A je tu deň D

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
A je tu deň D

Britský premiér Boris Johnson máva pred svojím nastupovaním do kampaňového autobusu v rámci predvolebnej kampane vládnej Konzervatívnej strany v Manchesteri 15. novembra 2019. Foto TASR/AP

Dnes pred polnocou odíde Veľká Británia z EÚ, tento moment sa zapíše do britských aj európskych dejín. Čo to prinesie Britom aj kontinentu?

Na dnešný brexit sa budeme aj spätne pozerať ako na dôležitý míľnik, hoci je celkom otvorenou otázkou, aké budú jeho presné dopady. Na dôležitosti tohto dátumu neuberá ani to, že samotný život v Spojenom kráľovstve sa zatiaľ výrazne nezmení.

Od prvého februára sa totiž začína prechodné obdobie, ktoré sa dohodlo v rámci zmluvy o brexite, aj vzájomné vzťahy oboch entít ostávajú rovnaké. Skutočné zmeny sa pravdepodobne prejavia až o necelý rok, 1. januára 2021, v tom čase by sa malo prechodné obdobie skončiť a vzťahy medzi Britmi a EÚ by už mali fungovať podľa novej obchodnej zmluvy. Až potom bude jasnejšie, ako vlastne vyzerá rozvod Británie s Európskou úniou.

Ako to celé vzniklo?

Doterajší rozvodový proces bol všetko iné len nie bezproblémový. Je pravdepodobné, že otrasy, ktoré spôsobil, sa ešte neskončili. Ku chaotickému vývoju dopomohol David Cameron, a to zďaleka nielen tým, že po tom, čo mu vyšiel risk s referendom o škótskej nezávislosti, si trúfol aj na referendum o zotrvaní v EÚ. Cameron si bol taký istý svojím úspechom, že pred hlasovaním vyslovene zakázal akékoľvek predprípravy na odchod z EÚ.

Výsledok referenda zaskočil nielen politikov, ale i štátne úrady, ktoré naň neboli vôbec pripravené. Keď sa napriek svojim sľubom, že ostane v premiérskom kresle pri akomkoľvek výsledku, Cameron svojho postu vzdal, šance sa chytila dovtedy v téme brexitu nevýrazná Theresa Mayová.

Tá sa pod vplyvom svojich poradcov najprv priklonila k najtvrdšej forme brexitu, aby sa následne nechala naviesť na predčasné voľby, ktoré temer prehrala. Postupne si uvedomila, že sa stáva rukojemníkom nielen unionistov zo Severného Írska, ale aj tvrdých brexiterov okolo Jacoba Rees-Mogga. Viedlo to k ďalšiemu názorovému zvratu, a to zmierlivejšej dohode s Bruselom. Nasledoval dnes už známy cirkus neúspešných parlamentných hlasovaní, ktoré vyústili do patu v rokovaniach s EÚ.

To bol ideálny čas na návrat záchrancu brexitu Borisa Johnsona, ktorému po prvotných neúspechoch v parlamente skočila na udicu naivná opozícia a umožnila mu ukončiť parlamentnú krízu predčasnými voľbami. Bol to práve jednoznačný volebný úspech konzervatívcov, ktorý viedol k tomu, že 31. január 2020 je dňom brexitu.

Víťazi

Kde sa za tento čas posunula Británia a aký mal tento vývoj vplyv na jej obyvateľstvo? Zatiaľ sa žiadna dramatická zmena neudiala. Z politického pohľadu bolo v roku 2015 hlavným cieľom Davida Camerona zabrániť odchodu skupiny euroskeptikov zo strany a oslabiť UKIP. O štyri roky neskôr sa presne tento cieľ konzervatívcom podaril, hoci s viacerými zakopnutiami. David Cameron je síce dávno preč, ale konzervatívna strana má v parlamente obrovskú väčšinu, viac ako 80 poslancov, o čom by sa im v roku 2015 ani nesnívalo. Ak aj niektorí poslanci odbočia od hlavnej línie strany, pri takejto väčšine to nemusí nikoho trápiť. Strana UKIP už nie je pre konzervatívcov konkurenciou, navyše sa im podarilo deklasovať aj jej nástupnícku Brexit party.

Zaujímavou otázkou je, nakoľko bude Boris Johnson odlišný premiér od Davida Camerona. Mnohým sa to možno bude zdať prekvapivé, ale ani nemusí prísť k obrovskej zmene. Johnson je rovnako ako Cameron takzvaný „One Nation Conservative“, teda politik, ktorého záujmom je zjednocovať verejné záujmy v politickom strede.

Borisovo excentrické správanie niekedy naznačuje iný prístup k politike, rovnako aj počas volebných kampaní šiel neraz na hranu, ak sa však pozrieme na jeho pôsobenie v kresle primátora Londýna, tak ničím nevybočoval z obrazu typického liberálneho politika. Dnes je to už len špekulácia, ale ak by pred referendom zverejnil svoj už hotový komentár, že pre Britániu je výhodnejšie zotrvať v EÚ a nevydal by jeho euroskeptickú alternatívu, mohol byť dnes miláčikom Bruselu a bol by mu odpustený aj trumpovský účes a excentrizmus.

Johnsonovi však jeho vtedajšie riziko, keď stavil na referendovú kartu, ktorá v dovtedajších prieskumoch skôr prehrávala, vyšlo. Jeho prvá kandidatúra na post premiéra hneď po referende dopadla síce katastrofálne a jeho pôsobenie v kresle ministra zahraničných vecí tiež nebolo nijako slávne, rok 2020 však uvítal ako víťaz.

To, či sa vráti jeho stredová tvár, alebo bude držať s konzervatívnejšími členmi svojej strany, uvidíme už čoskoro. Zatiaľ počuť iba veľa šumov a náznakov toho, ako by mal rozhodnúť v dôležitých otázkach. Pre túto počiatočnú nerozhodnosť sa mu už ušla kritika aj od pravicových médií.

Nespochybniteľným úspechom tímu okolo Johnsona je to, že sa im s programom, ktorý kládol čo najskorší brexit na prvé miesto, podarilo zvíťaziť vo voľbách s takým výrazným náskokom. A to najmä v spoločnosti, kde podpora brexitu je stále približne 50:50.

Porazení

Predchádzajúce roky boli katastrofou pre proeurópske sily Spojeného kráľovstva. Najprv to bola spackaná referendová kampaň, ktorú viedli až príliš negatívne. Nasledovali volebné neúspechy v rokoch 2017 a 2019, kde ich schopnosť osloviť proeurópskych voličov opakovane zlyhala. Labouristi na čele s radikálnym ľavičiarom Corbynom sa zlikvidovali sami. To, ako svoj volebný potenciál premrhali liberálni demokrati, sa tiež tak často nevidí.

Strana bola síce ešte stále negatívne poškodená pôsobením v koaličnej vláde s konzervatívcami, ale vývoj po roku 2016 doslova volal po stredovej proeurópskej strane. A to najmä po vycúvaní labouristov z tejto pozície. Liberálom sa to nepodarilo ani napriek tomu, že im časom pribúdali posily v podobe prebehlíkov od labouristov aj konzervatívcov.

Proeurópske sily si môžu spytovať svedomie aj v tom, že počas predošlých rokov neraz zavrhli šancu na jemnejší brexit. V zásadných momentoch odmietli kompromis, a to za cenu vidiny druhého referenda či úplného zrušenia brexitu. Výsledkom je tvrdší brexit a vláda konzervatívcov s nevídanou väčšinou.

Obe strany tak musia byť veľmi opatrné pri výbere nového lídra, čo ich čaká už čoskoro. U liberálnych demokratov môže ísť o osudovú voľbu, pre ich politické prežitie je priam zásadné, aby dokázali ponúknuť alternatívu, ktorá by im bola schopná priniesť vyšší počet poslancov.

Labouristi stoja pred rovnako zásadnou dilemou. Pokračovať ďalej smerom doľava a dúfať, že aj ľavicový populizmus dokáže strhnúť masy, alebo sa vrátiť smerom do stredu, cestou Tonyho Blaira a nanovo zabojovať o centristických voličov.

Posledné štyri roky mali, samozrejme, veľký vplyv aj na nacionalistické hnutia v Škótsku a Severnom Írsku. Je však otázne, či brexit nejako výrazne naštartoval tieto hnutia, alebo im len umožnil využiť turbulencie, ktoré priniesol. Škótska SNP dosiahla svoj doteraz najväčší volebných úspech už v roku 2015, teda v čase, keď referendum o brexite bolo len predvolebnou témou. Iste, SNP sa darí chaos okolo brexitu využívať vo svoj prospech, ale do uskutočnenia ďalšieho referenda o nezávislosti Škótska ich čaká ešte dlhý a ťažký boj.

Situácia v Severnom Írsku bola napätá už dávno, brexit skôr narušil zlepšovanie situácie v tejto oblasti. K pozitívnym zmenám však určite nepomohlo ani sebastredné správanie dvoch najväčších politických zástupcov v oblasti, demokratických unionistov a Sinn Fein. Brexit sa tak stal skôr katalyzátorom zmien. Pravdaže, pevná hranica cez írsky ostrov by bola katastrofou pre mierové spolužitie, mnohé napätia však už na tomto ostrove bublali pod pokrievkou a prejavili by sa aj bez brexitového zmätku.

31. januára o jedenástej hodine večer britského času tak zavládne v niektorých britských rodinách radosť a v iných smútok. Porazenými v tomto vývoji ostali najmä občania EÚ žijúci v Spojenom kráľovstve. Briti im síce garantujú, že ich práva nebudú nijako dotknuté. Pocit zo života v Británii, ktorá bola súčasťou našej spoločnej únie, sa však už nevráti. Ostáva len dúfať, že tohtoročné rokovania a budúci politický vývoj dospejú k tomu, že Británia ostane európskym priateľom a spojencom.           

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo