Ktorým ministrom by konzervatívci mali venovať zvýšenú pozornosť

Matovičova vláda je aj napriek účasti liberálnej SaS určite konzervatívnejšia ako predchádzajúci kabinet. A aj pri neúčasti KDH majú konzervatívci veľmi slušné zastúpenie aj v parlamente, pričom skôr konzervatívnejší pohľad na svet má viac ako polovica vládnych poslancov.

Toto rozloženie síl je nakoniec cítiť aj z programového vyhlásenia novej vlády. Pre konzervatívnych voličov je dobrou správou, že nová vládna zostava v tomto dokumente odmieta akékoľvek snahy o zavedenie eutanázie a po prvýkrát sa v ňom explicitne hovorí o väčšej ochrane nenarodeného života.

Vláda sa v tejto oblasti zaviazala aj ku konkrétnym krokom a chce stopnúť podporu interrupcií u matiek nad 40 rokov, čo sa doteraz považovalo za zdravotnú indikáciu a štát tieto zákroky preplácal. Programové vyhlásenie tiež hovorí o režime utajeného pôrodu či štátnom príspevku od štvrtého mesiaca tehotenstva. Nájsť sa tu dajú aj ďalšie prorodinné opatrenia alebo zámer prísnejšie kontrolovať hazard, čo je pre mnohých konzervatívnych voličov tiež silná téma.

Dôležité je aj to, že ak zo strany koaličných zákonodarcov prídu ambicióznejšie návrhy prolife zákonov, než je záväzok z programového vyhlásenia, čo sa celkom určite stane, vládni poslanci budú mať podľa koaličnej zmluvy pri hlasovaní voľnú ruku.

Napriek tomuto všetkému sú v tejto vláde dvaja ministri, ktorých by konzervatívci mali pozorne sledovať. Nielen pre ich osoby, ale aj pre rezorty, ktoré riadia.

Minister školstva Branislav Gröhling patrí v kultúrnych témach určite k väčším bojovníkom ako jeho stranícky šéf Richard Sulík. V minulosti Gröhling otvorene podporoval bratislavský dúhový pochod či kritizoval bývalú ministerku kultúry Laššákovú za zastavenie dotácií LGBTI organizáciám. Pomerne prvoplánovo tiež napadol Alianciu za rodinu, keď jej vyčítal, že bojuje za imaginárne rodinné hodnoty, ale nevenuje sa reálnej pomoci ohrozeným rodinám. Pričom mnohé organizácie združené v Aliancii presne to robia.

Liberálnymi názormi a podporou požiadaviek LGBTI hnutia je známa aj nová ministerka spravodlivosti Mária Kolíková.

Nejde o to, že by títo ministri masívne pretláčali progresívnu kultúrnu agendu. Na to v tejto koalícii naozaj nebudú veľké možnosti. Obidvaja však vedú pomerne citlivé rezorty, prostredníctvom ktorých sa niečo z tejto agendy dá pretláčať aj mimo svetla reflektorov.

Aj slušnosť a zdržanlivosť v komunikácii so svojimi partnermi a oponentmi je dôležitá cnosť konzervatívneho politika. Zdieľať

Ministerstvo školstva napríklad plánuje liberalizovať trh s učebnicami tak, že školy ich budú môcť nakupovať podľa vlastného výberu a štát im to zaplatí. Takto sa na časť škôl môžu dostať učebné materiály, ktoré rôzne progresívne organizácie už dnes vo veľkom pretláčajú. Podobne môžu pri obsahových zmenách vyučovania pod hlavičkou ochrany ľudských práv či boja proti extrémizmu pribudnúť nové, progresívne poňaté predmety.

Alebo sa pod rúškom nejakej optimalizácie vzdelávacieho procesu podniknú kroky, ktoré budú diskriminovať cirkevné školy. Spomeňme si na situáciu približne spred roka, keď predstavitelia kresťanských cirkví a židovskej náboženskej obce protestovali proti – podľa nich – umelému znižovaniu počtu žiakov na cirkevných školách.

Rezort spravodlivosti sa zase zaväzuje, že vypracuje nový Občiansky zákonník, čo je pomerne citlivá oblasť. Nie je úplne nepredstaviteľné, že pri týchto zmenách bude mať niekto záujem presadiť do legislatívy napríklad liberálne poňatie predmanželských zmlúv. Podobné tomu, ako mala vo svojom volebnom programe strana SaS.

Ministerstvo spravodlivosti má vplyv napríklad aj na menovanie našich zástupcov pred Európskym súdom pre ľudské práva alebo Európskym súdnym dvorom. Tí dávajú stanoviská za jednotlivé štáty a môžu vyvažovať sklony týchto inštitúcií k súdnemu aktivizmu. V gescii ministerstva spravodlivosti tiež fungujú grantové schémy na ochranu a podporu ľudských práv a minister spravodlivosti je aj predsedom Výboru pre práva LGBTI osôb, ktorý je poradným orgánom vlády.

Ale svet sa, samozrejme, netočí len okolo kultúrnych tém. Nepopulistickí konzervatívni voliči budú úspešnosť tejto vlády hodnotiť aj podľa iných vecí. Napríklad podľa toho, ako odolá zvodom korupcie, alebo či jej konzervatívni ministri obstoja pri riadení takých ťažkých rezortov, ako sú financie, zdravotníctvo a sociálne veci.

Posudzovať určite budú aj spôsob, akým šéf tejto vlády a jej členovia komunikujú vo verejnom priestore. Pretože aj slušnosť a zdržanlivosť v komunikácii so svojimi partnermi a oponentmi je dôležitá cnosť konzervatívneho politika.