Gynekológ: Dnešný trend? Rodiť na Marse

Prekvapivé štatistiky o poklese užívania antikoncepcie skrývajú aj nové fakty, ktoré za oficiálnymi číslami nenájdete. Hormonálna antikoncepcia vážne ovplyvňuje organizmus žien a dokonca i mužov, napriek tomu je desaťročia spoločensky tolerovaná, tvrdí gynekológ a pôrodník Marek Dráb, s ktorým sme hovorili aj o nových trendoch v pôrodníctve a o zmene správania dnešných rodičiek.

 

 

"Nie som si istý, či naozaj pokleslo užívanie hormonálnej antikoncepcie. Aby sme sa mohli dopracovať k pravde, bolo by treba získať údaje od firiem, ktoré majú antikoncepčné preparáty registrované." 

Posledné štatistiky, ktoré vychádzajú z údajov gynekologických ambulancií, potvrdzujú trend, že na Slovensku klesá užívanie hormonálnej antikoncepcie. Prečo je to tak?

Možno by sme boli prekvapení, že krivka užívania antikoncepcie nie je nižšia, ale že je rovnaká ako za posledné roky. Všetky štatistiky, pokiaľ sa nedajú podrobne overiť, bývajú zväčša len spracovaním nepresných čísiel. Štatistik totiž spracuje len tie čísla, ktoré mu dodajú. Aby sme sa mohli dopracovať k pravde, bolo by treba získať údaje od firiem, ktoré majú registrované preparáty. Farmafirmy majú podrobný prehľad, koľko položiek predali. Zaujímavé by bolo tiež zistiť finančný tok podľa predaných balení.

O ako vysokom obrate hovoríme?

Môže to byť ročne okolo 33 až 35 miliónov eur, čo je na staré koruny jedna miliarda. Ďalej si myslím, že určite stúpol počet užívateliek tabletiek "deň po", teda postkoitálnej antikoncepie. To vidieť aj z dennej praxe. Samozrejme, osobné štatistiky si nevediem, ale ani oficiálne údaje k tomu neexistujú, to znamená, že tu existuje šedá zóna antikoncepcie.

Tabletky "deň po" nie sú v štatistikách?

Tieto štatistiky sa týkajú hormonálnej antikoncepcie, ktorá sa užíva denno-dennne. Ona má svoje užívacie intervaly, ktoré sa dodržiavajú a podliehajú kontrolám a je viazaná na predpis. Čiže spätná kontrola by sa mala dať zistiť z viacerých zdrojov. Zatiaľ čo pri postkoitálnych tabletkách nie je evidencia, lebo sú voľnopredajné a sú dostupné v rámci lekárenských pohotovostí. Ich štatistika by sa dala získať len cez lekárne alebo farmaceutické firmy.

Čiže sú bez predpisu?

Len vtedy plnia svoj účel, lebo ak sa o tretej nadránom niečo udeje a ráno si žena spomenie, uteká do lekárne a kúpi si to. S tým potom súvisí aj výhrada vo svedomí, ktorú riešia mnohí kolegovia-farmaceuti. Z predaja bežnej antikoncepcie sa vedia vymaniť, ale táto postkoitálna im môže robiť problémy. Viem, že boli prípady, keď tam jednoducho došlo ku konfliktu.

Vy teda tvrdíte, že pokles užívania hormonálnej antikoncepcie mohol spôsobiť narást predaja tabletky "deň po"?

Nie je to dokázateľné. Pokiaľ by sme však chceli po tom pátrať, tak môžeme dôjsť k presným číslam z dvoch zdrojov: jeden je priamo združenie lekární a druhým sú farmafirmy a distribučné siete, tam musí byť evidencia presná.

Teda stúpa užívanie tabletiek, ktoré majú dokázateľne abortívny účinok.

Sú založené na princípe „vyhľadaj a zneškodni“. Ak má byť tabletka "po" funkčná, musí byť abortívna. No opakujem, nie som si istý, či naozaj poklesol počet užívania hormonálnej antikoncepcie. Domnievam sa totiž, že existuje šedá zóna užívateliek, ktoré si preparáty zoženú mimo predpisu.

Koľko ich môže byť?

Môžeme hovoriť o skupine piatich percent. Ako som už uviedol, presné čísla môžu poskytnúť len lekárne a farmaceutické firmy. Ja som sa snažil po tom pátrať, ale takéto čísla vám nikto nedá.

Prečo si žena „načierno“ zháňa hormonálnu antikoncepciu?

Nie je to načierno, len nejde k lekárovi. Napríklad vo štvrtok zistí, že má poslednú tabletku, tak ide a obmäkčí lekárnika alebo sa vyslzí a on sa zľutuje, lebo žena je v kritickej situácii, zabudla si dať predpísať, tak jej ju dá, veď nabudúce recept prinesie. Alebo pre pohodlnosť. Veď v anglickom Tescu máte antikoncepciu v regáli v distribúcii.

 


"Hľadanie pravdy aj v prípade antikoncepcie môže slúžiť slobode i pre ľudí, ktorí sa neriadia vierou. Stačí, keď sa budú riadiť len zdravým rozumom, tak ako pri alkohole alebo cigaretách."

Nemôže byť za poklesom štatistík hormonálnej antikoncepcie aj moderné eko myslenie? Teda že pre mnohé ženy je už chémia jednoducho neprijateľná?

Je to na širšiu diskusiu. Nemyslím si, že to funguje na Slovensku, lebo vo východnej a západnej Európe sú zvyklosti rozdielne. Viem si predstaviť, že táto diskusia bola niekde na Západe, možno v nemecky hovoriacich krajinách, ale nemyslím si, že v takom Taliansku na to bude vplývať ekopohľad.

V našich podmienkach pôjde možno len o maličké percento, ktoré by však v konečných číslach neznameno nič. Nemyslím, že taká výrazná ekovlna by sa zdvihla u nás, keď sa nezdvihne ani pri hamburgeroch...

Mnohé ženy dnes majú problém otehotnieť alebo dieťa vynosiť. Môže to byť spôsobené aj niektorým typom antikoncepcie?

Odkedy boli schválené prvé antikoncepčné preparáty, tieto chemické substancie sa naprodukovali na tony. A všetky veci, ktoré človek konzumuje, môžu byť vylúčené močom alebo stolicou, pričom kontaminácia stolice týmito preparátmi je enormná. V tomto smere je výrazná aj mužská neplodnosť, i keď poznáme situácie, keď po dlhodobom užívaní antikoncepcie u žien môže dôjsť k strate menštruačného cyklu, lebo sa zasiahlo dlhodobým užívaním do riadiacich systémov. Nastal problém, ako dospieť k ovulácii a dosiahnutiu normálneho cyklu.

Čo sa týka mužskej neplodnosti, existujú štúdie, že kontaminácia prostredia ženskými pohlavnými hormónmi, ktoré boli vyrobené chemicky, je taká veľká, že môže zásadne ovplyvňovať mužskú plodnosť. 

Ktoré typy hormonálnej antikoncepcie škodia, napríklad narúšajú cyklus alebo môžu spôsobiť neplodnosť?

Antikoncepcia je vo svojej podstate hormonálna. Hormón, ktorý je účinnou látkou, pôsobí v jadre bunky. A je jedno, či je tá bunka vo vaječníku, v maternici alebo v mozgu. Ide o globálne ovplyvnenie ženského organizmu a sú situácie, keď hormonálnu antikoncepciu nemožno vôbec podať. Alebo naopak, podávaním antikoncepcie demaskujeme niektoré poruchy organizmu, ktoré má žena napríklad vrodené. Demaskovanie môže byť také fatálne, že sa to môže skončiť vážnym poškodením zdravia alebo aj smrťou. Pred tromi rokmi to bol preparát Diane-35 vo Francúzsku, po ktorom bolo vyhlásené varovanie cez európsku sieť hlásenia nežiaducich účinkov a bol stiahnutý. A bol to preparát bežne predpisovaný aj pri liečbe akné, čiže aj na zlepšovanie pleti. Dosť na tom, že ten istý preparát je aj momentálne v predaji pod iným názvom, hoci je to to isté.

Zdá sa však, že ľudia si už vo všeobecnosti uvedomujú riziká hormonálnej liečby...

Áno, keby sme prišli k lekárovi, napríklad endokrinológovi či kožnému a dal by nám liek – hormón, tak všetci zalamujú rukami: Jeeej, moje deti, manžel, užívajú hormón! Tento pocit pri antikoncepcii však akoby absentoval. Keď žena užíva hormóny, nikto doma nenarieka, že moja dcéra, chudinka, užíva hormóny. Nepýtajú sa, či nebude mať komplikáciu, či sa jej nič nestane, alebo či môže k tomu fajčiť 15 cigariet denne, prípadne či môže mať nadváhu.

Čo s tým?

Nechcem v tom vidieť zámery, ale hľadanie pravdy aj v tomto prípade môže slúžiť slobode i pre ľudí, ktorí sa neriadia vierou. Stačí, keď sa budú riadiť len zdravým rozumom, tak ako pri alkohole alebo cigaretách. V tomto to pokojne nazvime eko myslením alebo paranoidným strachom zo smrti, akokoľvek. Len by to malo smerovať k tomu, čo vyplýva zo zdravého rozumu: že to nebudem jesť, lebo z toho vyplývajú také a onaké dôsledky. Keď sa chcem viac dožiť, tak sa budem správať zodpovednejšie. V medicíne predsa platí, že dávkujem liečivo na určité obdobie, len koľko je potrebné.

Ako sa dnes u nás pozerajú lekári na kolegu, ktorý odmieta vykonávať potraty?

Kedysi dávno som sa stretol na jednej konferencii s Američanmi, ktorí sú prototyp liberálnej spoločnosti. Ich liberalizmus je však iný, slobodne rešpektujú aj svojich protihráčov. V Amerike sú teda lekári viac slobodní, existujú tam interrupčné kliniky, a tak mainstream vedeckej a univerzitnej medicíny nie je týmto výkonom zaťažený. Ak sa tam žena rozhodne tehotenstvo ukončiť, tak ide na „vykričané“ pracovisko. Tak ako je na ulici obchod Baťa, tak majú „abortion clinic“.

Tento spôsob myslenia v USA pretrváva, nezasahuje sa do kompetencií. Dnes sa už aj u nás vyformovala skupina ľudí, ktorí boli k hodnotám života vychovaní už v rodinách a chcú robiť gynekológiu a pôrodníctvo. Majú isté zásady, ktoré zatiaľ presadzujú skôr individuálne.

Týchto gynekológov berú dnes kolegovia s výsmechom alebo rešpektom? Vnímate za posledných desať rokov zmenu?

Vidím určitý posun v tom, že to nie sú už osamotení jedinci, že by to bol jeden človek na jednu krajinu, ale je ich už niekoľko desiatok. Vedia spolu komunikovať a vzájomne sa podporiť. Sú tu inštitúty, na ktoré sa môžu obrátiť z hľadiska pracovno-právnych dôsledkov, aj keď sme zaznamenali prípady, keď to nedopadlo dobre. Je to aj o určitej tolerancii kolektívu a tiež vec osobných dispozícií vedúcich pracovísk.

 


"Pôrod doma? Pokiaľ by systém neumožňoval sanitku v prízemí daného domu a v sanitke by sa nedal spraviť aj vážnejší operačný zákrok, tak je to absolútny hazard s dvoma životmi naraz."

Gynekológ je dnes pod veľkým tlakom. Ženy chodia na pôrod pripravené, majú presný pôrodný plán, vedia do detailov, aký pôrod chcú. Sú dnes ženy náročnejšie rodičky ako pred desiatimi rokmi?

Určite áno. Je tu väčší tlak a požiadavka na nové postupy. Ja sa všetkými desiatimi prihlasujem za to, aby nastala humanizácia pôrodníctva, lebo do zariadení sa od roku 1989 až na malé výnimky veľmi neinvestovalo. Pôrodnica by mala, samozrejme, evokovať priaznivé prostredie, a to tak, aby žena nemala pocit nútenosti, strojového traktu operačných sál. Kompetentní by sa mali zamyslieť nad slovom humanizácia pôrodníctva. Toto je obrovská výzva.

Tlak žien teda hodnotíte pozitívne?

V určitej miere to hodnotím ako pozitívne. Vidím však aj istú dávku extrémizmu.

V čom?

V snahe akoby sa vymaniť z kolektívu do zvláštnej skupiny. Že budem svietiť v tom, že som bola rodiť nie na Mesiaci, ale na Marse a vtedy som zaujímavá, lebo naša skupina rodí len na Marse. Potom prestanú rodiť na Marse a budú rodiť na Jupiteri a vyvolávajú senzačné zdesenie.

Máte na mysli pôrodnú turistiku do pohraničia?

Áno. Nakoniec sa to môže skončiť tak, že posledná inštancia bude pôrod doma. To znamená, že nepotrebujem nikoho, som natoľko pyšná a sebavedomá, že to zvládnem sama.

Podľa vás sú teda pôrodná turistika či pôrody doma veľkým rizikom?

Samozrejme, lebo to môže byť spojené s komplikáciami, ktoré musia byť vyriešené počas piatich minút alebo dokonca sekúnd. A niekedy hodnotíme sekundy na zlaté a diamantové. Naozaj sú to sekundy, ktoré nás oddeľujú od trvalého poškodenia dieťaťa.

K téme:
Pôrod ako náboženstvo (názor)

Zdieľať

Pôrod doma je podľa môjho názoru hazard. Pokiaľ by systém neumožňoval sanitku v prízemí daného domu a v sanitke by sa nedal spraviť aj vážnejší operačný zákrok, tak je to absolútny hazard s dvoma životmi naraz.

Čo sa týka pôrodnej turistiky, nie je problém aj v tom, že slovenské poisťovne z veľkej časti preplácajú pôrody v zahraničí?

Nemyslím si to. Žena, ktorá sa rozhodne a ide v tomto smere hľadať cestu a odlíšiť sa, tak jej v tom nezabránime.

Nevyvoláva to na druhej strane tlak na konkurenciu medzi vami gynekológmi?

Nenazýval by som to konkurenciou, skôr revíziou vlastných osobných postupov v rámci komunikácie s pacientom. Mňa samého to učí veľa. Mnoho vecí, ktoré som považoval za zbytočné, musím dnes revidovať. Snažím sa byť obozretný, viac vysvetľovať, podávať veci viac ľudsky.

Nie je problém, že ak si žena pôrodníka zazmluvní, dostáva sa s ním akoby do obchodného vzťahu?

Pokiaľ lekár pripustí obchodný vzťah, tak je to problém. Ak denno-denne pestuje svoje svedomie a môže sa ráno pozrieť do zrkadla, tak je všetko v poriadku.

Nie je to tak, že vo verejnej debate sa dnes stráca podstata samotného pôrodu a na piedestál sa postavili práva a pohodlie ženy?

Je možné, že mnohé to vnímajú tak, že rozhodujem sama za seba v každej chvíli. Jedna reklama hovorila: Riadim svoj svet. No nikdy nikto neriadi svoj svet, lebo môže prísť jeden fatálny okamih a budete si to vyčítať do smrti. Dokonca existujú webstránky, kde sa šíria myšlienky, že sloboda ženy je natoľko podstatná v jej živote, že ide aj cez horizont trvalého poškodenia dieťaťa, tým, že napríklad rodila doma a nebola mu poskytnutá dostatočná starostlivosť.

Aký máte názor na duly, ktoré si v posledných rokoch môžu zavolať ženy k pôrodu?

Mám pozitívne aj negatívne skúsenosti. Pokiaľ je to motivujúci faktor v tom, že žena má pri sebe človeka, ktorého pozná, tak to môže byť pozitívna vlna do priebehu pôrodu. Ale môže to byť aj deštrukčná vec. Pokiaľ je lekár s pacientkou dávno pred pôrodom v osobnom kontakte a žena mu dôveruje a niekto druhý do toho začne hovoriť, vzniká disharmónia. A to nemusí byť akurát dula, ale aj manžel či blízka doprevádzajúca osoba. Preto sa snažím pacientky presvedčiť o tom, že chcem s nimi plnohodnotne odstáť pôrod, aby boli na konci dňa všetci spokojní a zdraví.

Nie je cestou aj pre Slovensko odľahčiť gynekológov tým, že sa dá viac zodpovednosti pôrodným asistentkám, ktoré by viedli začiatok pôrodu a lekár príde až ku koncu?

Zatiaľ je systém nastavený takto, nikto sa tomu možno nebráni, ale dnešný systém neumožňuje, aby sme to mohli odskúšať.

Mediálny obraz slovenského pôrodníctva však nie je veľmi lichotivý...

Priznávam, že je veľmi demotivujúce počúvať len tú skupinu ľudí, ktorá zažila všetko najhoršie, zväčša stelesnené do istého zariadenia a istého človeka. Veď existujú ľudia, ktorí napriek skromným možnostiam obetujú všetko, čo dostali ako talent od Boha a zároveň dlhoročnou osobnou drinou na pokraji ľudských možností. Je však nevyhnutná aj zmena zmýšľania ľudí, ktorí sa starajú o tehotné či rodiace ženy.

V čom konkrétne?

Mnohé zlyhania rodičiek vznikajú nevhodnou či nezvládnutou komunikáciou zo strany zdravotníckeho personálu. Následne dochádza k strate dôvery a k uchopeniu, či skôr „vygoogleniu“ problému do vlastných rúk. Takisto rizikovou skupinou su latentné feministky, ktoré vedia následne strhnúť menej rozhodné ženy. Alebo je to len snaha za každú cenu byť iná, odlíšiť sa, ukojiť vlastné ego spôsobom "ja som to dala" a nikoho k tomu nepotrebujem a už vôbec nie nejakého doktorka. Na druhej strane si uvedomujem, že vždy bude skupina ľudí, ktorí pôjdu vlastnou cestou. Neprislúcha mi ich súdiť, len rešpektovať.

Zuzana Hanusová, Pavol Rábara
Foto: Pavol Rábara

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo

Ďalšie články o téme