Saakašvili v Odese: Reformy alebo vojna? (Expedícia Európa)

Saakašvili si síce prináša z Gruzínska isté referencie, nepodplatných policajtov a klientské centrá štátnej správy. V gruzínskom Batumi však premrhal obrovské sumy za nepoužiteľné mrakodrapy v tvare penisu, vo vlasti ho čaká zatykač a na čele ma vrytú stigmu, že rozpútal vojnu.

Politik, ktorý dal v roku 2008 ostreľovať proruský útvar Južné Osetsko, vládne teraz na hranici s proruským útvarom Podnestersko – poplašné zvony už ani nemôžu znieť prenikavejšie.

Gruzínsku elitu poznám dobre z návštev Gruzínska. Tvorí ju zopár stovák machrov, ktorí si užívali rovnaké americké štipendium, hovoria americkou politickou hantírkou a radi priznávajú, že najradšej pracujú so seberovnými. Priepasť voči ľudu ani nemohla byť väčšia – gruzínska mládež už nehovorí po rusky, ešte nevie po anglicky a je príkladne debilizovaná. A tak som znovu na letovisku v Odese a nasledujem Saakašviliho tím. Jeho, ako hovoria po rusky, „komandu“.

Regionálny úrad sa tvári transparentne, len kancelária večne kmitajúceho gubernátora je zapečatená kódovanou „lepiacou páskou“. Predbežne tu vládnu šiesti Gruzínci a tucet ukrajinských „dobrovoľníkov“.

Odkedy Saakašvili ohlásil, že „800 úradníkov, ktorí chcú mať cez víkend voľno, treba vymeniť za 50, ktorí chcú pracovať dňom a nocou,“ čakajú úradníci, kedy ich prepustia. Zavedú ma do pracovne dobrovoľníkov. Kvôli Saakašvilimu sedia na sovietskom úrade, dvaja sú utečencami z Donbasu. Mladý praktikant na tlačovom oddelení z Kyjeva tomu hovorí „centrálny mozog“. Odeský proruský „antimajdan“ bol síce mocný, „kolosálna väčšina kvalitných ľudí je však za Ukrajinu“. To už znie gruzínsko-elitársky.

Na rohovej lavici na chodbe ma dlho spracúva „Timur“. Šľachovitý diplomat s tromi vysokými školami a 16 rokmi na Ukrajine má oceľovomodrý, železne presvedčený pohľad. Timur potvrdzuje, že Saakašvili doma investoval „päť miliárd dolárov“ do svojho miláčika Batumi.

To, že mrakodrapy zívajú prázdnotou, však súvisí s neschopnosťou gruzínskej vlády. K šéfovi má „pomerne blízko“, Gruzínčan predpovedá, že „Míša“ v októbri postúpi na premiéra Ukrajiny. „Míša je geniálny líder. Spí štyri hodiny, má americký štýl. Potrebuje slávu reformátora.

Gruzínci sú veľmi tradiční, štandardy USA a EÚ sú im cudzie. Čo robí Míša? Tieto štandardy im vnucuje.“ Timur ma zarazí svojou ďalšou prognózou: „Ukrajinci sú otvorenejší, európskejší, viac verní zákonom. Reformy sú tu oveľa ľahšie.“

Potom zažijem jeho samotného. Investičné fórum v „Hub Impact“ sa zmení na One-Man-Show nového gubernátora. „Ukrajina je teraz najzaujímavejším miestom na svete,“ kričí, „nie kvôli vojne, ale pre svoj vibe a pre svoj drive.“

Rôznymi chuťovkami zaútočí na korupciu v prístavnom meste. Jeden z dobrovoľníkov, doma vyhlásený za „nepriateľa Luhanskej ľudovej republiky“, kontroluje mikrofón určený pre publikum.

Dlhé otázky Saakašvili prerušuje. Vraj chce hneď vybudovať klientské centrum štátnej správy, ako aj diaľnicu Odesa-Reni, bez ktorej „nemá Ukrajina žiadnu budúcnosť“.

Nejednu prosbu z publika zodpovie príkro: „Ukrajina nemá peniaze. Vzdelanie je veľmi drahé.“ Investorov prirovnáva k peknej žene, na adresu svojich úradníčok sa vyjadruje menej galantne: „Vráskavá devuška vo veku 50 rokov nesmie stáť medzi mnou a mojím majetkom, mojím milovaným bytom, ktorý chcem kúpiť a predať.“

Ale čo hovorí na nového gubernátora Odesa? Slnko, párty, more; vypätie vidí len ten, kto chce. „Naši židovskí obchodníci nepripúšťajú v Odese žiadnu vojnu,“ počúvam z rôznych strán. „V jednom okamihu sú za Ameriku, v prípade potreby sa dohodnú aj s Ruskom.“ Ani Saakašviliho obscénne rozhodnutie umiestniť na mieste masakru z 2. mája 2014 hlavné sídlo ukrajinského námorníctva nevyvolá vo svetaskúsenej obchodníckej Odese počuteľné zdesenie. „Nemôžu to predsa nechať prázdne.“ Na Saakašviliho vojnu s korupciou hľadia Odesania s radostne skríženými rukami: „Len nech to skúsi! Korupcia, o tej písal už Plutarchos!“