Karanténa pre pandémiu koronavírusu zastihla aj centrá pre deti a rodiny, z minulosti známe pod názvom detské domovy. Ide takmer o desaťtisíc ľudí. V súčasnosti sa v centrách pre deti a rodiny nachádza 4 951 detí a pracuje v nich 4 909 zamestnancov.

O tom, ako si detské domovy s novou situáciou poradili, či štát v tomto smere zvládol svoju úlohu, ale aj to, ako nové okolnosti vnímajú deti, ktoré sú v týchto zariadeniach, sme sa pýtali riaditeľa Centra pre deti a rodiny Necpaly Ladislava Adamoviča a predsedu Fóra riaditeľov a zamestnancov detských domovov Zdenka Michalidesa, ktorý je tiež riaditeľom zariadenia v Liptovskom Hrádku.

Ako obdobie pandémie vnímajú deti, o ktoré sa staráte?

Adamovič: Deti vnímajú karanténne opatrenie dobre, za čo som vďačný hlavne všetkým našim zamestnancom. Sme tu jeden veľký rodinný kolektív a snažíme sa, aby deťom nič nechýbalo. Deti síce trávia všetok čas len v priestoroch nášho centra v Necpaloch, ale máme veľkú záhradu, športový areál, telocvičňu aj posilňovňu, preto to pre ne nie je až taký problém.

Michalides: Jedna z dobrých vlastností detí je ich cit pre spravodlivosť a zodpovednosť, čo sa prejavuje hlavne v období krízy, aj teraz pri pandémii koronavírusu. Deti vážnosť situácie vnímajú. Prežívajú ju s plnou zodpovednosťou a dodržujú všetky pravidlá a obmedzenia súvisiace s krízovým stavom. Vážnosť situácie priniesla aj mnohé pozitíva, napríklad intenzívnejší kontakt medzi vychovávateľmi a deťmi. A to vedie k upevňovaniu vzájomných vzťahov.

Ako  túto situáciu zobrali vychovávatelia, veď mnohí majú aj vlastné rodiny či vlastné školopovinné deti?

Michalides: Priznávam, že na začiatku mimoriadnej situácie panovala medzi zamestnancami obava o vlastné zdravie a o zdravie ich rodín. Rovnako si plne uvedomovali aj fakt, že aj oni sami môžu deti v centre ohroziť. S odstupom času môžem konštatovať, že naši zamestnanci pristúpili k opatreniam veľmi zodpovedne. V prípade vychovávateľov však musím poznamenať, že zodpovednosť za starostlivosť o deti je súčasťou ich každodennej práce. V centre pre deti a rodiny ani nemôže pracovať človek, ktorý k tomu nemá pozitívny vzťah.

Naše centrum má dnes zabezpečenú nepretržitú prevádzku a aby sme vychovávateľom pomohli v jednotlivých skupinách, boli posilnené o odborníkov, o psychológov a sociálnych pracovníkov. Pre minimalizáciu rizík sme zrušili aj kontakt medzi jednotlivými skupinami, ktoré sa nachádzajú v samostatných objektoch.

Adamovič: Ako som už spomínal, v našom zariadení sme jedna veľká rodina. Profesionálni náhradní rodičia a vychovávatelia sa až neuveriteľne postavili ku „koronaproblému“. Deti mali spoločne so mnou, ako riaditeľom, online videokonferenciu, kde sme si prebrali všetky opatrenia a ich dôležitosť z pohľadu ochrany zdravia nás všetkých.

Traja profesionálni náhradní rodičia a štyria vychovávatelia si dokonca zobrali na pobyt v apríli 16 detí z nášho centra. Po mesiaci sa rozhodli, že pobyt deťom predĺžia aj v máji. Práve vďaka týmto zamestnancom sme mohli jednu skupinu uzavrieť a nemali sme problém vytvoriť karanténnu skupinu. Týmto opatrením sa nám podarilo vykryť služby a zamestnanci, ktorí zostali pracovať v skupinách, tak mohli zostať v pokoji.

Ako prebieha vzdelávanie v týchto podmienkach?

Michalides: Vzdelávanie detí prebieha normálne, rovnako ako v bežných rodinách. Deti sa aj u nás vzdelávajú online. Majú k dispozícii počítač a niektoré využívajú aj vlastné mobilné telefóny. S pomocou pri vzdelávaní detí vychovávatelia nemali žiadny problém, je to súčasťou ich práce aj za normálnych okolností. Napriek tomu sme posilnili skupiny o členov odborného tímu, ako som už spomínal, aby sme tak proces vzdelávania prispôsobili individuálnym potrebám detí. Rovnako aj preto, aby boli splnené požiadavky jednotlivých škôl.

Adamovič: U nás prebieha vzdelávanie v spoločných priestoroch centra – „na veľkej chodbe“ – v skupinách po šesť detí pod dohľadom špeciálneho pedagóga. Podarilo sa nám, našťastie, v relatívne krátkom čase zabezpečiť od sponzorov deväť notebookov, aby sme online výučbu mohli naplno realizovať.

Ako deti vnímajú to, že nemôžu chodiť do školy?

Adamovič: Je to veľmi individuálne. Sú deti, ktorým súčasný systém vyhovuje, a sú deti, ktoré túto situáciu zvládajú horšie.

Michalides: Zo svojej skúsenosti by som povedal, že deti zatvorenie škôl vnímali spočiatku s nadšením, ale momentálne by sa už aj potešili, keby mohli opäť chodiť do školy.

Boli podľa vás vaše zariadenia dostatočne pripravené? Reagoval štát v tejto oblasti pohotovo?

Adamovič: Na „koronu“ nebol nikto pripravený. Naše zariadenie nebolo výnimkou. Na začiatku sme nevedeli, čo skôr robiť. Vedenie centra však zvolalo krízový štáb a spoločne sme sa dohodli na postupoch, ktoré sa ukázali ako veľmi správne.

Máme šťastie, že sme zatiaľ všetci zdraví, ale ak by k niečomu došlo, sme už dostatočne technicky aj personálne pripravení. Aj to vďaka tomu, že nám v tomto prípade pomohlo množstvo ľudí a rôznych inštitúcií – od usmernení od ústredia práce cez pomoc zo strany samospráv a Úradu verejného zdravotníctva až po sponzorov a vojakov. Chcem oceniť aj spoluprácu s obecným úradom a občanmi Necpál. Dnes vidíme, že sme to spoločne zvládli.

Michalides: My sme centrum ochrannými prostriedkami zásobili ešte pred vypuknutím pandémie. Išlo hlavne o rúška, dezinfekčné prostriedky, teplomery, vitamíny a lieky. Rovnako aj o zásobu potravín. Konali sme v zmysle krízového plánu, ktorý sme prijali už 2. marca, keď na Slovensku nebola ešte u nikoho potvrdená nákaza koronavírusom. Včasná príprava sa v tomto prípade veľmi vyplatila. Napriek tomu musím povedať, že materiálna pomoc sa nám v priebehu pandémie dostáva aj zo strany štátu.

A boli sme aj pravidelne a včas zo strany zriaďovateľa usmerňovaní, vymieňali sme si skúsenosti aj s inými zariadeniami. Súčasne prebiehala aj zmena legislatívnych procesov tak, aby sa zvýšila ochrana zdravia detí a zamestnancov, takže z môjho pohľadu štát situáciu v centrách pre rodiny a deti zvládol dobre.

Rúška ste si teda svojpomocne šiť nemuseli?

Michalides: Nie, nemuseli. Ochranné rúška pre deti a zamestnancov sme u nás zadovážili pred prepuknutím pandémie nákupom v lekárňach a v spolupráci s chránenou dielňou v Liptovskom Hrádku. V priebehu pandémie sme dostali v tomto smere pomoc aj od štátu, Červeného kríža, armády či iných organizácií.

Adamovič: Ani my sme si u nás priamo v zariadení šiť rúška nemuseli. Máme tú výhodu, že je okolo nás veľa dobrých ľudí, ktorých sme oslovili, a tí nám rúška distribuovali, za čo im veľmi pekne ďakujeme. V našom prípade to boli hlavne štyria profesionálni náhradní rodičia, sociálna pracovníčka, moja manželka a ešte dve organizácie.

Chápu deti v zariadeniach, že sa teraz nemôžu stretávať so svojimi rodičmi?

Adamovič: Deti, kde je rozbehnutá spolupráca s rodičmi, to vnímajú náročne a cítia krivdu. Našťastie máme skvelý tím vychovávateľov a odborníkov, ktorí s deťmi majú množstvo rozhovorov a pomáhajú im túto situáciu zvládnuť.

Michalides: Deti si uvedomujú vážnosť aktuálnej situácie. K zodpovednosti sú vyzývané dokonca aj zo strany rodičov.

Ako teraz trávia to množstvo voľného času?

Michalides: Voľný čas trávia podobne ako deti v rodinách – sledovaním televízie, počítačovými hrami, ale aj aktivitami vo vonkajšom prostredí. Vzhľadom na jarné obdobie sa venujú aj prácam v záhradách a úprave okolia.

Adamovič: Okrem výhody veľkej záhrady a nášho športového areálu realizujeme s malým počtom detí aj výlety do okolia. Dokonca v najbližších dňoch chystáme aj víkendový, motivačný pobyt na chate v našej doline pre sedem detí. Proste dobrodružstvo.

Vláda nedávno schválila programové vyhlásenie vlády. Čo by mala podľa vás pri téme centier pre deti a rodiny riešiť do budúcna?

Michalides: Zo svojej dlhoročnej praxe vnímam, že je potrebné venovať pozornosť problematike mladých dospelých, starostlivosti o deti s duševnými poruchami v spolupráci s rezortom zdravotníctva, starostlivosti o deti s poruchami správania v spolupráci s rezortom školstva, ako aj rozvoju terénnej a ambulantnej práce. Rovnako si myslím, že by malo dôjsť k takým legislatívnym zmenám, ktoré by priniesli zvyšovanie počtu detí umiestnených v centrách na základe dohody a zároveň znižovali počet detí umiestnených na základe súdnych rozhodnutí.

Adamovič: Z môjho pohľadu je to určite oblasť mladých dospelých, ich osamostatnenie a príprava do života. No oblasť starostlivosti v Centrách pre deti a rodiny (bývalých detských domovoch) už prešla veľkou, pozitívnou reformou, ktorá vyriešila množstvo súčasných problémov a výziev. Posunula tak naše Slovensko v tomto smere medzi najprogresívnejšie krajiny v Európe v oblasti starostlivosti o zanedbané deti.