Odchod Brexit sa zavŕšil. Ale čo príde potom?

Obchodná dohoda medzi EÚ a Veľkou Britániou bola uzavretá v hodine dvanástej, k definitívnemu oznamu o jej uzavretí došlo až na Štedrý večer.

Obe strany si mohli vydýchnuť a prijať netypický vianočný dar. Úľavu politikov bolo badať na nasledovných tlačovkách. Kým u šéfky Komisie Ursuly von der Leyenovej bolo badať istú nostalgiu a smútok z odchodu Británie z EÚ, naopak, u Borisa Johnsona dominovala radosť a hrdosť, keďže došlo k zavŕšeniu cieľa, ktorý si vytýčil pred viac ako štyrmi rokmi.

Čo v dohode chýba

Je uzavretá dohoda úspechom pre Britov? Tu si treba vyjasniť, čo je kritériom hodnotenia. Ak je ním praktický prínos a uplatnenie, musíme si ešte trochu počkať. 1250-stranový text narýchlo schválili členské štáty Únie a britský parlament, neuplynulo ešte veľa času na detailné hodnotenie jeho ustanovení, do praxe sa pretaví za pochodu.

Rovnako je jasné, že rozsiahla dohoda nepokrýva všetky aspekty obchodných vzťahov a v detaile sa zameriava najmä na úpravu pohybu tovarov, ale už nie služieb. To je problém najmä pre Britov, keďže sektor služieb predstavuje 80 percent ekonomiky Spojeného kráľovstva.

Za služby sa v tomto prípade považujú finančné, právne, účtovné a ďalšie profesijné úkony. Predstavitelia jednotlivých sektorov už teraz tlačia na vládu, že je potrebné uzavrieť dodatočné dohody pokrývajúce tieto segmenty. S tým súvisí aj uznávanie profesijných kvalifikácií, ktoré dohoda zatiaľ taktiež nepokrýva.

Zúžila sa tiež spolupráca v oblasti bezpečnosti. Británia už nie je súčasťou Schengenského informačného systému a stratila kreslo v Europole. Na druhej strane sa jej podarilo aspoň vyjednať zrýchlenú extradičnú schému, ktorá nahradzuje európsky zatykač. Zachovaná bola tiež výmena databáz odtlačkov prstov a DNA.

Je zjavné, že spolupráca medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom sa skomplikuje či obmedzí v takmer všetkých oblastiach života. Boris Johnson a drvivá väčšina brexiterov sú však spokojní. Ako je to možné?

Ide najmä o suverenitu

Ich východzí bod bol totiž od začiatku niekde inde. Brexiterom bolo jasné, že rozvod s Úniou bude bolieť. Ich ústredným motívom bolo niečo iné, a to suverenita. Suverenita v legislatívnych, justičných či ekonomických oblastiach. Britský euroskepticizmus bral stratu suverenity ako jadro svojho odboja od roku 1992, keď bola prijatá Maastrichtská zmluva. Tá znamenala začiatok čoraz užšej integrácie medzi štátmi Únie.

Britská politika a najmä konzervatívna strana sa euroskeptického prúdu odvtedy zbaviť nedokázala. Referendum z roku 2016 bolo len vyvrcholením týchto snáh. Johnson sa na čelo brexitovej kampane údajne postavil po tom, čo mu už jeho bývalá manželka ako prominentná právnička vysvetlila, že britský parlament a súdy nikdy nedosiahnu plnú suverenitu v Únii.

Rozdielne vnímanie perspektív sa prejavilo už na začiatku brexitových rokovaní. Pokiaľ EÚ sa sústredila na detaily upravujúce medzinárodné či obchodné vzťahy, Briti sa sústredili najmä na odstrihnutie sa od Bruselu. Keď vyjednávací tím Theresy Mayovej pristal na užšie vzťahy s EÚ aj po brexite, u euroskeptikov zablikala červená kontrolka a onedlho došlo k výmene na poste premiéra.

Brexiteri neboli ochotní pripustiť, aby Brusel hral rolu v tvorbe legislatívy, respektíve aby Európskemu súdnemu dvoru ostala právomoc rozhodovať v otázkach týkajúcich sa Británie. Michel Barnier bol počas rokovaní rozčúlený z toho, ako často britskí vyjednávači používali slovo suverenita. On a jeho tím videli priority inde.

Briti však so svojím prístupom uspeli. Dohoda síce hovorí o tom, že jej strany majú zabezpečiť obdobné podmienky v oblasti štátnej pomoci, environmentálnych či pracovnoprávnych regulácií. Na rozdiel od jej prvých verzií však nestanovuje, že by Británia mala nasledovať regulácie z Bruselu. Rovnako pri sporoch v oblasti „level playing field“ sa strany najprv upovedomia o podozrení z narušenia podmienok. Až potom zasiahne nezávislý arbitrážny orgán.   

Takto vybojovaná nezávislosť od Únie bohato stačila najtvrdším euroskeptikom k tomu, aby 30. decembra podporili prijatie obchodnej dohody v britskom parlamente. Tým sa pre nich zavŕšil zápas, ktorý sa začal v roku 1992.

Ako sa zmení obchod a imigrácia

To, že sú spokojní euroskeptici, zďaleka neznamená, že s dohodou budú spokojní aj bežní občania. Dohoda má veľa otvorených otázok, ktoré bude treba rozlúštiť. Čoskoro sa taktiež ukáže, či bude Británia schopná uzatvárať medzinárodné obchodné zmluvy flexibilnejšie ako EÚ.

Kritici poukazujú na to, že Briti sa sami strelili do nohy, keď si sťažili obchodný styk s najväčším a zároveň najbližším obchodným partnerom. Britské predstavy o masívnom posilnení obchodných vzťahov s USA, Austráliou či Novým Zélandom považujú za naivné. Upozorňujú tiež na novú dobu, v ktorej svetovému obchodu dominujú tri veľké bloky (USA, Čína, EÚ). Šanca, že sa pri nich podarí Britom uzatvárať separátne zmluvy o voľnom obchode, je podľa nich malá.

Brexiteri voči týmto námietkam oponujú tým, že práve vstup ich krajiny do Európskeho hospodárskeho spoločenstva v roku 1972 zapríčinil úpadok obchodných vzťahov s krajinami Commonwealthu. Upozorňujú, že už po roku 2016 každým rokom klesal objem ich obchodu s EÚ a rástol obchod s Ďalekým východom, Oceániou a ďalšími krajinami. Johnson a jeho vláda veria, že sa im aspoň sčasti podarí obnoviť slávu britského impéria v oblasti obchodu.

Obchod nie je všetko. Netreba zabúdať, že brexiteri vyhrali referendum v roku 2016 aj z dôvodu používania imigračnej karty. Zastavenie prílevu voľnej pracovnej sily z Únie bolo jedným z bodov, ktoré rezonovali počas kampane. Po referende však imigrácia z EÚ do Británie klesala a postupne sa dostala na hodnoty spred roka 2004 (keď došlo k rozšíreniu Únie o štáty východnej a strednej Európy). V roku 2021 určite klesne ešte markantnejšie.

Imigrácia z krajín mimo EÚ do Británie naopak postupne rástla a v roku 2019 dosiahla rekordné čísla od začiatku vedenia štatistík v roku 1975. Veľa ľudí hlasovalo za brexit v domnienke, že ten zastaví či zníži imigráciu celkovo. Tieto čísla ich tak nemilo prekvapia, a to najmä preto, že Briti si už teraz imigráciu z tretích krajín riadia bez vplyvu Bruselu. Ak sa tento trend nezmení ani po roku 2021, keď dôjde k zmene imigračných pravidiel podľa vzoru Austrálie pre všetkých cudzincov, bude Johnson čeliť hnevu nemalej časti voličov.

Aj napriek tomu majú momentálne brexiteri dôvod na oslavu. Kazí ho len opäť sa zhoršujúca situácia okolo koronavírusu. Brexit je z veľkej časti anglický fenomén, ktorý má odlišný dopad na menšie národy Spojeného kráľovstva. V Škótsku je znechutenie z odchodu z EÚ asi najsilnejšie. Onedlho sa tam budú konať voľby, ktoré pravdepodobne vyhrajú nacionalisti. Je preto možné, že brexit spôsobí ešte viac nezávislosti, než bolo zámerom jeho iniciátorov.