Zdieľať
Tweetnuť
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Matovičova vláda Komentáre a názory
30. 04. 2020, 08:56

Svet si stále nevšimol úspešný boj Slovenska s koronavírusom

Zatiaľ si nás veľmi nevšímajú zahraničné médiá ani rakúsky kancelár Sebastian Kurz. Môže to súvisieť aj s telefónom Igora Matoviča?

Svet si stále nevšimol úspešný boj Slovenska s koronavírusom

Predseda vlády Igor Matovič (OĽaNO) FOTO TASR – Jaroslav Novák

Zahraničné médiá už istý čas hľadajú vo svete príklady krajín, ktoré si dokázali s koronavírusom poradiť najlepšie. Na začiatku pandémie to boli najmä ázijské krajiny ako Taiwan, Vietnam, Južná Kórea či Singapur, ktoré však aj vďaka skúsenosti s epidémiou SARS boli na príchod nového vírusu lepšie pripravené.

Dodnes je v týchto krajinách počet obetí, ale aj nakazených veľmi nízky (až na Singapur, kde v posledných týždňoch došlo ku komunitnému šíreniu na ubytovniach zahraničných pracovníkov).

Posledné dni však viaceré veľké európske denníky hľadajú príklady tých krajín, ktoré s podobnou epidemiologickou situáciou nemali dosiaľ žiadnu skúsenosť, ale s koronavírusom si dokázali ukážkovo poradiť.

Kým nemecké médiá ospevovali najmä portugalský „zázrak“ dnes „len“ s necelou tisíckou obetí a 24 500 nakazenými (čo je, mimochodom, viac ako v často kritizovanom Švédsku), tie anglickojazyčné zhliadali najmä na Nový Zéland číslami podobnému Slovensku (1 474 nakazených a 19 obetí). Nikto si však napriek najnižšiemu počtu obetí na milión obyvateľov (ak nerátame Vatikán, Gibraltár ani Faerské ostrovy) v rámci Európy osobitne nevšimol malý stredoeurópsky štát pod úpätím Tatier.

A to britský The Telegraph urobil rozhovor už aj s premiérom dvojmiliónového Lotyšska, ktoré v číslach na tom stále nie je tak dobre ako my. Krajine sa však aj v čase pandémie podarilo vybudovať zásoby ochranných prostriedkov na tri mesiace dopredu, čo možno označiť minimálne za európsku anomáliu.

Rúška nezaujali, Rómovia áno

Svetové médiá, teda najmä britské, vo vzťahu k Slovensku zaujala najmä karanténa rómskych osád, a to aj v spojitosti s návratom viacerých Rómov zo Sheffieldu. Nebyť Rómov, bratislavskej MHD, pár slovenských novinárov a The Slovak Spectator – slovenských novín vychádzajúcich v angličtine – Slovensko by v cudzine v čase koronavírusu ostalo takmer bez povšimnutia.

Ako samostatný príbeh ho nikto osobnitne nezmapoval, hoci bolo Slovensko už spomenuté v niekoľkých analytických textoch hľadajúcich odpoveď, prečo sú krajiny východnej Európy na tom v boji s pandémiou lepšie než Západ.

Pritom práve Slovensko bolo európskym priekopníkom v nosení rúšok. Viaceré slovenské mestá ako prvé v Európe zaviedli povinné rúška vo verejnej doprave, nehovoriac o ministrovi zdravotníctva Marekovi Krajčím, ktorý ešte nestál ani na čele rezortu a už 12. marca obhajoval ich nosenie.

FOTO TASR/AP

Slovenskí vládni predstavitelia vyhodnotili situáciu v tomto smere azda lepšie ako Svetová zdravotnícka organizácia, ktorá ešte donedávna odmietala nosenie rúšok širokou populáciou. A to od začiatku bolo zrejmé, že krajiny s tradíciou ich nosenia sú v boji s ochorením Covid-19 úspešnejšie. Ani to si však vo svete takmer nikto nevšimol (vďaka Tomášovi Mrvovi sa však o tom v krátkosti zmienila agentúra Reuters a správu prevzal aj The New York Times).

Možno sa to zmení po tomto týždni vďaka slovenskému novinárovi Radoslavovi Tomekovi, ktorý pracuje pre spravodajskú agentúru Bloomberg.

Ten v utorok 28. 4. zverejnil článok s názvom Európsky národ s najnižším počtom úmrtí na vírus dokazuje, že kľúčová je rýchlosť. V texte opisuje Slovensko ako vnútrozemskú krajinu, ktorá v rámci Európy vyniká tým, že zavrela svoje školy, obchody a hranice skôr ako ktorákoľvek iná krajina po Taliansku.

Prečítajte si tiež S tými rúškami malo pravdu Slovensko, nie WHO Zdieľať

Rovnako pripomína, že politici a televízni moderátori začali nosiť rúška ešte pred tým, než to nariadila samotná vláda. Tu sa na chvíľu zastavme a spomeňme si na „rúškosetterku“ Zlaticu Švajdovú Puškárovú, ktorá v priamom prenose poprosila budúceho premiéra s ministrom zdravotníctva, aby si nasadili rúško a ukázali ľuďom, že je to normálne.

Tomek vo svojom článku tiež vyzdvihuje rýchlosť zavádzania protiepidemiologických opatrení, ktoré Slovensku pomohli predísť prepuknutiu pandémie, a v texte tiež pripomína, že krajiny východnej Európy zvládajú pandémiu lepšie ako ich bohatší západní susedia.

Na grafe úmrtnosti Belgicka, ktoré má po maličkom San Maríne najvyšší počet úmrtí spomedzi všetkých štátov sveta, slovenský novinár ukazuje, že veľkosť krajiny pri potláčaní pandémie koronavírusu nie je automaticky výhodou. V texte cituje aj Martina Smatanu, vedúceho vládneho Inštitútu zdravotníckej politiky, ktorý hovorí, že ak sa podobný trend nárastu nakazených zachová, Slovensko bude môcť povedať, že situáciu riešilo ako jedna z najlepších krajín.

Nový Zéland vs. Slovensko 0:1

Slovensko tento týždeň objavila austrálska blogerka Sarah Wilsonová, ktorá vo svojom článku opisuje, prečo Slovensko, Nový Zéland a Portugalsko majú tak málo obetí na koronavírus. Ide však o text s rozsahom agentúrneho spravodajstva, v ktorom sa Slovensko spomína okrem nadpisu už iba raz.

Blogerka si však všíma, že v rámci Európy má Slovensko jednu z najnižších mier úmrtnosti na obyvateľa na celom kontinente, zatiaľ čo Portugalsko vyzdvihuje preto, že sa mu podarilo udržať relatívne nízky počet prípadov v porovnaní so susedným Španielskom – jednou z najviac postihnutých krajín na svete.

Hoci sa Slovensko konečne ocitlo v jednej partii s toľko ospevovaným Novým Zélandom, nemožno ich celkom porovnávať. Hoci obľúbená premiérka krajiny Jacinda Ardernová už tento pondelok vyhlásila, že krajina vyhrala dôležitú bitku s novým koronavírusom SARS-CoV-2, keď sa jej podarilo zastaviť tzv. komunitné šírenie nákazy (ide o jedno z prvých vyhlásení tohto druhu vôbec), porovnávať Zéland so Slovenskom je ako miešať jablká s hruškami.

Čísla oboch krajín či veľkosť populácie sú síce veľmi podobné (viď v tabuľke) a platí to aj o prijatých preventívnych opatreniach (až na to, že vo fázach uvoľňovania sú Novozélanďania o dva kroky popredu a v stredu už otvorili školy), pri Novom Zélande sa akosi zabúda na to, že ide o ostrovný štát.

Hustota zaľudnenia je oproti slovenským 111 obyvateľom na kilometer štvorcový v prípade protinožcov len na hodnote 17,5, pričom pri mestských oblastiach závratný rozdiel nenastáva (hustota zaľudnenia Bratislavy a najväčšieho mesta Auckland je takmer rovnaká). Zavrieť hranice v prípade ostrova je jednoznačne jednoduchšie ako v prípade vnútrozemského prepojeného štátu.

Nehovoriac o tom, že Nový Zéland nie je v základných potrebách odkázaný ani na dovoz – produkuje o 85 percent potravín viac, ako skonzumuje, čím sa zaraďuje do šiestich najsebestačnejších krajín planéty. Ďalším faktorom je počasie a fakt, že koronavírus zasiahol Nový Zéland koncom leta v porovnaní s koncom zimy v Európe (ak teda teplota a vlhkosť vplýva na šírenie vírusu).

Na základe daných skutočností by bolo teda na mieste vyhlásiť Slovensko za úspešnejší príbeh.

Slavkovský formát bez Slovenska

Slovensko napriek všetkým rukolapným výsledkom neprizvali ani do „elitnej“ videokonferencie štátov úspešných v boji proti šíreniu koronavírusu, ktorú v piatok minulý týždeň usporiadal rakúsky kancelár Sebastian Kurz.

Zúčastnili sa na ňom okrem Rakúska aj premiéri Českej republiky, Austrálie, Nového Zélandu, Dánska, Izraela a Grécka. Medzi pozvanými bol aj premiér Singapuru, ktorý sa však z časových dôvodov na videohovore nezúčastnil.

Premiéri daných krajín sa mali rozprávať o opatreniach v čase pandémie, ktoré sú podľa nich na zastavenie vírusu najúčinnejšie, ale aj o tom, ako stimulovať ekonomiku a súčasne udržať vírus pod kontrolou. Venovali sa aj vzájomnej spolupráci pri vývoji vakcín a liekov či výrobe ochranných prostriedkov, ktorá by mala viesť k sebestačnosti týchto krajín a nezávislosti od veľmocí.

Podľa Kurza totiž menšie národy reagujú na pandémiu pružnejšie a účinnejšie ako väčšie krajiny a ukazujú im, ako sa s pandémiou koronavírusu vyrovnať. Český premiér Andrej Babiš ostatným premiérom tiež predstavil projekt u susedov toľko skloňovanej inteligentnej karantény.

Kurz po videokonferencii naznačil, že skupina by mohla byť rozšírená aj o ďalšie krajiny, ktoré podobne ako Rakúsko „reagovali včas a intenzívne“, a preto prekonali krízu lepšie ako ostatní. Či mal na mysli aj Slovensko, nie je známe. Z tlačového úradu rakúskeho kancelára na podobnú otázku Postoja dosiaľ nikto neodpovedal.

Pokojne sa však mohlo stať aj to, že rakúska strana Slovensko oslovila, premiér Matovič si však popri svojom plnom programe na Úrade vlády, ale aj zaneprázdnení tvorením obsahu na sociálnych sieťach na Kurza akosi nenašiel čas. Nebolo by to ani prvýkrát, čo Matovič nereagoval včas na správy od zahraničných politikov - sám priznal, že sa nestíhal pozrieť do mobilu a odpovedať na gratulácie iných premiérov či prezidentov po tom, čo sa stal víťazom volieb. 

Nad nepovšimnutým úspechom Slovenska však netreba mať hlavu v smútku. Zahraničné médiá si nevšimli ani iné úspešné krajiny – či už v testovaní (Litva), alebo aj v počte obetí na milión obyvateľov (Gruzínsko). Nedokážeme atraktivitou príbehu totiž prekonať veterinára na Faerských ostrovoch, ktorý 50-tisícovú krajinu „vykúpil“ testami pre lososy, a nie sme vďaka Bohu ani tak mimo ako Bielorusko. Akokoľvek, nájde sa tu jeden národ, ktorý slovenský prístup veľmi oceňuje a naše čísla označuje ako vynikajúce – sú to Chorváti.

Hoci v téme letného dovolenkového Schengenu udávajú tempo najmä Česi a Rakúšania, Chorváti by na kamienkovej pláži na Jadrane ako prvých najradšej privítali Slovákov. Hoci ide o viac-menej pandemickú vypočítavosť, núka sa povedať aspoň Hvala Vam lijepa! Vidíme sa však asi najskôr v roku 2021 (samozrejme, ak nás nezastihne druhá či tretia vlna korony). 

Odporúčame