Na živote nenarodených záleží

Štyri dosiaľ uverejnené videá, tajne natočené v organizácii Plánované rodičovstvo, šokovali v Amerike každého, kto je ešte stále schopný šoku. Zostávajúcich osem či desať možno odhalí ešte niečo odpornejšie. Práve preto sa StemExpress (spoločnosť, ktorá si na svoj „výskum“ kupuje roztrhané deti od Plánovaného rodičovstva) a Národná potratová federácia (ktoré sú z nejakého dôvodu nervózne zo záznamu zo svojich stretnutí) poponáhľali za duševne spriaznenými kalifornskými sudcami, aby ďalšie zverejňovanie zablokovali.

Kauza vyvolala prvé protesty. V Springfielde (Illinois) protestovali 6. augusta proti financovaniu Plánovaného rodičovstva z verejných zdrojov.

Naša politická trieda, republikáni i demokrati, robí v zásade to isté, čo vždy: nič. Plánované rodičovstvo si najalo PR firmu, ktorá sa začala v náznakoch vyhrážať médiám – hoci tie vlastne nemajú o tému veľký záujem, dokonca ani o finančné toky. Skrátka, ak sa nezobudíme my a niečo neurobíme, a to vo veľkom počte, zostane všetko tak, ako bolo predtým, dokonca aj po tomto celonárodnom zhrození. Dúfam, že aspoň guvernéri v niektorých štátoch začnú skutočné vyšetrovanie. A to hneď.

K téme:
Slovenské hnutie pro-choice zatiaľ o americkom škandále mlčí
Predávajú orgány nenarodených, odhalila skrytá kamera

Zdieľať

Okrem čistého hnevu a frustrácie ma však na príbehu Plánovaného rodičovstva zaujala jedna vec. Vieme, že politici a vedenie Plánovaného rodičovstva z rozličných dôvodov uzavreli zmluvu s diablom. Čo mi však nedá pokoja, sú pracovníci na klinikách – na pohľad obyčajní ľudia, žiadne morálne monštrá či politickí zapredanci – ktorí zostali doslova slepí voči tomu, čo robia. Čo sa vám asi stalo, ak vás neprenikne hrôza pri pohľade na úmyselne rozkúskované telo malého bábätka, ktoré máte roztiahnuté pod nosom? Ako sa môžete prehrabávať týmito kúskami a hľadať pľúca, srdcia, pečene, a nevšimnete si maličké ručičky a nožičky a nepochybne občas aj detské tváričky?

Je to strašná nová variácia na starý vtip: komu budeš veriť, mne alebo vlastným lživým očiam?

Orgány zo zhluku buniek?

Odsúdiť týchto pracovníkov ako amorálnych a bezcitných môže zakryť skutočný problém: ako je možné, že sa títo ľudia, ktorí sú vlastne rovnakí ako my, dostanú do bodu, že robia takéto veci? Obhajcovia potratov nám dlhú dobu tvrdili, že plod či „produkt počatia“ je v podstate len zhluk buniek, ktoré sa môžeme rozhodnúť odstrániť podobne ako bradavicu.

"Obhajcovia potratov nám dlhú dobu tvrdili, že plod či produkt počatia je len zhluk buniek. Srdcia, pľúca, pečene sa však nedajú získať zo zhlukov buniek."

Zdieľať

Potom prišiel ultrazvuk (vlastne tu bol už vtedy, keď nám Najvyšší súd dal v roku 1973 rozhodnutie v prípade Roeová verzus Wade, no v diskusii o potratoch skutočná veda nikdy nehrala veľkú úlohu). Dnes sú sonogramy také bežné, že sa človek musí veľmi snažiť, aby nevedel, ako vyzerá to, čo má matka v lone už vo veľmi ranom štádiu tehotenstva – lebo je to – bábätko. Srdcia, pľúca, pečene – ľudské orgány – sa nedajú získať zo zhlukov buniek.

Nevieme si to vysvetliť, a preto hľadáme obdobné prípady v dejinách, ako boli napríklad strážcovia v nacistických táboroch či v sovietskych gulagoch. Amerika však tieto hrôzy stvorila a znecitlivela voči nim v čase mieru, keď sme si mysleli, že sa stávame humánnejšími, že zväčšujeme príležitosti pre ženy a rozširujeme slobody v režime, ktorý nominálne riadime my sami. K tejto absolútnej slepote viedlo veľké množstvo postupných zmien v myslení a v názoroch. Veľké oblasti Ameriky dnes bez všetkého prijímajú, že potrat je správny, dokonca dobrý, podobne ako ľudia kedysi nevedomky absorbovali kresťanskú vieru a mravy. 

Nestalo sa po prvýkrát, že celá jedna doba žila v sebaklame. Dnes je však táto ohavnosť taká zrejmá, že človeku prichádza na um Jeffersonov postreh o otroctve: „Trasiem sa o svoju krajinu, keď si pomyslím, že Boh je spravodlivý: že jeho spravodlivosť nemôže spať naveky.“ 

Všetko toto zapadá do oveľa širšieho pocitu, že sa s Amerikou stalo niečo strašné. V 70-tych rokoch, keď sa naplno rozbehli roky 60-te, sme tu mali podobný chaos, nekompetentnosť a mravnú skazenosť. Na chvíľu sa pominuli, no dnes sú tu späť a mstia sa. Afroameričania sú právom pobúrení zo zlého zaobchádzania zo strany polície, je to však akoby len súčasť oveľa väčšej dysfunkcie, ktorá sa na nás dnes valí zo všetkých strán. A dostupné politické riešenia náš úpadok prinajlepšom iba ak spomalia.

Urobiť rozruch

No nesmieme, NESMIEME to nechať tak. Dnes sa veľa hovorí o možnosti odísť zo zlej spoločnosti ako sv. Benedikt, aby sme si zachovali cnosti a pripravili cestu pre lepšiu budúcnosť. Pravda, musíme si od tejto spoločnosti udržať určitý odstup, ak si len chceme zachovať zdravý rozum. Nebyť však neustáleho verejného tlaku na skupiny, ako je Plánované rodičovstvo, mohlo by to byť oveľa horšie, a to rýchlo.

"Trasiem sa o svoju krajinu, keď si pomyslím, že Boh je spravodlivý: že jeho spravodlivosť nemôže spať naveky.“ Thomas Jefferson

Zdieľať

Pápež František má úplnú pravdu, keď radí „urobiť rozruch“ (hacer un lío). Ten urobili ženy v Buenos Aires na protest proti „zmiznutiam“ počas argentínskej „špinavej vojny“. Dnes musí každý jeden z nás vstúpiť do hry, vtiahnuť do nej neochotného priateľa, ukázať každému, kto chce zatvárať oči, čo sa tu vlastne deje. Žiadne eufemizmy. Žiadne výhovorky. Žiadna pasivita. Spoločnosť, ktorá uznáva – a podporuje z daní – partiu, ako je Plánované rodičovstvo, vpustila barbarov za brány. Náš prezident, fanúšik a roztlieskavač tohto barbarstva, žiadal Boha, aby žehnal Plánované rodičovstvo.

S jedným z pápežových postojov však nesúhlasím. V jednom rozhovore na začiatku svojho pontifikátu povedal, že proliferi nemôžu „len nástojiť na otázkach života a byť nimi posadnutí“. Priznávam – aj sa z toho vyspovedám, ak bude treba – že som týmito nedávnymi odhaleniami posadnutý viac než čímkoľvek predtým v súvislosti s potratmi. Posadnutosť môže byť patologická, no ak je niekto „posadnutý“ obchodovaním s ľuďmi či svetovou chudobou, ako sa zdá byť pápež a teraz aj celý Vatikán, možno je to len primeraná reakcia na veľké zlo.

Španielski conquistadores pod Cortézovým velením neboli práve vzorní kresťania, no keď videli, ako sa aztéckym božstvám obetovali ľudia – ako im vyrvali ešte bijúce srdce a ich telo zhodili zo schodov pyramíd v Tenochtitlane (dnešné Mexico City) – títo drsní vojaci to nenechali len tak, netvárili sa, že to nie je ich vec. Muselo sa to skončiť a oni konali, aj keď ich bolo len 500 v meste s 300 000 obyvateľmi.

Nie je nesprávne „nástojiť“ na tom, aby sme neobetovali svoje deti Baálom, Molochom a iným temným božstvám. Je to skrátka niečo, čo my, kresťania a všetci ľudia dobrej vôle, nemôžeme nerobiť.

Robert Royal je šéfredaktor The Catholic Thing (slovenská verzia pod názvom „K veci“) a prezident Faith & Reason Institute (Inštitút pre vieru a rozum) vo Washingtone D. C. Jeho najnovšia kniha je The God That Did Not Fail: How Religion Built and Sustains the West (Boh, ktorý nezlyhal: Ako náboženstvo vybudovalo a udržiava západ), ktorú teraz možno dostať vo vreckovom formáte v Encounter Books.

Pôvodný text: Unborn Live Matter, medzititulky redakcia, foto: Facebook Springfield Right to Life, thecatholicthing.org.

Rubrika K veci je tvorená autorskými článkami prestížneho amerického magazínu The Catholic Thing, vychádza s podporou Kolégia Antona Neuwirtha.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo