Bavorsku v porovnaní s inými politickými stranami po celom svete.

Možno to súvisí s tým, že aj keď bavorská krajinská úroveň je ich prirodzeným zázemím, zároveň robia politiku aj na spolkovej úrovni v Berlíne a na európskej úrovni v Bruseli. A tam už dostali pár faciek.

Zatiaľ sa dvakrát stalo, že predseda CSU bol zároveň spoločným kandidátom CDU i CSU na spolkového kancelára. V roku 1980 svoje šťastie skúsil v spolkových voľbách Franz Josef Strauss, v roku 2002 zase Edmund Stoiber. V oboch prípadoch bola únia kresťanských demokratov a kresťanských sociálov porazená ľavicovou SPD.

Spomenúť tiež treba posledné voľby do Európskeho parlamentu. „Spitzenkandidátom“ stredo-pravých ľudovcov na predsedu Európskej komisie bol politik CSU Manfred Weber. No keďže bol neprijateľný pre niektoré vlády (najmä pre francúzskeho prezidenta Macrona), prostredníctvom zákulisných rokovaní bola na čelo EK pretlačená Merkelovej chránenkyňa Ursula von der Leyenová.

V súčasnosti sa uvažuje, že CDU/CSU by v ďalších spolkových voľbách opäť mohol viesť Bavor ako kandidát na spolkového kancelára. Konkrétne bavorský krajinský premiér Markus Söder. Koronakríza mu dodala politický kapitál ako úspešnému krízovému manažérovi. No o pozíciu kandidáta na kancelára majú záujem aj vplyvní predstavitelia CDU.

Markus Söder opakuje, že jeho miesto je v Bavorsku. – Možno aj poučený históriou ako skončili Strauss, Stoiber a Weber, keď sa pokúsili presadiť mimo kopcov svojej domoviny

Boh pre nás zostáva tvorcom života

Sotva existuje vo svete príklad inej politickej strany, ktorá opakovane vyhráva demokratické voľby, má preukázateľné výsledky, pokiaľ ide o životnú úroveň občanov, a navyše si ešte udržiava na pomery západnej Európy relatívne silný kresťansko-konzervatívny profil.

Keď sa v roku 2017 v Spolkovom sneme hlasovalo o manželstvách osôb rovnakého pohlavia, 85 percent poslancov CSU hlasovalo proti. Inštitút prešiel najmä hlasmi sociálnych demokratov, zelených a postkomunistov.

Keď za rok 2017 narástol (dovtedy každý rok klesajúci) počet potratov v Nemecku, poslanci CSU vlani v Spolkovom sneme na tému upozornili a prihovorili sa za opatrenia, ktoré by ženám uľahčili rozhodnutie pre život ich nenarodeného dieťaťa (cesta reštrikcií je v Nemecku politicky nepriechodná). V dokumente o bioetických otázkach strany sa dokonca nájdu vety ako: „Pre nás zostáva Boh tvorcom všetkého života – a nie človek.“

Inzercia

V roku 2018 zase CSU presadila, aby v budovách krajinských úradov v Bavorsku viseli kríže ako odkaz na kultúrne a historické dedičstvo tohto územia. Hoci ide o čisto symbolické opatrenie, na Slovensku by bolo nepredstaviteľné. V Bavorsku sa však zaň postavil aj krajinský premiér Markus Söder, mimochodom, evanjelik.

Aj keď Bavorsko je väčšinovo katolícke (pochádza odtiaľ napríklad emeritný pápež Benedikt XVI.), necelá pätina jeho obyvateľstva sa hlási k luteránstvu. Slovo „únia“ v názve CSU malo pred 75 rokmi znamenať tiež prekonanie konfesionálnych rozdielov v novej kresťanskej strane.

Keď Vladimír Palko napísal svoju knihu Levy prichádzajú, ktorá bola, mimochodom, preložená aj do nemčiny, západoeurópskym kresťanským stranám v nej vytkol, že v mene moci a udržania väčšinovej podpory voličov obetovali svoje kresťanské témy. Hoci pre mnohé strany to naozaj platí, CSU je v týchto veciach možno o čosi dôslednejšia (napríklad v porovnaní so sesterskou CDU).

Zároveň netreba podliehať dojmu, že ide o stranu výlučne alebo dominantne kultúrno-etických tém či o politického reprezentanta výlučne kresťanského voliča. Kresťanskí sociáli majú veľmi vyvinutý mocenský inštinkt. Všetci jej predsedovia vždy zdôrazňujú, že CSU chce byť rozkročená v strede spoločnosti a musí sa vyvíjať spolu s ňou. A keď je nejaká téma prehratá vo verejnej mienke, kresťanskí sociáli kladú aspoň symbolický odpor, no ďalej na ňu politický kapitál nevynakladajú.

V každom prípade, CSU je plnoformátová „Volkspartei“ (ľudová strana), ktorá ponúka voličom balík, pozostávajúci z ekonomických a sociálnych tém, dôrazov na bezpečnosť a identitu a súčasne bavorský krajinský lokálpatriotizmus, vyhraňujúci sa voči Berlínu. Keďže ani Bavorsku sa nevyhýba zosvetštenie, priazeň sa im darí udržiavať prepínaním medzi témami. No aj v CSU dnes panujú obavy, že najlepšie časy má za sebou. Z jednej strany jej hrozí, že z jej voličov odhryzú Zelení, z druhej strany zase AfD.

Slovenskí konzervatívci, hor sa do Mníchova!

Kresťanskí demokrati zo Slovenska – od Ivana Šimka cez Mikuláša Dzurindu až po Alojza Hlinu sa často verbálne odvolávali na CDU ako na svoj vzor. Ivan Šimko len tento rok v júni napísal na svojej stránke krátky post s názvom Poučme sa od CDU.

V istom zmysle sa dá tá fascinácia CDU od slovenských kresťanských demokratov pochopiť. Táto strana v Nemecku často stavia spolkového kancelára. Utužovanie medzistraníckych vzťahov s CDU je tak aj investíciou do slovensko-nemeckých vzťahov vo všeobecnosti. No z hľadiska budovania úspešnej politickej strany sa bavorská CSU javí pre slovenskú kresťanskú demokraciu ako vhodnejší vzor.

Čo sa teda dá naučiť od Kresťansko-sociálnej únie? Prvá vec: Strana je viac ako predseda.

Väčšina politických lídrov kdekoľvek vo svete nedokáže odísť skôr, ako sa väčšine voličov zunuje a potom stranu spolu so sebou stiahnu do opozície. CSU nie je ten prípad. Svojho lídra dokáže vždy včas vymeniť a v každých voľbách samu seba vynájsť nanovo.

Napríklad Edmund Stoiber, ktorý bol bavorským krajinským premiérom v rokoch 1993 až 2007 a významne inovoval ekonomiku svojej spolkovej krajiny, sa dodnes netají, že si chcel povládnuť ešte o čosi dlhšie. No vedenie mu včas dalo najavo, že sa ako líder stáva pre stranu pasívom v očiach voličov a nahradil ho iný politik. Samozrejme, dokázať niečo také si vyžaduje dobré načasovanie, neustále načúvať základni i vysvetľovať svoju politiku verejnosti.

Pri príležitosti 75. výročia založenia CSU sa generálny sekretár strany Markus Blume pokúsil pomenovať tajomstvo jej fungovania v pozoruhodnom príspevku pre nemecký magazín Focus.

„Svoju politiku prispôsobujeme človeku, nie človeka svojej politike“, píše okrem iného. „Robiť politiku pre väčšinu, nie proti väčšine. A potom medzi väčšinou nezaspať na vavrínoch.“

Inde píše: „Komplikovane myslieť, jednoducho hovoriť. Na druhej strane, jednoducho myslieť a komplikovane hovoriť – to ponechávame ostatným.“

Blume tiež píše, že CSU sa vyznačuje optimizmom, radosťou zo života a vierou, že dokáže tvarovať budúcnosť i vývoj k nej – nie iba sa mu pasívne podvoľovať alebo ho jednostranne odmietať. Tým sa odlišuje od radikálnych politických síl všetkých zafarbení.

Avšak skutočným tajomstvom CSU je schopnosť vždy znova a znova vytvárať špagát medzi zdanlivo protichodnými pozíciami či očakávaniami. – Complexio oppositorum – zrejme niečo, čo si bavorskí kresťanskí sociáli osvojili z katolíckej sociálnej náuky.

Na Slovensku sa to občas zo strany priaznivcov i kritikov stavia tak, akoby kresťanská sociálna náuka bola len akousi sociálnou demokraciou s kresťanským náterom. Lenže tak to nie je.

Toto učenie sa skôr snaží dynamicky zlaďovať rôzne protichodné nároky na politiku v mene komplexného utvárania spoločného dobra. V praktickej politike CSU sa to prejavuje napríklad tak, že na jednej strane podporuje aj slobodné podnikanie, no na druhej strane sa vie zastať „drobného človeka“ a o ochrane prírody začala táto strana hovoriť skôr než mnohí iní na nemeckej politickej scéne.

Keď sa na Slovensku povie „sociálne trhové hospodárstvo“ (pojem, ktorý vznikol v prostredí nemeckých kresťanských demokratov), akoby sa myslelo proste „viac sociálnych výdavkov“. Adjektívum „sociálne“ pohlcuje to trhové.

No v komunikácii CSU s voličmi je konzistentne prítomná myšlienka, že aby sa mohlo konzumovať, musí sa najprv vyprodukovať a trhový mechanizmus najskôr bohatstvo musí vytvoriť, aby sa mohlo niečo z neho prerozdeliť pre ľudí, ktorí potrebujú sociálnu pomoc. CSU je teda tak protrhová alebo tak sociálna ako práve treba...

Toto sústavné premosťovanie zdanlivo protichodných nárokov vyjadruje aj s CSU často spájané heslo „Laptop und Lederhose“ (Laptop a kožené nohavice, ktoré sú súčasťou bavorského kroja). V časoch Edmunda Stoibera tak strana komunikovala svoje rozkročenie medzi tradíciou a vytváraním high-tech ekonomiky.

Nie vždy to s politickým špagátom vyjde. Kresťanskí sociáli v skutočnosti často dostali facku od voličov, keď sa napríklad snažili z Mníchova verbálne kritizovať politiku, na ktorej sa v Berlíne podieľali ako súčasť vládnej koalície. V takých prípadoch zaznievajú ironické poznámky o CSU ako o strane, ktorá je zároveň sama sebe opozíciou.  

No zatiaľ sa im to sústavné prekonávanie zdanlivých protikladov viac darilo, ako nedarilo. V politike ide o vysoké umenie. Kto ho zvládne, zapíše sa do dejín svojej krajiny ako štátnik formátu Franza Josefa Straussa.

Aby som však zodpovedal otázku v nadpise tohto článku: Slovenskí konzervatívci by sa od CSU mohli naučiť víťaziť. – Víťaziť na Slovensku a potom víťaziť so Slovenskom. Tak ako kresťanskí sociáli dosahujú s Bavorskom vysoké umiestnenia v rôznych oblastiach života, spomenutých v úvode tohto článku.

Odporúčame