Pohľad zvonka O progresívnej horúčke

Slovenský mediálny priestor ponúka veľmi zaujímavý paradox. Napriek tomu, že strana Za ľudí by v očiach žurnalistického liberálneho mainstreamu mala byť najpríčetnejšou stranou súčasnej koalície, neustále badať až nepochopiteľné pokusy zadupať stranu exprezidenta Kisku pod čiernu zem.

Do očí bijúce to je napríklad pri newsfitri Denníka N z 5. augusta, ktorý vyšiel s nadpisom Remišová nahradí Kisku a potom môžu u Za ľudí zhasnúť. Strana vraj nemá zmysel existencie, pravdepodobne neprežije a vlastne bolo chybou budovať stranu postavenú na aure populárneho prezidenta.

Trochu svetla do tohto postoja prinášajú až trápno-smiešne slová komentátora Ľubomíra Jaška, že Remišová je vlastne len ambiciózna, ale zato Miroslav Kollár by stranu vedel posunúť do inej váhovej kategórie, „a to šikovne a primerane drzo“.  

Čím to je, že Kiska a jeho politický projekt, ku ktorému liberálni novinári ešte včera vzhliadali ako k záchrane, je dnes vlastne nechceným dieťaťom v slovenskej politike?

Iste, Andrej Kiska svojou nerozhodnosťou dlhodobo skúšal trpezlivosť liberálnych elít aj svojich potencionálnych voličov. Zdá sa, že liberálny mainstream popudil už tým, že po vzniku Progresívneho Slovenska svoju stranu umiestnil do politického stredu s cieľom osloviť aj konzervatívnejších voličov.

Zdá sa však, že Kiska a Za ľudí sú v očiach liberálnych elít jednoducho príčinou toho, že progresívci ostali mimo parlamentu. A to sa, ako vidíme, neodpúšťa.

Strana má pritom aj bez Kisku zaujímavé a perspektívne personálne obsadenie: či už je to Šeliga, Remišová, Kollár, Žitňanská, Kolíková, Ledecký... Nie som voličom strany Za ľudí, necítim sa ani byť jej advokátom, ale stredová, nepopulistická strana s obstojným personálnym obsadením by snáď bola pre politický systém prínosom.

Ale nie. V médiách treba hovoriť o strane bez zmyslu existencie a o tom, že po zvolení Remišovej môžu zhasnúť.

Čítali sme niečo podobné po zvolení Hipša za predsedu strany, ehm, Spolu? Čítali sme niečo podobné o strane, ktorá má za tri roky existencie tretieho predsedu, teda vlastne predsedníčku? Že nie? A nebude to náhodou tým, že ide o progresívnu stranu?

Zdá sa, že slovenský novinársky mainstream oblieha epidémia progresívnej horúčky.

Dôkazom toho nie je len spôsob diskusie o kultúrno-etických otázkach. Odporúčam napríklad vypočuť si „rozhovor“ Zuzany Kovačič Hanzelovej s Michalom Havranom o stanovisku biskupov evanjelickej cirkvi a. v. To nebol rozhovor, ale zbožné načúvanie redaktorky prorokovi Michalovi. Progresívnym apoštolom vadí  dokonca aj stredová strana, ktorá má vo svojom strede zopár umiernených konzervatívcov.

Preto už nie Kartágo, ale Za ľudí musí byť zničené. No nie je to príznak progresívnej horúčky?