Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Politika
23. september 2020

Chameleóni a CSU

Muž, ktorého chcú mnohí Nemci za Merkelovej nástupcu

Ako sa stal bavorský premiér Markus Söder, ktorým ešte nedávno väčšina Nemcov zo srdca opovrhovala, národným miláčikom. 

Muž, ktorého chcú mnohí Nemci za Merkelovej nástupcu

Keď si my, opustení, osamelí, zúfalí konzervatívci, hľadáme naprieč Európou kresťanskodemokratickú stranu, ktorej existencia by nám mohla dodať odvahu a nádej, nájdeme skôr či neskôr všetci ten istý vzor: bavorskú štátostranu CSU. Už v tomto názve, Kresťansko-sociálna únia, sa skrýva genialita otcov zakladateľov: Kombinuj tradičný kresťanský obraz človeka so silnou sociálnou politikou – a vyhrávaj voľby na veky vekov. 

CSU je nevídane rozkročená strana, bez problémov ju volí na­gélo­va­ný start-up podnikateľ aj obyčajný robotník, lebo ich drží pokope odjakživa obsesívny dôraz CSU na regionálnu bavorskú identitu. Inšpirovať sa CSU je priam povinnosťou každého konzervatívneho stra­téga, iný vzor sa v západnej Európe ani nenájde. Často vtedy, keď som si v Rakúsku alebo na Slovensku uplatňoval svoje volebné právo, som z duše ľutoval, že nemôžem voliť CSU.

Ako dedič trónu

CSU má totiž jeden limit – a to sú hranice Bavorského slobodného štá­tu. Kresťanskí sociáli nikdy vo svojej preslávenej histórii nekandidovali mimo Bavorska. Občas, keď sa vadili so sesterskou CDU, vydierali nevýrazných kresťanských demokratov z CDU tým, že by mohli kandidovať v celom Nemecku a odobrať im kon­zer­va­tívne hlasy. 

Tá stratégia nosí meno podľa jednej legendárnej re­volty v jednom kúpeľnom mestečku: „Der Geist von Wildbad Kreuth“ („duch z kúpeľov Kreuth“ alebo možno lepšie „prízrak z kúpeľov Kreuth“). Vtedy, v roku 1976, prijala CSU uznesenie, podľa ktorého bude v celom Ne­mec­ku kandidovať proti vtedy už nie sesterskej CDU. Kresťanskí sociáli to vydržali 23 dní, potom z toho vycúvali. Báli sa, že za „rovníkom bielej klobásy“ dopadnú rádovo horšie než v domácom Ba­vor­sku – a že CDU im môže doma zobrať zopár liberálnejších vo­li­čov. 

Dvakrát sa stalo, že Bavori kandidovali za CDU/CSU na úrad spolkového kan­ce­lá­ra, Franz-Jo­sef Strauß a Edmund Stoiber, najsilnejší vladári, kto­rých CSU kedy vyniesla. Obaja prehrali. Všeobecne platí pra­vid­lo, že doma obľúbený bavorský premiér bude vo zvyšnom Nemecku skôr ne­ná­vi­dený. 

Zdá sa, že výnimku z pravidla si vybojoval len Markus Söder, nový dravý premiér Bavorska. Stal sa jedným z naj­po­pu­lár­nej­ších po­li­ti­kov Nemecka. Kandidáti na líderstvo CDU sa trápia, voliči prí­liš ne­chcú vidieť žiadneho z nich v úrade kancelára, všetkých v pries­kumoch pre­trom­fne Bavor z CSU. Söder, samozrejme, prisahá, že jeho miesto je v Mníchove, že vyšší životný cieľ než bavorské pre­miérovanie ani nejestvuje, ale celoštátne nemecké voľby sú už o rok a Söder má dvere do Berlína otvorené. 

Nedávno sa odohral na his­to­ricky významnom mieste zvláštny rituál: výjazdové zasadnutie ber­línskeho kabinetu pri Chiemskom jazere vy­ze­ralo tak, ako keby si kan­celár­ka Angela Merkelová verejne vybrala svoj­ho bý­valého kritika Södera za de­di­ča trónu. Symbolickejšie mie­s­to ako ostrov Herrenchiemsee si kráľovná a princ ani ne­mohli vybrať. Práve tam si po­stavil bláznivý, ale Bavormi mi­lo­vaný ba­vors­ký kráľ Ľudovít II. svo­ju kópiu Versailles, práve tam sa pí­sala v roku 1948 ústava no­vého, demokratického Nemecka, ktorá sa stala základom postnárodného „ústavného patriotizmu“ elít Spol­ko­vej re­pub­liky. 

Otočka, aká sa len tak nevidí

A tu sa končí môj chválospev na CSU. Söder, ktorým ešte pred dvaapolrokom drvivá väčšina Nemcov zo srdca opovrhovala, dosiahol svoj náhly vrchol popularity totiž tým, že prevrátil kabát v takmer všetkých svojich srdcovkách. Trucovitý bojovník kultúrnych vojen, ktorý sa preslávil montovaním krížov do bavorských úradov, za noc zozelenel a začal sa láskavo angažovať za bavorské včely.

Ako je to možné? Nuž, Söder v roku 2018 „prehral“ svoje prvé ba­vors­ké voľby ako premiér. Do bavorského parlamentu sa dostali s 10 per­centami pra­vicoví populisti z AfD, Zelení posilnili na 17,6 percenta. Nejedna kresťanskodemokratická strana v Európe by so ziskom 37 percent vyskakovala od radosti, v centrále CSU však vypukla krátka (a produktívna) depka. 

Tu sa prejavila najslabšia stránka kresťanských sociálov: Sú po­sad­nu­tí úspechom, bez absolútnej väčšiny sa cítia ne­svoji. Je síce pek­né, že majú ťah na bránu, menej obdivuhodné je, že volebnému ús­pe­chu sú ochotní obetovať – chvíľu váham – no, vlastne všetko. 

Vývoj Södera po „prehratých“ voľbách to ukázal až neuveriteľným spôsobom, a to v dvoch kľúčových témach – migrácia a korona. 

Inzercia

Po prvé, Söder vďačí za svoju obľúbenosť najmä koronapolitike. Bavori sú v rámci Nemecka známi svojím uvoľnenejším životným štýlom, celý svet im závidí plné krígle na oktoberfeste, v mladosti mojich ro­di­čov boli pojmom ľahko erotické filmy o prívetivých alpských pas­tier­kach v ba­vorskom kroji, ktorým môj otec nežne hovoril „bayern­sex­ler“. Keď na­stúpil vírus, Söder od prvej chvíle v sebe popieral in­štinkty ba­vorskej ľahkovážnosti a etabloval sa ako vedúci ko­rona­jastrab ne­meckej politiky. Je v tom konzistentný, nosí rúško vo farbách bavorskej vlajky, futbal v Bavorsku sa kvôli nemu stále hrá bez divákov, momentálne presadzuje pre jednotlivé obce po­vin­nosť nosenia rúšok aj v exteriéri. 

Neviem zhodnotiť, či si tú rolu vybral z presvedčenia alebo s po­hľadom na prieskumy. Faktom je, že si získal za niekoľko týždňov priazeň mediálno-politického kom­ple­xu. Pred koronou predstavoval pre zeleno-liberálnych novinárov z nemilosrdného nemeckého main­strea­mu hlavný terč, teraz podľa nich „dorástol do štátnika“. Rozhodol sa byť pruskejším ako Prusi. A vyšlo mu to. 

Po druhé, znovuzrodený Markus Söder sa otočil v migračnej otázke o 180 stupňov. Bol to práve on, ktorý roky kampaňoval proti „azyl­o­vej turistike“ do Nemecka, Söder a jeho predchodca Horst Seehofer (nateraz voči Merkelovej veľmi submisívny spolkový minister vnútra) tvorili v migračnej kríze rokov 2015-2016 os s Budapešťou proti Merkelovej politike vítania, radostne pozývali Viktora Orbána do Mníchova. CSU ešte v júni roku 2018 takmer položila spolkovú vládu, lebo Seehofer so Söderom ultimatívne žiadali stopku pre nelegálnych migrantov na nemeckej hranici. 

Dnes nič z toho už neplatí. 

Nemecká vláda sa rozhodla so súhlasom Södera a Seehofera, že Nemecko prijme 1553 migrantov z gréckych ostrovov. Seehofer už predtým vyhlásil, že Nemecko prevezme 150 zo 400 „nezaopatrených detí“. Ide väčšinou o migrantov zo zlopovestného tábora Moria a je to veľmi dôležitý signál. Vytratila sa Söderova antimigračná ré­torika, teraz sú to špičky CSU, ktoré sú „sklamané“ z bývalých spo­jencov, ktorí nechcú prijať ľudí z Morie, ako napríklad rakúsky kan­ce­lár Kurz. 

Táto otočka je zvonka nepochopiteľná, nedá sa racionálne vy­svet­liť. 

Áno, podmienky v starom preplnenom tábore Moria boli ne­dôs­tojné, čo sa však dalo vyriešiť inak než imigráciou obyvateľov tábora do zá­padnej Európy. Priemerný migrant v Morii má ešte menší ná­rok na azyl ako ten, čo prišiel počas utečeneckej krízy. Sýr­ča­nov je tam má­lo, Islamský štát je porazený, väčšina migrantov je z Afganistanu a z rôznych kútov Afriky. „Nezao­pat­renými“ deťmi môžu byť aj dobre stavaní mladíci v bojaschopnom veku, dve z tých afgans­kých detí sedia vo vyšetrovacej väzbe, lebo zrejme vypálili tábor, aby si otvorili cestu do Európy. Už horel aj tábor Vathy, táto taktika funguje, Nemecko ich vezme, čím zase vyvolá v migrantoch z Afriky a Blízkeho východu pocit, že európska brána je otvorená. 

Konanie nemeckej vlády (a CSU) sa dá pochopiť len vtedy, ak sa pozrieme na špecifiká nemeckých médií a nemeckého kresťanstva. Bežný či­ta­teľ slovenských médií vie toho o dianí v Morii asi málo, bežný Ne­mec počuje o tom stále. Ešte v období najsurovejšieho lock­downu zve­rejňovali nemecké médiá dennodenne dojímavé obrazy z Morie a katolícki aj evanjelickí biskupi vyzývali neúnavne na prijatie as­poň tých bied­nych detí. Aj keď si myslím, že sa naivne mýlia, mu­sím zároveň reš­pek­to­vať, že to hovoria z kresťanského pre­sved­če­nia. Tak si jed­noducho vykladajú podobenstvo o milosrdnom Sa­maritánovi. 

Možný budúci kancelár Nemecka ten dvojitý tlak neustál. Uňho za ro­hom vychádza vplyvný liberálny denník „Süddeutsche“, kto­rému sa ho­vorí aj „Mníchovská pravda“, a strana, ktorá má v názve „kresťansko-sociálna“ prirodzene nechce byť vo večnom konflikte s bis­kupmi. Tak to Markus Söder rýchlo vzdal, je mimoriadne obľúbený a ľahko vráti strane absolútnu väčšinu. My, zúfalí konzervatívci, máme ďalej pozorovať vývoj CSU. Veľký vzor to však už nie je. 

Inzercia

Inzercia

Odporúčame