Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Koronakríza Spoločnosť
23. apríl 2020

Ešte stále sa bojím kolapsu

Štátna tajomníčka ministerstva práce Soňa Gaborčáková hovorí, že testovanie v DSS-kách blokovalo ministerstvo zdravotníctva.

Ešte stále sa bojím kolapsu

Štátna tajomníčka Soňa Gaborčáková otvorene priznáva, že k testovaniu zamestnancov a novoprijatých klientov domovov sociálnych služieb malo prísť podstatne skôr. V rozhovore pre denník Postoj vysvetľuje, prečo v zariadeniach sociálnych služieb chýbali rúška či dezinfekčné prostriedky, ako aj to, prečo musela presviedčať tím ministra zdravotníctva Marka Krajčího, že testovanie v zariadeniach má svoje opodstatnenie.

Hovorí tiež, prečo aj napriek vyhláseniu núdzového stavu môže dôjsť ešte stále ku kolapsu systému.

Soňa Gaborčáková bola v roku 2016 zvolená do parlamentu na kandidátke hnutia OĽaNO-NOVA, neskôr z klubu odišla a vo februárových parlamentných voľbách kandidovala za KDH. Po voľbách sa stala štátnou tajomníčkou na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny. Pochádza zo Starej Ľubovne, kde vybudovala domov sociálnych služieb Dom sv. Anny spadajúci pod Gréckokatolícku charitu v Prešove.

Väčšina obetí ochorenia Covid-19 na Slovensku pochádza z DSS, v ktorých sa nachádza vyše 40-tisíc starých, často chronicky chorých ľudí. O zraniteľnosti seniorov na koronavírus sa vie od začiatku pandémie. Prečo k testovaniu či dôslednejším opatreniam došlo až po tom, čo tento problém vybuchol v Pezinku?  

Zodpovednosť by som rozdelila na dve úrovne. Po prvé, sociálne služby neboli v centre pozornosti posledných vlád osem rokov, čo spôsobilo, že v tejto oblasti chýbajú systémové riešenia. Napríklad sa vôbec neuskutočnilo prepojenie sociálnej a zdravotnej starostlivosti, hoci sa k tomu predstavitelia predchádzajúcich vlád hlásili. My teraz žneme to, čo bolo zasiate. Ak by sa systémové riešenia zaviedli do praxe, aj krízový scenár by prebiehal celkom iným spôsobom.

A s tým súvisí druhá úroveň zodpovednosti, ktorú vidím v podcenení faktora, že v zariadení sociálnych služieb máme minimum zdravotníckeho personálu alebo ho tam nemáme vôbec. A očakávať od tejto cieľovej skupiny zamestnancov, že budú vedieť robiť manažment zdravia, je z môjho pohľadu nereálne.

V poriadku, náprava systému je jedna vec. Prečo však nedošlo k preventívnemu testovaniu v týchto zariadeniach skôr, aby sa včas lokalizovali ohniská nákazy?

Osobne si myslím, že k testovaniu malo prísť skôr. Je to môj osobný názor, i keď si uvedomujem, že odborná verejnosť vo vzťahu k testovaniu mala iný názor. Ale ak vychádzam z predikcie, že v DSS nepracuje zdravotnícky personál a nedokáže tak odhadnúť symptómy tejto choroby, neuvedomuje si ich potom ani na sebe a ani na klientovi. Preto sa malo aj z tohto pohľadu testovanie zaviesť určite skôr.

Kto teda nesie za toto zlyhanie zodpovednosť?

Problém nastal už v čase schvaľovania takzvaného núdzového stavu pre zariadenia. Ten schvaľovala ešte bývalá vláda a uplatnila ho len na nemocnice. To je ten kritický bod, keď došlo k pochybeniu. Dalo sa už vtedy predpokladať, že epicentrami nákazy sa môžu stať aj zariadenia sociálnych služieb. Už vtedy mala vláda automaticky do núdzového stavu zahrnúť okrem nemocníc aj zariadenia sociálnych služieb.

V zariadení sociálnych služieb máme minimum zdravotníckeho personálu alebo ho tam nemáme vôbec. A očakávať od tejto cieľovej skupiny zamestnancov, že budú vedieť robiť manažment zdravia, je z môjho pohľadu nereálne. Zdieľať

Prečo ste to hneď po výmene vlády nespravili vy?

Nie je pravda, že by sme to nespravili. Keď som prišla na ministerstvo práce a zistila som, že tieto zariadenia nie sú zahrnuté v núdzovom stave, hneď som to riešila. Môj prvý pracovný deň bol pondelok a už v piatok bol núdzový stav rozšírený aj o tieto zariadenia. To bol kľúčový bod, keď sa začalo venovať týmto zariadeniam viac pozornosti.

Teda dôvod, prečo sú dnes tieto DSS-ky ohniskom nákazy koronavírusu, je v tom, že neboli od začiatku zahrnuté do zariadení v núdzovom stave?

Áno, práve tento faktor bol bodom, v ktorom sme zrejme urobili ako štát chybu. Keby boli zariadenia sociálnych služieb v núdzovom stave zahrnuté v rovnakom čase ako nemocnice, získali by sme drahocenný čas na dôslednú prípravu. Keďže núdzový stav v tomto smere prišiel takpovediac až s novou vládou, mám pocit, že kým sa mechanizmy dostatočne rozbehli, bolo už neskoro a korona sa rozšírila vo viacerých zariadeniach.

Rovnako chýbali usmernenia pre tieto zariadenia, pretože na začiatku každý upriamoval všetku pozornosť len na nemocnice. Toto bol moment, kde štát urobil chybu, za ktorú dnes platíme najväčšiu cenu.

Ak hovoríme o zlyhaní predošlej vlády, nedošlo k zlyhaniu aj za vašej vlády, keď sa v týchto zariadeniach nezačalo hneď testovať?

Priznávam, že k testovaniu prišlo zo strany štátu neskoro. Musela som však v tejto veci dlhšie bojovať za poskytovateľov a za samotné testovanie. Celkovo ide o komplexný problém. S núdzovým stavom sa spája aj nárok na ochranné prostriedky. Keďže sa na zariadenia sociálnych služieb najskôr núdzový stav nevzťahoval, neboli tak s nemocnicami v prvej línii pri distribúcii rúšok či iných ochranných prostriedkov.

Kritickým bodom, keď došlo k pochybeniu, bolo schvaľovanie núdzového stavu, do ktorého predošlá vláda nezahrnula zariadenia sociálnych služieb.  Zdieľať

Keďže som vnímala to, že z mesiaca na mesiac rastú poskytovateľom náklady s ochrannými pomôckami a dezinfekčnými prostriedkami, tak som búšila do toho, aby sa tento stav rozšíril aj o tieto zariadenia. Ďalším problémom bolo, že hmotné rezervy sa na túto rozšírenú potrebu mali pripraviť, čo sa však absolútne nestalo.

Aká je vaša skúsenosť s hmotnými rezervami?

Keď sme sa pozreli, čo je v skladoch štátnych hmotných rezerv, nastúpil ďalší obrovský problém, keďže dostatok týchto pomôcok nemali ešte ani všetky nemocnice. To je dôvod, prečo následne poskytovatelia sociálnych služieb dostávali ochranné pomôcky vo veľmi malých až smiešnych počtoch. Zásobovanie sa však už postupne zlepšuje.

Pracovníci týchto zariadení stále nemajú dostatok ochranných pomôcok. Kde ich dnes hľadáte?

Osobne hľadám okrem štátnych hmotných rezerv aj ďalšie možnosti. Vidíme, že dnes sa veľmi ťažko nakupuje. Keďže Slovensko nebolo predzásobené v takých množstvách, v akých to teraz potrebuje, pôjde to veľmi pomaly. Preto hľadám aj inú alternatívu, aby si tieto prostriedky vedeli poskytovatelia sociálnych služieb nakúpiť priamo.

Štát urobil chybu, za ktorú dnes platíme najväčšiu cenu. Zdieľať

Diskutovala som na túto tému aj s podpredsedníčkou vlády Veronikou Remišovou. Jednou z možností je alokácia eurofondov určených na dôsledky spojené s ochorením Covid-19. Išlo by o možnosť nakúpiť si tieto ochranné pomôcky aj pre samotných poskytovateľov, ku ktorým by sa tak nakoniec dostali možno ešte rýchlejšie ako k štátnym hmotným rezervám, a bolo by to z európskych peňazí. Pani podpredsedníčka sa bude touto alternatívou zaoberať v najbližších dňoch.

Vráťme sa ešte k testovaniu. Štát po prípade z Pezinku či Martina plánuje otestovať rýchlotestami všetkých zamestnancov domovov sociálnych služieb. O aký počet ľudí vlastne ide? Medzi slovami premiéra a údajmi z poslednej výročnej správy z prelomu rokov 2017/18 je rozdiel 15-tisíc.

Podľa našej swot analýzy aj na základe dát z vyšších územných celkov je týchto zamestnancov vyše 28-tisíc. Kompletný zoznam sme dostali v utorok.

Prečo premiér či minister práce Krajniak spomínali číslo 40-tisíc?

V uznesení vlády boli zahrnuté do plánu predchádzania šírenia ochorenia aj iné cieľové skupiny, ako ľudia bez domova, obete násilia či deti odňaté súdom svojim rodičom. Aj v týchto zariadeniach sa nachádzajú zamestnanci, ktorí môžu byť rizikovou skupinou, preto je ten počet vyšší.

Ako bude testovanie vyzerať a kto bude prioritne testovaný?

Plánujeme testovať vo všetkých zariadeniach, verejných aj neverejných. Už dnes sú totiž viditeľné prípady, keď sú viacerí verejní poskytovatelia aj na základe väčších finančných zdrojov schopní začať s testovaním sami, zatiaľ čo neverejní poskytovatelia ostali na milosť či nemilosť štátu. V tomto smere je však podľa mňa spravodlivé pozerať sa konečne na občana, nie na to, či ide o verejného či neverejného poskytovateľa. S tým musíme prestať.

Priznávam, že k testovaniu prišlo zo strany štátu neskoro. Musela som však v tejto veci dlhšie bojovať za poskytovateľov a za samotné testovanie. Zdieľať

Kto bude týchto ľudí testovať?

Testovať by mal zdravotnícky personál a v tých zariadeniach, ktoré ho nemajú, to bude vykonávať Agentúra domácej ošetrovateľskej starostlivosti. A ak bude rýchlotest pozitívny, vykoná sa následne testovanie u všetkých zamestnancov, ale aj klientov. Následne však pôjde už o cielené PCR testy.

Viacerí poskytovatelia sociálnych služieb však hovorili aj o testovaní novoprijatých pacientov, a to krátko po vypuknutí pandémie. Aj pred Veľkou nocou sa na Ústrednom krízovom štábe práve toto testovanie spomínalo, no nebolo to schválené. V čom bol vlastne problém?

Ja som na Zelený štvrtok verila, že moja Veľká noc bude naozaj Veľkou nocou, že tieto sviatky vzkrieseného Ježiša budem prežívať v pokoji. No bola som aj v tomto čase znepokojená tým, že sme sa zase v nejakom bode zbytočne zastavili. My sme toto testovanie navrhovali už predtým. 

Podľa mojich informácií išlo o to, že ministerstvo zdravotníctva chcelo do nášho plánu riešenia zakomponovať ešte nejaké svoje pripomienky, tým pádom sme to dostali za úlohu a plán testovania novoprijatých klientov sa schválil až v utorok po Veľkej noci. V tomto prípade sa najskôr zriadia karanténne centrá, v ktorých bude daný človek testovaný a až následne sa dostane do zariadenia sociálnych služieb. Chceme tak zamedziť šíreniu vnútri DSS.

Máme to chápať tak, že pripomienky a teda de facto pozastavenie tohto typu testovania spôsobilo práve ministerstvo zdravotníctva?

Z tímu pána Krajčího bol odporúčaný iný spôsob, ako sme navrhovali my ako ministerstvo práce, a tým pádom sa to zastavilo.

Bol následne práve Pezinok tým mementom, ktoré výrazne zmenilo nastavenie ministerstva zdravotníctva, ako aj celú diskusiu okolo testovania domov sociálnych služieb?

Podľa môjho názoru áno. Tá diskusia sa skutočne predtým viedla tak, že mi bolo stále dokolečka vysvetľované, že testovanie situáciu nezachráni, že ten personál musí byť naozaj bdelý a priestory zaopatrené tak, aby sa predchádzalo nákaze. Ja však z praxe viem, za akých podmienok sú tí zamestnanci spôsobilí fungovať, a preto moja profesionálna česť mi hovorila, že sa v téme testovania nemám nechať odradiť. A napriek ich názoru, že testovanie nie je nevyhnutné a možno nič nevyrieši, mne vnútorne hovorilo, že v našom prípade je nutné aspoň vytypovať lokality, a v prípade, že sa overia, treba konať tam, kde je to potrebné.

Začal už teda štát s týmto testovaním? Veľké tlačovky, ako v prípade testovania v rómskych osadách, sme zatiaľ nevideli.

Je to tak, ako hovoríte, zatiaľ nie. V súčasnom období sa v spolupráci s ministerstvom zdravotníctva, so združením krajov SK8 a so ZMOS-om pracuje na logistickej príprave testovania. SK8 a ZMOS v rámci procesu vstupujú do úvahy aj so zriadením karanténnych zariadení na testovanie novoprijatých pacientov.

Ako dlho bude trvať otestovať 40-tisíc ľudí? Je to vôbec v dohľadnom čase reálne, keď doteraz bolo vykonaných len vyše 50-tisíc testov od začiatku pandémie?

Čo sa týka plošného testovania, tam podľa mňa veľký problém s testovaním nebude, pretože za subjekt hospodárskej mobilizácie sa nám podarilo 15. apríla vyhlásiť všetky zariadenia sociálnych služieb. A tým pádom sa Covid PASS, ktorý je oprávnením na to, aby zariadenia mohli byť testované, udelil všetkým zamestnancom týchto subjektov. Začiatok testovania bude záležať najmä na tom, ako a kedy samosprávy zareagujú, a rovnako ako budú naň pripravené. Napríklad taký Prešovský a Trnavský kraj sú už viac-menej pripravené, dokonca aj v rámci karanténnych zariadení na testovanie novoprijatých klientov.

Budú testovaní aj pracovníci samospráv, ktoré poskytujú seniorom formu domácej sociálnej starostlivosti?

O tomto som sa radila, či budú tiež zaradení do testovania, no zase mi bolo povedané, že to pri týchto pracovníkoch nemá zmysel, keďže medzi návštevami jednotlivých seniorov menia neustále prostredie aj ľudí, ktorých stretnú. Môj osobný názor sa ani v tomto prípade nemení. Ja si myslím, že do skupiny 40-tisíc testovaných zamestnancov sociálnych služieb by mali patriť aj títo opatrovatelia.

Inzercia

Dokolečka mi bolo vysvetľované, že testovanie situáciu nezachráni. Moja profesionálna česť mi však hovorila, že sa v téme testovania nemám nechať odradiť.  Zdieľať

Čo sa týka žúp, ide o zriaďovateľov takmer polovice zariadení sociálnych služieb. Z ich strany zaznievali kritické hlasy či slová o nesúčinnosti štátu pri testovaní sociálnych zariadení, na základe čoho sa v niektorých prípadoch rozhodli konať z vlastnej iniciatívy. Zaviedli aj vlastné opatrenia, ako napríklad zákaz prijímať nových klientov, zastavili spoločenské aktivity v zariadeniach či niektoré zakázali aj vychádzky. Vnímate to tak, že štát zlyhal aj v tomto smere a poskytovatelia sa pre jeho pomalú reakciu museli zariadiť po svojom?

Rozumiem, že VÚC-ky niesli ťažko, že v krízovej situácii museli byť oni tí promptní a riešiť danú situáciu. Na druhej strane si musíme povedať, že kompetenčne spadá väčšina zariadení sociálnych služieb práve pod ne. Pod ministerstvo práce spadajú centrá pre rodiny s deťmi a keby sme sa v nich v našom prípade nepripravili na túto situáciu, až potom možno hovoriť o zlyhaní ministerstva.

Kompetenčne sú však tieto zariadenia pod samosprávami alebo župami. Je pravda, že celá ťarcha padla na nich. Uvedomujem si, že to majú veľmi náročné, no na druhej strane – bohužiaľ alebo bohuvďaka – prišla decentralizácia, ktorá priniesla veľa demokratizácie, ale aj zodpovednosti pre samosprávy. Práve na základe toho si samy riadia svoju činnosť, a preto si myslím, že nemožno hovoriť o zlyhávaní štátu.

Od začiatku vedeli, že ich zariadenia nie sú zaradené do núdzového stavu, ako to bolo v prípade nemocníc, a tým pádom podľa zákona o bezpečnosti pri práci boli povinní zabezpečiť ochranné prostriedky pre svojich zamestnancov. Ak sme my videli, čo sa deje v zahraničí, videli to zrejme aj oni a mali spraviť na základe toho predikciu, že sa to môže stať aj v ich zariadeniach, a mali sa predzásobiť.

Zazlievať však VÚC-kám, že sa nepredzásobili, asi nie je celkom namieste, keďže v tomto smere nešiel príkladom ani štát a na pandémiu nebol nikto poriadne pripravený, nemyslíte?

Vnímam, že sa zariadenia teraz cítia dotknuté, mnohokrát robia vynikajúcu prácu a skutočne im môžeme poďakovať za to, že prebrali obrovskú zodpovednosť za tých našich starkých. A pritom vystavujú ohrozeniu aj vlastné rodiny.

V rámci štandardov kvality musí mať však každé zariadenie vypracovaný plán v krízovej situácii, teda aj pre prípad výskytu infekčných chorôb. Keby ho teda mali spracovaný, mali ho vytiahnuť a fungovať podľa neho a nespoliehať sa na ostatných. Uvedomujem si však, že nikto nebol pripravený na takúto ťažkú situáciu, a preto som prijala usmernenia Úradu verejného zdravotníctva, ktorý presne hovorí o tom, akým spôsobom majú v tejto situácii fungovať zariadenia sociálnych služieb. Sú to však usmernenia, ktoré tu mohli byť aj podstatne skôr.

Kedy?

No určite skôr ako tento pondelok, keď boli zverejnené, keďže sme videli aj zo zahraničia, že väčšina obetí ochorenia Covid-19 sú práve seniori, a to hlavne zo zariadení sociálnych služieb. Ja som už prvý týždeň po nástupe do práce, keď až došlo k zaradeniu DSS do núdzového stavu, cítila, že sa niečo zlé stane. Na takomto mieste by som očakávala, že k usmerňovaniu týchto zariadení zo strany ÚVZ príde skôr. 

Župy a samosprávy od začiatku vedeli, že ich zariadenia nie sú zaradené do núdzového stavu, ako to bolo v prípade nemocníc. Na základe toho sa mali zariadiť.  Zdieľať

Opakovane hovorím, že rozumiem, že odborníci na Úrade verejného zdravotníctva predpokladali, že sa v DSS nachádza viac zdravotníkov a budú tak na túto situáciu pripravení. Inak vnímali túto situáciu, spoľahli sa na to, že zariadenia sú s nemocnicami skoro identické, že personál vie, ako má v takomto prípade postupovať, no nie v každom zariadení sa takýto personál aj nachádza. Osobne si myslím, že sa veľmi podcenil práve tento samotný faktor.

Zdroj Foto: Facebook Soňa Gáborčáková

Vy ako ministerstvo ste nemohli vydať žiadne usmernenia?

My ako ministerstvo takéto usmernenia zadávať nemôžeme. Nie je to v našej kompetencii. Napriek tomu som vnímala, že poskytovatelia týchto služieb na podobné usmernenia čakali práve od nás. A my sme ich nevedeli uspokojiť. Dali sme von len to, čo sme mohli a čo sa týkalo nás. Napríklad usmernenia typu obmedzenia pohybu v zariadeniach, pri ktorých sa poskytovatelia chytali za hlavu, že načo im to je, že oni potrebujú iné pokyny. No to, ako nastaviť denný režim v zariadeniach a ako zaobchádzať s pacientmi, mohlo prísť len zo strany Úradu verejného zdravotníctva.

Predpokladám, že téma opatrovateliek však pod vás spadá. Ako plánujete riešiť prípady nakazených seniorov, ktorí nemusia byť v nemocnici, nie sú v DSS a žijú osamote? Kto sa má postarať o nich?

Ide skôr o otázku na ministerstvo zdravotníctva. Z vlastných skúseností si myslím, že by takýto nakazený pacient mal byť poučený zdravotníckym personálom, teda najskôr obvodným lekárom, ktorý ho ako prvý indikuje. Ja by som si to predstavovala tak, že ak aj tento človek nemá prejavy, no žije sám, nespoliehala by som sa, že to sám zvládne. Poučila by som ho, kam zavolať v prípade zhoršenia, no riešila by som to cez Agentúru domácej ošetrovateľskej starostlivosti, aby bol aspoň minimálne raz denne odkontrolovaný. A povedzme zo strany samosprávy by sa zabezpečovali obedy, aby sa nenarúšala domáca izolácia pacienta.

Usmernenia Úradu verejného zdravotníctva pre zariadenia sociálnych služieb mali prísť určite skôr ako tento pondelok. Ministerstvo práce takéto usmernenia zadávať nemôže. Zdieľať

Vypracovalo ministerstvo nejaký plán, čo bude robiť v prípade, keď ochorie také množstvo opatrovateľov, že to ohrozí chod viacerých poskytovateľov sociálnych služieb? Kde vtedy zoberiete opatrovateľky?

Samotný fakt, že 15. apríla boli všetky zariadenia sociálnych služieb vyhlásené za subjekty hospodárskej mobilizácie a spadajú aj pod takzvaný núdzový stav, znamená, že ak by aj veľa opatrovateliek bolo PN a bol by nedostatok personálu, zariadenia môžu povolávať zvonku ďalší personál. Napríklad okamžite je možné presúvať personál z ambulantných služieb, ktoré sú teraz väčšinou uzatvorené, do pobytových zariadení. Napríklad aj v prípade potreby varenia je možné zavolať kuchárky zo školských jedální, ktoré sú dnes rovnako zatvorené. Do úvahy prichádzajú napríklad aj štvrtáci stredných zdravotníckych škôl. Títo by mohli nastúpiť práve do zariadení žúp, keďže VÚC-ky vedia, kde školy aj zariadenia majú. Bolo by to však už v ich réžii.

Dokázali by si vôbec poskytovatelia sociálnych služieb bez ohľadu na to, o akého poskytovateľa ide, poradiť aj bez zásahu štátu?

Nemyslím si to, preto sú začlenené do núdzového stavu. Preto nastúpil aj štát, ktorý chráni, pretože to je mimoriadne dôležitá situácia, ktorú nedokážu subjekty zvládnuť samy. Preto si stále myslím a opakujem, že bolo veľkou chybou, že tento stav zariadenia sociálnych služieb nezahŕňal od začiatku.

Problém však je ten, že núdzový stav sa vzťahuje len na zdravotnícky personál, pretože tak je to v zákone, ktorý je nešťastne postavený, a vymedzuje sa len akoby na pracovníkov v zdravotníctve. Každý si zákon vysvetľuje právne inak, no z viacerých zdrojov mám potvrdené, že sa to bude aj naďalej vzťahovať len na zdravotnícky personál. Ten, ako som už spomínala, sa však nenachádza vo všetkých zariadeniach sociálnych služieb. Preto sa bojím, že môže nastať aj tak kolaps.

Je teda podľa vás testovanie základný kľúč, ako udržať nákazu vnútri DSS?

Z môjho pohľadu ide hlavne o krízové riešenie. Ja si plne uvedomujem, že testovanie nie je všeliek na všetko, no som presvedčená, že ak v zariadení nie je zdravotnícky personál, musíme hľadať epicentrá, lokalizovať ich a dotiahnuť do úspešného konca.

Problém je ten, že núdzový stav sa vzťahuje len na zdravotnícky personál, ktorého v zariadeniach sociálnych služieb veľa nie je. Preto sa bojím, že môže nastať aj tak kolaps.  Zdieľať

Je hlavne potrebné nastaviť reformu sociálnych služieb a prijať zákon o dlhodobej starostlivosti, kde by ministerstvo práce a ministerstvo zdravotníctva začali vytvárať novú typológiu sociálnych služieb a prepojenie sociálnej a zdravotnej starostlivosti.

Ak by sme mali takto typologicky nastavené sociálne služby, tak by sme vedeli, kde a v akom štádiu ochorenia sa človek nachádza. Aj počas krízy by sme vedeli lepšie narábať s tým, kde skôr pomôcť. Dnes hovoríme hlavne o systémovom zlyhaní, že sociálne služby boli na okraji záujmu, nehovoriac o službách krízovej intervencie. Tie skončili absolútne v koši, nikto si to nevšímal. Hnacou silou samospráv nie je postarať sa o bezdomovcov ani samoživiteľky, pre ktoré nie je dostupné sociálne bývanie.

Predsedníčka Asociácie sestier a pacientov Ľubica Kočanová v rozhovore pre Denník N tiež povedala, že problémom domovov sociálnych služieb je fakt, že nespadajú pod ministerstvo zdravotníctva a zariadenia tak nie sú povinné dodržiavať všetky zdravotnícke štandardy. Čo si o tom myslíte?

Treba si sadnúť s ministerstvom zdravotníctva a povedať si, aký typ človeka má byť kde umiestnený. Čo môže urobiť zdravotnícke zariadenie a čo je už chronický stav, pri ktorom nejde o akútnu liečbu ani následnú starostlivosť, ale ide o stav, ktorý si vyžaduje nejaké ošetrovanie? Nastaviť aj zdravotnícke procesy v sociálnych službách bude nesmierne dôležité, práve preto, že nám rastie počet seniorov v rizikovej cieľovej skupine a bude potrebné vytvoriť nový model typológie sociálnych služieb.

Pod kým to bude, nie je až také dôležité, viac záleží na tom, kto bude mať v kompetencii celý manažment zdravia, kto bude zaň zodpovedný a či vôbec takúto registráciu dostane subjekt, ktorý nebude mať dosť zdravotníckeho personálu.

Tieto opatrenia si však zrejme vyžadujú veľké finančné prostriedky a sociálne zariadenia by tak nemuseli mať dostatok peňazí na to, aby zaplatili zdravotné sestry.

Áno, vyžaduje si to naliať do systému oveľa viac peňazí. Súvisí to však aj so štátnou reformou a vytvorením dávky v odkázanosti, ktorá bude pridelená človeku, nie inštitúcii, a tak sa navýši celková suma. S viaczdrojovým financovaním si už vieme predstaviť kvalitný personál v zariadeniach, od ktorého už môžeme vyžadovať prísne dodržiavanie manažmentu zdravia.

Laicky si to teda máme predstaviť tak, že každý domov sociálnych služieb bude mať okrem sociálnych pracovníkov aj povinne zdravotné sestry, no zároveň aj dostatok peňazí na ich zaplatenie?

Presne tak si to predstavujem. To je moja vízia. Nie je možné, aby v zariadení, kde máme chronicky chorých a ležiacich pacientov, ktorí sú pacientmi v nemocnici, aby v týchto zariadeniach boli len klientmi. Aby nemali nijakú alebo nedostatočnú zdravotnú starostlivosť.

Dnes hovoríme hlavne o systémovom zlyhaní, že sociálne služby boli na okraji záujmu, nehovoriac o službách krízovej intervencie. Tie skončili absolútne v koši, nikto si to nevšímal. Zdieľať

Ak bude v systéme dosť peňazí, dôjde ku kompetenčnej reforme. Následne možno ukázať, že toto je štandard. Malo by tak byť jasné, že takýto typ zariadenia, a je jedno, či ho nazveme domovom sociálnych služieb, alebo domovom dlhodobej starostlivosti, bude zodpovedať aj za zdravotný stav človeka, aj za sociálny aspekt. Aby sa tak viac pacienti nemuseli posúvať zo zariadenia do nemocnice a naopak a aby si tieto ustanovizne viac nenadávali, kto pacientovi spôsobil preležaniny. Zákon o sociálnych službách treba celý prekopať, aby sa nemusel každý na každého vyhovárať. Je potrebné konečne v tom upratať.

Problematickými sú aj zariadenia pre ľudí bez domova, ktoré sa z nocľahární premenili na celodenných poskytovateľov služieb. Ako sa ministerstvo stavia k tomuto problému?

Tam sa podarilo v rámci humanitárnej pomoci dosiahnuť, aby ľudia bez domova, ktorí napríklad stratili príjem tým, že už nemôžu predávať časopis Nota bene, Cesta či iné, a teraz nemajú finančné prostriedky na ubytovne, mohli požiadať o individuálnu humanitárnu pomoc. Tak si budú môcť zaplatiť ubytovne. Ide o pomoc vo výške 800 eur, no chceme, aby sa táto suma dvojnásobne navýšila a bezdomovci tak mali postarané o ubytovanie po celý čas pandémie.

S pánom ministrom Krajniakom hovoríme však aj o dávke S.O.S. Mám pocit, že príliš veľa ľudí nevieme naškatuľkovať do nejakej dávky. Táto dávka by sa vedela použiť aj v čase krízy, akú prežívame napríklad dnes, ale vedela by sa využiť aj na situácie v budúcnosti, keď úrady nevedia človeka v núdzi nikam zaradiť.

Zákon o sociálnych službách treba celý prekopať, aby sa nemusel každý na každého vyhovárať. Je potrebné konečne v tom upratať. Zdieľať

V programovom vyhlásení vlády sa píše, že v oblasti sociálnych služieb kabinet plánuje zlepšiť systém ich financovania a plánuje zrovnoprávniť poskytovateľov. Spomína sa financovanie v podobe príspevku podľa stupňa odkázanosti pre občana, nie pre zariadenie. Ako si to v praxi možno predstaviť a kedy prídete s podobnou úpravou legislatívy?

Už keď som kandidovala v parlamentných voľbách za KDH, mala som v tomto smere vypracovanú reformu aj s ekonomickým analytikom. Základné parametre už teda sú spracované. Potrebujeme si to však ešte prejsť s ministrom aj ďalšími ľuďmi, ktorí majú k tomu čo povedať. Momentálne som poverila svoju kolegyňu Annu Verešovú, aby vytvorila pracovnú skupinu. Musíme sa nastaviť aj strategicky, keďže táto reforma nebude spojená len so sociálnymi službami, ale pôjde o viacero krokov, čo sa týka dávok či posudkovej činnosti, ako aj množstvo ďalšej práce, kde sú potrebné systémové zmeny. Nebude to však skôr, než sa stlmí pandémia koronavírusu.

Ako vlastne vyzerá teraz vaša práca na ministerstve?

To, čo zažívam od svojho vstupu na ministerstvo, je fungovanie v nenormálnom tempe, keď spíme len malo hodín a vždy prídu nové situácie. Stále riešime niečo akútne, nezostáva nám tak veľa času na strategické veci. A preto pripravujem pracovnú skupinu, aby sme už nič podstatné nezmeškali, ako sme meškali s vyhlásením núdzového stavu v sociálnych službách.

 

FOTO – Andrej Lojan

Odporúčame