Každý deň v roku 2020 zomrelo vo svete približne 800 žien z príčin súvisiacich s tehotenstvom a pôrodom, ktorým sa dalo predísť, konštatuje februárová správa OSN. Materská úmrtnosť či mortalita patrí medzi hlavné ukazovatele úrovne zdravotnej starostlivosti každej krajiny.

Podľa štatistík, ktoré priniesla Slovenská gynekologicko-pôrodnícka spoločnosť, v rokoch 2007 až 2018 umrelo na Slovensku v tehotnosti a do 42 dní po jej skončení 84 matiek.

Z nich 31 zomrelo priamo, teda v súvislosti s tehotnosťou. Do štatistiky sa totiž započítavajú aj iné úmrtia v období tehotnosti až 42 dní po pôrode, napríklad autonehoda, úmrtia pre onkologickú či inú chorobu.

Je to veľa? Štúdiu o materskej mortalite na Slovensku zverejnil časopis Česká gynekológia, autormi sú slovenskí odborníci z gynekologicko-pôrodníckych kliník v Bratislave a v Trenčíne. Odborníci konštatujú, že úmrtnosť na Slovensku bola naďalej jedna z najvyšších v Európskej únii a naďalej treba hľadať cesty k jej znižovaniu.

Najčastejšou príčinou úmrtí boli trombózy a embólie, na druhom mieste išlo o infekcie nepôrodníckej genézy, napríklad chrípka. Nasledovali kardiovaskulárne ochorenia a ďalej choroby nervového systému. V štatistike sú na piatom mieste náhodné úmrtia, z nich v šiestich prípadoch išlo o dopravné nehody. Medzi materskými úmrtiami sa vyskytla vražda a jedna samovražda.

Najmenej sa materská mortalita vyskytovala vo vekovej skupine 20 – 24 rokov, išlo o necelé štyri percentá. Naopak, najviac, takmer 35 percent rodičiek, zomrelo vo veku 30 – 34 rokov. Starších rodičiek vo veku 40 a viac rokov zomrelo menej, vyše osem percent.

Najlepšie je na tom Európa a Severná Amerika

Podľa jedného z autorov štúdie a prednostu trenčianskej gynekologicko-pôrodníckej kliniky Petra Kaščáka existuje v spoločnosti ideálna predstava, že výsledkom tehotnosti, ktorá, samozrejme, nie je chorobou, je vždy zdravá žena, ktorá porodí zdravé dieťa. Upozorňuje však, že tak ako v minulosti, aj v budúcnosti budú matky a deti žiaľ zomierať pri pôrodoch po celom svete.

Foto: unsplash.com

„Samozrejme, je mierou vyspelosti spoločnosti a kvality zdravotnej starostlivosti, aká vysoká je miera materskej i perinatálnej mortality. Európa a Severná Amerika sú na tom, samozrejme, rádovo lepšie ako rozvojové krajiny. Ale žiadna krajina na svete nemá nulovú materskú úmrtnosť, ani tie so špičkovou zdravotnou starostlivosťou. Gravidita je totiž okrem starostlivosti samotných žien a zdravotníkov ovplyvnená aj prírodnými zákonmi a chorobnosťou tehotných,“ vysvetlil pre Postoj.

Kaščák zdôrazňuje, že v štatistke je na tom Slovensko stále veľmi dobre, aj keď nepatrí k tým najlepším krajinám v rámci Európy.

V rebríčku za roky 2006 – 2010 bolo Slovensko na 23. mieste, za roky 2011 – 2015 sa posunulo vyššie, na 12. miesto.

Nulovú materskú úmrtnosť za obdobie 2011 – 2015 nahlásila v rámci EÚ Malta, za ňou je Poľsko, Írsko, nasleduje Fínsko, Grécko, Dánsko a Španielsko. Slovensko predbehli v štatistike za dané obdobie aj Taliani, Nemci a Estónci.

Šťastný prípad z Košíc

Vlani v novembri visel na vlásku život 35-ročnej Daniely z Košíc, ktorej tehotenstvo bolo po celý čas bezproblémové, dokonca aj samotný pôrod. V košickej univerzitnej nemocnici v 42. týždni spontánne porodila zdravého Juraja, ale s partnerom sa zo syna spoločne tešili len pár minút.

„Potom nás pani doktorka informovala, že viac krvácam, je to vážnejšie a nedarí sa zastaviť krvácanie, a vtedy som začala tušiť, že je to vážne, začala som sa cítiť slabo. Stratila som vedomie a prebrala som sa na oddelení anestéziológie a intenzívnej medicíny,“ opisuje pre Postoj Daniela. Je lekárkou, vie, že jej stav bol natoľko vážny, že mohla aj umrieť.

Pre masívne nezastaviteľné krvácanie z maternice privolali k Daniele mimoriadne aj primára Jána Michlíka z oddelenia anestéziológie a intenzívnej medicíny a primára gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia Ladislava Rosochu. Primár Rosocha potvrdil, že pacientka bola vo vážnom stave v ohrození života.

Upozornil, že v rámci jeho 30-ročnej praxe patril práve tento prípad k najkomplikovanejším. V Danielinom prípade bola za život ohrozujúcim krvácaním s najväčšou pravdepodobnosťou embólia plodovou vodou.

„Plodová voda vnikla do krvi a spustila poruchu zrážania krvi. Pri nezvládnutí stavu môže nastať orgánové zlyhanie s prakticky nezastaviteľným krvácaním z každej malej ranky alebo vpichu,“ vysvetlil primár. Intenzitu Danielinho krvácania prirovnal k prúdu vody z plne pusteného vodovodného kohútika. Rosocha upozorňuje, že táto komplikácia sa počas tehotenstva nedá predvídať.

Keď Daniele vzali krv na vyšetrenie, výsledok hlásil nemerateľný stav. „Prístroj nevedel zhodnotiť, aký má hemoglobín, aké má zrážacie faktory. Nemali sme z čoho vychádzať,“ vysvetľuje Rosocha.

Hovorí, že rozhodnutie, či na zastavenie krvácania spraví hysterektómiu (operačné odstránenie maternice) alebo využije medikamentóznu liečbu a pokúsi sa maternicu zachrániť, bolo veľmi ťažké. Je si však istý, že ak by mladá žena zomrela, vyčítali by mu jednu aj druhú možnosť. Podľa Rosochu je ojedinelé, že mamička zomrie pri pôrode. „Okolnosti vedúce k tomu sú často nepredvídateľné,“ dodáva.

Daniela s rodinou. Foto: Postoj/Jana Holubčíková

Daniela sa dnes teší zo zdravého syna a z toho, že nepríjemnú skúsenosť má za sebou. „Prebrala som sa na áre, bola som neskutočne šťastná, že žijem. Nebola som v stave starať sa o dieťa, pomohli mi na novorodeneckom, priniesli mi ho, aby tam bol kontakt. Ale nevládala som ho držať, ledva som dýchala. Bola som z toho smutná, ale verila som, že je to na dobrej ceste,“ spomína po dvoch mesiacoch. Psychicky ju podržal hlavne malý syn, ktorého vytlačenú fotku mala pri sebe po celý čas.

Blízko straty

Prednosta Kaščák potvrdzuje, že viacero žien sa dostane do vážnej kategórie tzv. near miss, teda blízko straty. Ide o skupinu matiek, ktoré na tom boli veľmi zle, niekedy až na pokraji smrti.

„A podarí sa ich zachrániť často práve v dobre vybavených nemocniciach vďaka kvalitnej starostlivosti,“ zdôrazňuje Kaščák. Podľa neho tú budú garantovať práve lekári v dobre vybavených nemocniciach, s komplexným laboratórnym zázemím s dostupnosťou transfúznej služby či vybavením všetkými potrebnými liekmi.

V prípade úmrtia rodičky alebo dieťaťa pri pôrode by mala podľa Kaščáka nastúpiť prísna analýza toho, čo sa stalo. „Máme dáta z vyspelých krajín a ukazuje sa, že mnohokrát dochádza k menším či väčším pochybeniam. Niekedy sa ukáže, že na varovné príznaky sa nereagovalo adekvátne, nebola podaná adekvátna liečba či chirurgická starostlivosť,“ upozornil Kaščák.

Zdôrazňuje pritom, že ani napriek tomu sa nedá povedať, že by sa dala väčšina tehotných žien zachrániť. „Niekedy sú tie pochybenia iba veľmi mierne a nemali by vplyv na celkový výsledok, ale niekedy sa diskutuje, či nemohlo dôjsť aj k zvráteniu kritického stavu a tehotná by mohla prežiť.“ Poukazuje pritom na celé spektrum ochorení, keď je žena ohrozená. K najvážnejším patrí vysoký tlak v závere tehotnosti, ktorý môže spôsobiť závažné poruchy u matky aj plodu, napr. krvácanie, abrupciu placenty či krvácanie do mozgu.

Foto: unsplash.com

„Aj to sa dá, samozrejme, liečiť adekvátnou starostlivosťou na všetkých úrovniach a kvalitne vybavenou ambulantnou aj nemocničnou starostlivosťou,“ dodáva. V tejto súvislosti za neodborný názor považuje tézu, že v každom okresnom meste by mala byť nemocnica alebo pôrodnica.

Malá nemocnica sa rovná väčšie riziko?

V kritických situáciách, ktoré môžu pri pôrode nastať, potrebuje nemocnica lieky, ktoré sú podľa prednostu extrémne drahé a nemusia byť všade dostupné. „Nezanedbateľné sú skúsenosti a tímová práca. Ak sa nestretávate s takýmito prípadmi v nejakom percente a čase, hoci sa budete zodpovedne teoreticky pripravovať, v reálnej situácii bez potrebných skúseností môže ľahšie dôjsť k chybe či komplikáciám,“ vysvetľuje Kaščák.

Ako príklad uviedol hematologický liek NovoSeven, ktorý sa využíva práve ako jedna z posledných šancí pri záchrane maternice i života. Konštatoval, že takýto typ liekov majú bežne len niektoré nemocnice.

Upozorňuje však, že netreba strašiť pred malými nemocnicami, ale myslieť na to, ako predchádzať komplikáciám. Ak má žena vážne sprievodné ochorenie, ak je vysoké riziko predčasného pôrodu alebo sa schyľuje ku komplikáciám, považuje za pozitívne, ak menšia nemocnica osloví väčšiu. „Pretože nie je namieste hazardovať a myslieť si, že všetko dobre dopadne, a spoliehať sa na nejaké zázračné sily prírody,“ zdôraznil.

Každá krajina zbiera dáta o materských úmrtiach rôzne a systémy hlásenia nie sú dokonalé. Podľa Kaščáka sa však ukazuje, že najmä severské krajiny ho majú veľmi dobre prepracovaný. Môžu mať paradoxne horšie výsledky, pretože dokladujú viac žien, ktoré v súvislosti s tehotnosťou umreli. Reálnejšie zarátavajú aj tzv. nepriame úmrtia. Tie sa podľa neho do štatistík niektorých krajín, hlavne južných a postkomunistických, vôbec nedostanú.

Štatistické informácie o materskej mortalite na Slovensku prináša Sekcia perinatálnej medicíny Slovenskej gynekologicko-pôrodníckej spoločnosti. Pre vysokú mortalitu bola vytvorená pracovná skupina, ktorá pravidelne zbiera anonymizované údaje o jednotlivých prípadoch. Skupina si dáva za cieľ odhaľovať rezervy v jej manažmente, následne zlepšovať klinickú prax a tak znižovať materskú úmrtnosť. Zlepšiť chce tiež zber dát.