Zdieľať
Tweetnuť
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spoločnosť
09. 04. 2020, 06:57

Zabudnúť na Plavčana a iných podobných. A skúsiť byť doma prorokom

Po vypuknutí pandémie sa v médiách objavovali rozhovory so Slovákmi, ktorí žijú v zahraničí. Až to človeka prekvapilo, kde všade sa našinci usadili.
Zabudnúť na Plavčana a iných podobných. A skúsiť byť doma prorokom

Minister školstva za SNS Peter Plavčan. FOTO TASR – Branislav Račko

Slovenský kuchár v Tirolsku, slovenská učiteľka matematiky v New Yorku, slovenská molekulárna biologička vo Viedni, slovenský podnikateľ v Číne, slovenská spisovateľka v Španielsku, slovenský obchodník v Holandsku, slovenský vodič autobusu v Nórsku, sociálna pracovníčka, podnikateľka, kuchár v Taliansku... A, samozrejme, slovenský lekár v Nemecku, v Nórsku, vo Švédsku, v Česku...

Aj na našej redakčnej porade to vyzeralo takto: Zhoršuje sa situácia v Taliansku? Poznáme tam niekoho? A takmer každý z nás tam mal príbuzného, priateľa, známeho či spolužiaka. Teraz je dôležité Španielsko, a zase – nie je problém nájsť Slováka, ktorý tam žije. Dokonca aj pri exotickejších krajinách ako Čína či Singapur to funguje.

Vďaka tomu sme mohli všetci získať od krajanov originálny obraz o živote s koronavírusom v rôznych krajinách sveta. Ale vidieť aj to, ako sa šikovní Slováci rozliezli po svete. A priznávam, v istom momente to už vo mne budilo znepokojenie. Toľko podnikavých, múdrych, tvorivých ľudí je preč – a už sa zrejme ani nevrátia. Ako také veľké úniky šikovných ľudí môže táto krajina prežiť? Ale na toto upozornili už v roku 2017 slovenskí vedci pôsobiaci v zahraničí. A to vo svojom manifeste Nie je nám to ukradnuté, v ktorom hovorili aj o „kontinuálnom odlive mozgov“, čo môže mať katastrofálny dosah na krajinu.

A, samozrejme, nejde vôbec iba o vedcov a tie najlepšie mozgy. Chýbať môžu aj pracovité ruky slovenských opatrovateliek, zdravotných sestier, šikovné nápady podnikateľov, zručnosť slovenských remeselníkov, technikov, stavbárov...

Nechcem moralizovať nad tými, ktorí sa rozhodli ostať v zahraničí. Zdieľať

Preto som už aj tie príspevky od Slovákov zo zahraničia začala vnímať trochu inak. Napríklad rozhovory so slovenskými lekármi v zahraničí. Jeden lekár pôsobiaci v Nemecku hovoril, že mu je ľúto, že teraz nemôže vycestovať za svojimi rodičmi a nevie im ani pomôcť. Dokázala som si predstaviť tú situáciu. Ako lekár v zahraničí poskytuje vynikajúcu starostlivosť nemeckým či švédskym seniorom. Ale po večeroch potom vystrašene vyvoláva svojim bývalým spolužiakom, ktorí ostali doma, aby pomohli jeho matke či otcovi.

Nie, nechcem moralizovať nad tými, ktorí sa rozhodli ostať v zahraničí. Žijeme v slobodnom svete a právo rozhodnúť sa, kde chcem žiť, je veľkým darom. Každý z nás má iste priateľov či príbuzných, ktorí sa rozhodli žiť inde a chápeme ich motivácie. A aj sa úprimne tešíme, keď sa im vo svete darí. Ale môj obdiv teraz patrí tým, ktorí sa vrátili a presadili sa tu. Napriek všetkému.

Najpoučnejší je v tomto smere teraz príbeh vedca Pavla Čekana, ktorý má kľúčový podiel na vývine slovenských testov na koronavírus. Už sa o ňom v posledných dňoch hovorilo dosť, ale ešte raz si pripomeňme, aké to môže byť vrátiť sa domov plný nádejí a očakávaní. Ale všetok sentiment preč.

Čekanova spoločnosť v súťaži o eurofondy na Slovensku neuspela, uspeli iní „borci“. Zdieľať

Tento talentovaný biochemik pôsobil na Islande a v USA. Keď vážne ochorel a podarilo sa mu z choroby – dosť zázračne – dostať, zrazu sa mu v hlave poprehadzovali priority a svoj život zrejme uvidel v inom nasvietení. A v tomto rozpoložení začul volanie slovenskej vlády z roku 2015, aby sa slovenskí vedci vrátili domov, že dostanú podporu rôzneho druhu.

V roku 2015 teda Pavol Čekan založil na Slovensku špičkovú biotechnologickú firmu MultiplexDX, ktorá vyvíja technológie na diagnostiku rakoviny. Táto spoločnosť sa potom uchádzala aj o slovenské eurofondy určené pre vedu a predložila projekt za 6,9 milióna eur. Neuspela. Uspeli iní „borci“.

O svojej skúsenosti s Plavčanovým ministerstvom školstva porozprával Čekan v roku 2017 Denníku N. Vecne skonštatoval: „Granty, ktoré som videl z biomedicíny, teda z oblasti, ktorej rozumiem, tie sú podvrhy. Je to sedem alebo osem grantov a sú podľa mňa vyslovene vymyslené.“

Ale potom neskôr už o tejto kauze nechcel veľa hovoriť, priznal, že za eurofondmi urobil hrubú čiaru a nemá význam sa tým vôbec zaoberať. Nie je na to napokon ani odkázaný, lebo jeho firma je vo veľmi dobrej kondícii. Tak napríklad: v roku 2018 dostala od amerického investora Ronalda Cooka a investorov z platformy Crowdberry milión dolárov. Ale najmä jeho projekt uspel v prestížnom grantovom programe Európskej únie pre výskum a inovácie Horizont 2020. Je to najväčší výskumný a inovačný program Európskej únie so systémom nezávislých hodnotiteľov z celého sveta.

Ponižujúce a ubíjajúce skúsenosti so slovenskými úradníkmi musia odradiť desiatky či stovky slovenských vedcov, aby sa vrátili domov. Zdieľať

Jeden môj známy, ktorý sa týmto veciam venuje v Bruseli, mi Čekanov úspech vysvetlil takto: „Je to akási európska liga šampiónov pre výskum, v ktorom uspejú len tí najlepší. Zo 100 podaných projektov uspejú tak dvanásti záujemcovia.“ V rámci programu Horizont 2020 funguje ešte aj Európska inovačná rada, ktorá podporuje špičkových inovátorov, podnikateľov, malé firmy a vedcov s jasnými nápadmi a ambíciou zvýšiť ich medzinárodné rozmery. Aj tu sa projekt Pavla Čekana dostal medzi najlepšie inovatívne firmy. Hodnotilo sa 2025 top európskych projektov a Čekanov projekt bol na 11. mieste. Získal 14,48 z možných 15 bodov.

Iste, ponižujúce a ubíjajúce skúsenosti – aké zažila firma Pavla Čekana s Plavčanovým ministerstvom – museli odradiť desiatky či stovky slovenských vedcov, aby sa vrátili domov a skúsili tu ďalej pokračovať vo svojej práci. Žiadnemu vedcovi takáto situácia iste nepridá na koncentrácii. V hlave musí neustále vibrovať aj otázka, akí ľudia to vedú krajinu.

Nepodliehajme nadšeniu. Pandémia prinesie okrem iného aj oveľa väčšiu nezamestnanosť. Zdieľať

Ale tí silní sa nedajú odradiť. Možno ich práve to motivuje. Nenadávajú, nekapitulujú, hľadajú riešenia, bojujú, skúšajú iné možnosti.

Pandémia ukázala, že sa na Slovensku dokázali spojiť šikovní vedci, odborníci, úspešné firmy – a urobiť dobrú vec pre nás všetkých. Pavol Čekan pre Denník N teraz povedal, že sa v čase pandémie máme spájať. A že teraz je pre všetkých vedcov na Slovensku nielen šanca zapojiť sa a pomôcť, ale aj šanca zabudnúť na minulosť. No so zabúdaním či hrubým čiarami tu nemáme najlepšie skúsenosti.

Iste, teraz by sa žiadalo vyjadriť nádej, že veľa múdrych, šikovných, pracovitých ľudí sa vráti domov. Že tisícky slovenských opatrovateliek zanechajú Britániu či Rakúsko a budú sa za dôstojné platy starať o našich seniorov, že stovky talentovaných kuchárov prídu a budú tu rozvíjať špičkovú gastronómiu. Že prídu šikovní remeselníci. Že stovky lekárov sa vrátia do slovenských nemocníc a budú tu presadzovať všetko to, čo sa vo svete naučili.

Nepodliehajme nadšeniu. Pandémia prinesie okrem iného veľkú nezamestnanosť. A je veľmi pravdepodobné, že opäť sa zdvihne vlna nového vysťahovávania sa za prácou, za lepšími podmienkami pre život.

Matovičovej vláde možno nie všetci úplne veríme. Ale pripusťme aspoň, že má odhodlanie zastaviť tie najodpudzujúcejšie veci, ktoré ani nepotrebujú financie, iba kompetentných a poctivých politikov a štátnych úradníkov. Pripusťme aj to, že nálada v krajine je iná. A niekomu to možno bude stačiť, aby si v ťažkých časoch, ktoré čoskoro prídu, nebalil hneď kufre.

 

Odporúčame