Zdieľať
Tweetnuť
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Rozhovory Spoločnosť
07. 04. 2020, 12:22

Šiť rúška pre druhých tu nikomu ani len nenapadlo

Rozhovor so slovenskou učiteľkou Zlatkou Horčinovou žijúcou v štáte New York, ktorý je americkým epicentrom nákazy.

Šiť rúška pre druhých tu nikomu ani len nenapadlo

Foto: Archív Z. H.

Spojené štáty americké sú v súčasnosti s 368-tisícami potvrdených prípadov koronavírusu najviac postihnutou krajinou sveta. Počet úmrtí zaznamenaných od začiatku pandémie sa v posledných dňoch zvyšuje najmenej o tisíc denne a prekonal už hranicu 10 000. Postupne sa tak približuje k počtu mŕtvych v Taliansku a Španielsku. Len za posledných 24 hodín v USA zaznamenali vyše 1 200 obetí a viac ako 30-tisíc nových prípadov.

Nákazu zaznamenali už vo všetkých amerických štátoch a teritóriách. Ešte 10. marca pritom v Spojených štátoch evidovali len zhruba 1000 infekcií a 30 úmrtí. Trumpova administratíva v tejto súvislosti čelí kritike, že na šírenie nákazy dostatočne rýchlo nezareagovala (viac o téme nájdete tu).

Najviac zasiahnutými koronavírusom sú štáty New York (132-tisíc nakazených a takmer 5 000 mŕtvych), susedné New Jersey (41-tisíc a tisíc mŕtvych) a neďaleký Michigan (17-tisíc prípadov nákazy a 727 obetí). Americký prezident Donald Trump na sobotňajšom brífingu v Bielom dome varoval, že najbližšie týždne budú pre USA zrejme najťažšie a dôjde k mnohým úmrtiam. Ešte v piatok predstavil nové federálne smernice, ktoré odporúčajú nosenie rúšok na verejnosti, avšak vzápätí dodal, že sa sám týmto odporúčaním riadiť neplánuje. Zároveň zdôraznil, že život v Spojených štátoch sa musí čo najskôr vrátiť do bežných koľají a krajinu je nutné opäť otvoriť.

Slovenka Zlatka Horčinová žije v Spojených štátoch amerických už trinásty rok. Býva na predmestí asi 50 km severne od New York City. V newyorskej štvrti Bronx učí matematiku na jednej zo stredných škôl. Už siedmy rok je členkou organizácie Math for America, ktorej cieľom je podporovať najlepších učiteľov matematiky v NYC. V rozhovore popisuje situáciu v štáte New York, odkiaľ pochádza zhruba tretina prípadov nákazy a 40 percent zo všetkých úmrtí evidovaných v USA. 

Hovorí, ako pandémiu koronavírusu vnímajú Američania, prečo nenosia rúška či ako sa školy pripravovali na online vyučovanie. Tiež však na vlastnej skúsenosti s testovaním na Covid-19 približuje, že Spojené štáty sú na tom v skutočnosti horšie, než sa na prvý pohľad zdá.

Aká je momentálne situácia v štáte New York, kde pribúdajú tisíce potvrdených prípadov koronavírusu a približne šesťsto obetí denne?

Čo sa týka situácie v okolí mesta, minimálne tam,  kde žijem ja, nemám dojem, že by boli ľudia z týchto čísel nejako vystrašení. Včera som sa bola prejsť v parku a bol plný ľudí, najmä rodín s deťmi. V rámci predmestia New York City majú zatiaľ ľudia pocit, že sa ich to veľmi netýka. Priamo v meste, kde pracujem a kde žijú aj moji priatelia, to už ľudia vnímajú výrazne odlišne. Niektorí sú už dva týždne v domácej karanténe a boja sa vychádzať von. Prípadom, že je niekto v susedstve pozitívny na koronavírus, sa prakticky nedá vyhnúť. Zároveň človek v meste nemá ani kam ísť bez toho, aby stále niekoho niekde nestretol. Bavíme sa totiž o osemmiliónovom meste s vysokou hustotou obyvateľstva. Je to tam teda dosť zlé.

Aké opatrenia mesto či štát prijali? Platí zákaz vychádzania?

Zákaz vychádzania neplatí ani v štáte New York, ani celkovo v žiadnom štáte USA. Ľuďom sa len odporúča nevychádzať z domu von, aby tak pomohli spomaliť šírenie vírusu. Obchody sú stále otvorené, platia však osobitné hodiny pre seniorov, tiež platia odstupy medzi ľuďmi, rozdávajú sa gumené rukavice, do priestorov obchodu púšťajú len určitý počet ľudí, ale závisí to od reťazca.

Vyľudnené ulice Brooklynu. FOTO TASR/AP

Do piatku boli otvorené aj niektoré predajne s oblečením, teraz ich však na dva týždne zavreli, keďže guvernér Andrew Cuomo v tomto období očakáva vrchol pandémie. Reštaurácie, bary, školy, divadlá či športové podujatia sú tiež zavreté. Do karantény sa dostal hlavne verejný život, ale zákaz platí aj pre svadby a pohreby. Verejná doprava premáva v obmedzenom režime, kým za bežných podmienok ledva nájdete miesto na sedenie, dnes si môžete vyberať. Napriek tomu však, čo sa v týchto dňoch deje, opatrenia nemožno porovnávať so Slovenskom. Žiadne blokády rizikových oblastí sa tu nedejú a ani sa o nich nediskutuje.

Ako to ľudia vnímajú, keď sa už aj katedrála na newyorskom Manhattane v dôsledku koronavírusu dočasne mení na poľnú nemocnicu? Vládne tam strach, chaos a panika alebo, naopak, ľudia situáciu podceňujú?

Myslím, že je to veľmi individuálne podľa toho, či je človek mladší alebo starší, ale aj podľa toho, kde presne sa nachádza. Tí, ktorí sa cítia zdraví, obavy nemajú, avšak celkovo sa z ulíc vytratili seniori, ktorí sa koronavírusu dosť obávajú. Samozrejme, aj tu bola davová psychóza a všetci mali zrazu nedostatok toaletného papiera, ľudia však súčasné opatrenia do veľkej miery prijali.

Pripomínam však, že ani dnes nie sú natoľko striktné ako na Slovensku. S niečím podobným by tu ľudia mali zrejme problém a určite by sa verejne ozvali. Mám však vo svojom okruhu aj takých priateľov, ktorí pre koronavírus prišli o svojich blízkych a nemohli sa s nimi ani rozlúčiť. Tí, pochopiteľne, vnímajú situáciu úplne inak. Je to veľmi náročné obdobie.

S podobne striktnými opatreniami by tu ľudia mali zrejme problém a určite by sa verejne ozvali. Zdieľať

Sám guvernér štátu New York povedal, že hoci to zatiaľ trvá len 30 dní, má pocit, akoby už táto situácia trvala celý život. Vnímate podobné reakcie ľudí vo svojom okolí?

Áno, pre ľudí tieto opatrenia trvajú už dlho, a to platia len druhý týždeň. A to špeciálne pre Newyorčanov, ktorí sú stále zvyknutí niečo robiť či niekde byť. Veľa ľudí sem prichádza práve pre neustály život v meste.

Ste tiež učiteľkou matematiky na strednej škole. Ako je to so školami?

Školy sa zavreli len pomerne nedávno. Prvý prípad sa v New Yorku objavil prvého marca a my sme po jeho oznámení normálne učili ďalšie dva týždne. Bol to však práve tlak z našej strany, ktorý nútil starostu mesta Billa De Blasia, aby konečne zavrel školy, pretože to nie je pre nás učiteľov a ani študentov bezpečné. Prišlo to ale neskoro, a tak to aj dopadlo. Nakazilo sa nielen veľa učiteľov, ale i detí, dokonca na koronavírus umrela aj jedna riaditeľka a pritom mala len 36 rokov. Situácia bola dosť zlá.

Stavba poľnej nemocnice v newyorskom Central parku. FOTO TASR/AP

Prečo sa teda školy nezavreli skôr? Čo bol protiargument mesta?

De Blasio argumentoval tým, že deti nebudú mať čo jesť, pretože množstvo detí je v New Yorku závislých od školskej stravy. Zadarmo tu dostávajú raňajky a obedy. Nakoniec však zakročil guvernér Cuomo. Deti tak boli poslednýkrát v škole 13. marca. My učitelia sme museli byť v škole ešte ďalší týždeň na školení, ako budeme učiť cez internet. Momentálne učíme online tretí týždeň. Deťom dokonca zrušili aj Veľkonočné prázdniny a musíme ich učiť aj v tomto čase, a to najmä preto, aby dodržiavali domácu karanténu. 

Na Slovensku sa v týchto dňoch pomerne dosť diskutuje v rámci školstva aj o spomínanej online výučbe. Ministerstvo školstva pripravuje výučbu cez vlastný Youtube kanál. Ako tie prípravy prebiehali u vás? Stretli ste sa s niečím podobným už predtým?

Toto je aj naša premiéra. Sme na tom úplne rovnako ako slovenskí učitelia, ktorí podobnou formou učia prvýkrát. Jedinou výhodou oproti nim bolo len štvordňové školenie, ktoré nás na tieto podmienky malo pripraviť.

V čom spočívalo školenie?

Počas školenia sme sa zoznamovali s online platformami ako Zoom či Microsoft Teams. Stanovili sme si denný rozvrh a formu zadávania úloh študentom, pričom používame Google Classroom aj s videoprednáškami. Rovnako sme sa zhodli na frekvencii. Technologicky zdatnejší učitelia si skúšajú nahrávať svoje videá, ktoré potom nahadzujú na svoj Youtube kanál. Možno sa z nás po tejto kríze nakoniec stanú youtuberi (úsmev).

Keby sa aj tu zaviedli rovnaké opatrenia ako u nás na Slovensku, tak sa tu situácia určite natoľko nevyhrotí. Zdieľať

Ako teda vyzerá váš rozvrh?

Závisí to od školy. Každý zamestnanec na našej skole sa musí online prihlásiť o 8:15, začíname krátkym Zoom meetingom, následne vytvárame úlohy a videá pre študentov a sme k dispozícii cez Zoom, ako aj email žiakom, ktorí mali problém buď s úlohami, technológiou, alebo s psychickým a emocionálnym prežívaním. Nemáme však pevný rozvrh, odkedy dokedy je hodina matematiky a kedy začína hodina angličtiny. Máme len fixné konzultačné hodiny. Náš „školský“ deň končí vždy o tretej.

Ľudia čakajúci v rade pred supermarketom v New Yorku. FOTO TASR/AP

Ako ste riešili prípady rodín, ktoré majú napríklad problém s pripojením na internet alebo nemajú žiadne zariadenie, cez ktoré by sa mohli zapojiť do online vyučovania?

Tí, čo nemali laptopy, dostali zariadenia od školy alebo ministerstva školstva, tí, čo nemali prístup k internetu, tak aj v tomto prípade to riešilo ministerstvo. Nie všetky deti sú už online a nefunguje to perfektne, aspoň sa však niečo deje. Najhoršie boli na túto situáciu pripravené, pochopiteľne, chudobnejšie rodiny a tí, čo sú tu nelegálne.

Na Slovensku sa hovorí o tom, že sa školy znovu otvoria zrejme až v septembri. Diskutuje sa o tejto téme už aj v New Yorku?

Školy sú zatiaľ v NYC zavreté do 20. apríla a potom sa uvidí.

Situácia v New Yorku a na Slovensku začínala viac-menej v rovnakom čase. Ako ste sa vtedy pozerali na opatrenia, ktoré sa u nás zavádzali oproti New Yorku s výrazným predstihom, kým vy ste ďalej učili v škole?

Pravdupovediac som si na začiatku myslela, že Slovensko ovládla hystéria a že to so zavádzaním opatrení trochu prešvihlo. Keď som však spozorovala, čo sa deje v New Yorku, tak som si uvedomila, že situácia je vážna. Keby sa aj tu zaviedli rovnaké opatrenia ako u nás na Slovensku, tak určite sa to tu natoľko nevyhrotí. Amerika to podcenila.

Nosia ľudia rúška?

Skôr nie ako áno. Povedala by som, že tak 30 % ľudí ich nosí. Platí odporúčanie nosiť ich, ale aj sám prezident Trump povedal, že ho nosiť nebude, keďže v Bielom dome nie je nikto s koronavírusom. Ľudia potom nevedia, čo si o tom celom majú myslieť. Ja rúško nosím, najmä keď idem do obchodu, ale zažívam tu, povedala by som, diskriminačné pohľady. Ľudia ma vnímajú skôr ako nakazenú než ako človeka, ktorý sa správa zodpovedne. Pomaly sa to však aj tu s rastúcimi číslami mení. Myslím si však, že problémom je aj to, že kým na Slovensku majú nasadené rúška neustále aj všetci politici či ľudia v médiách a idú tak spoločnosti príkladom, tu to tak vôbec nie je. 

Možno sa z nás učiteľov po tejto kríze nakoniec stanú youtuberi. Zdieľať

Chybou Spojených štátov bolo aj to, že začali pomerne neskoro testovať. V poslednom čase však New York testovanie výrazne zvýšil. Ako tento proces prebieha?

Keďže mám osobnú skúsenosť s koronavírusom aj so spomínaným procesom, rada na mojom príklade ukážem fungovanie celého systému. Ja som sa začala cítiť chorá 16. marca. Už deň na to som sa snažila zavolať svojej lekárke, avšak neúspešne. Bola som ešte v práci, ale nemyslela som si, že to môže byť hneď koronavírus. Nevedela som, či sa nemám dať radšej pre istotu testovať. Po práci som si teda dohodla termín na pohotovosti. Keď som tam však išla, zavolali mi, že ma s mojimi príznakmi neprijmú, pretože mám pravdepodobne podozrenie na koronavírus a v takom prípade nemôžem vstúpiť do nemocnice. A to som ešte nevedela, že v tom čase bola už nakazená aj moja kolegyňa.

Prevoz akútneho pacienta s koronavírusom v nemocnici v Queens, najväčšej štvrti amerického mesta New York. FOTO TASR/AP

Odporučili mi virtuálnu prehliadku, ktorú som si teda spravila. Povedali mi, že nevyzerám na akútny prípad, ale že ma odporučia na testovanie. Na test som čakala ďalšie štyri dni. Absolvovala som ho v „drive through“ odbernej mobilnej stanici na parkovisku pred nemocnicou. Na výsledok som potom čakala ďalších 9 dní. Takže celý proces trval skoro dva týždne.

Aký bol teda výsledok?

To je najzaujímavejšia časť. Vo výsledku bolo napísané, že som negatívna na SARS-CoV-2, čo však nevylučuje, že by som nemohla byť pozitívna na ochorenie Covid-19. Volala som teda mojej doktorke, aby mi to pomohla pochopiť. Ona mi na to povedala, že sa stretla už s podobnými nejasnými prípadmi. Keď som však požiadala o opätovné testovanie, tak mi to zamietla, pretože som na tom už v podstate dobre a oni majú momentálne málo testov, ktoré treba teraz využívať na akútne prípady a nie na ľudí, ako som ja.

Doteraz teda neviem, či som prekonala vírus alebo išlo o chybný test. Podobných prípadov je však pomerne dosť. Niečo podobné sa stalo aj mojej kolegyni, ktorej sa však po prvom negatívnom teste tak zhoršil stav, že predsa absolvovala aj druhý, ktorý bol už pozitívny, a nakoniec skončila v nemocnici.

Chápať to teda tak, že na základe vášho prípadu usudzujete, že súčasné štatistiky aj napriek dnes už masívnemu testovaniu sú nekompletné a nakazených je podstatne viac?

Spochybnila by som aj tvrdenie, že sa momentálne robí viac testov, pretože dnes sa dá k testovaniu dostať oveľa horšie ako v čase, keď sa to týkalo mňa, čo bolo po viac ako dvoch týždňoch od prvého prípadu. Napríklad teraz sa na testovanie nemusia dostať ani tí, ktorí stratili chuť a čuch, o čom vedci najnovšie hovoria ako o možných sprievodných príznakoch ochorenia.

To sa stalo ďalšej mojej kolegyni, ktorej nakázali len zostať doma a ozvať sa znova až v prípade zhoršenia. A keďže sa to nezhoršilo, tak sa už neozvala a k testovaniu nedošlo. To však nevylučuje, že nebola pozitívna. Hoci to dnes teda podľa údajov vyzerá, že situácia je zlá, v skutočnosti je ešte horšia.

Muž beží po prázdnej Siedmej  avenue v New Yorku. FOTO TASR/AP

Čísla sú značne podhodnotené a koronavírus je už výrazne rozšírený. A keď si ešte spomeniem na celú svoju peripetiu s testovaním, neviem si predstaviť, že rodičia niektorých mojich študentov, ktorí ani nevedia po anglicky, by mali kapacitu prejsť celým týmto procesom. V USA je podľa mňa výrazne vyšší počet nositeľov koronavírusu, o ktorých štát vôbec nevie a nezachytáva ich.

Robí štát New York v tomto čase krízového manažmentu niečo, z čoho by si Slovensko mohlo v prípade zhoršenia situácia zobrať príklad?

Absolútne nič. New York či celé Spojené štáty by sa aj teraz mali pozerať na Slovensko a inšpirovať sa mnohými prijatými opatreniami.

Hoci to dnes podľa údajov vyzerá, že situácia je zlá, v skutočnosti je ešte horšia. Čísla sú značne podhodnotené a koronavírus je už výrazne rozšírený. Zdieľať

Spozorovali ste aj vo svojom okolí dobrovoľnícke aktivity, napríklad že ľudia chodia robiť nákupy seniorom či šijú rúška pre iných, s ktorými sa na Slovensku akoby roztrhlo vrece?

S podobnými aktivitami sa tu v štátoch teda vrece určite neroztrhlo. Ak tu niekto šije rúška, sú to moje kamarátky Slovenky, ale niečo podobné ako v mojej rodnej obci na Slovensku, kde obecný úrad šil rúška takmer pre celú dedinu, tu neprichádza do úvahy. To tu nikomu ani len nenapadlo. Súvisí to však aj s tým, že nosiť rúška nie je povinné, momentálne sa nedajú ani nikde zohnať a Američania nie sú až takí zruční v domácich prácach ako Slováci.

Ako to vníma vaša rodina na Slovensku?

Moja mama bola v miernom strese, pýtala sa ma, či nechcem náhodou prísť na Slovensko, keď to vyzerá byť v tom New Yorku také zlé, asi by som si však tým veľmi nepomohla. Na Slovensko plánujem prísť v júni. Letenky mi zatiaľ nezrušili, takže sa chystám. Dúfam, že koronasituácia dovtedy pominie.

Odporúčame