Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spoločnosť
05. január 2020

Veľký príbeh biskupa Hnilicu

A ako sa k Pavlovi Hnilicovi správala československá ŠtB.
Veľký príbeh biskupa Hnilicu

Na budúci rok uplynie 70 rokov od tajnej biskupskej vysviacky Pavla Hnilicu SJ (30. marec 1921 Uňatín – 8. október 2006 Nové Hrady). Biskup Hnilica patrí nepochybne medzi významné osobnosti cirkevných dejín druhej polovice 20. storočia. Od ilegálneho úteku cez železnú oponu koncom roka 1951 až do pádu komunistického režimu v roku 1989 bol pod sústavným dohľadom komunistických tajných služieb. Československá Štátna bezpečnosť podrobne sledovala jeho pôsobenie v Ríme a vo Vatikáne, kde mal v prostredí Rímskej kúrie, ako aj slovenského katolíckeho exilu najmä v 60. a 70. rokoch významné postavenie, mal blízky vzťah k pápežom Pavlovi VI. a Jánovi Pavlovi II. a najmä v období 60. rokov ovplyvňoval aj základné kontúry vatikánskej východnej politiky. Po koncilovom prejave 26. septembra 1965, v ktorom odsúdil ateizmus ako „najväčší blud súčasnosti“, sa stal persona non grata pre československý komunistický režim, bol zapísaný na tzv. Index nežiaducich osôb a až do pádu režimu nesmel navštíviť Slovensko, a to ani v období Dubčekovej jari v júni 1968, keď sa chcel zúčastniť na pohrebe arcibiskupa Eduarda Nécseya. V období normalizácie pomáhal pri pašovaní náboženskej literatúry na Slovensko najmä cez Maďarsko a Poľsko a počas celého obdobia komunistickej totality sa intenzívne zaujímal o osudy Slovákov. V marci 1984 ako turista v Chráme usnutia Bohorodičky v moskovskom Kremli tajne odslúžil svätú omšu, počas ktorej v zmysle fatimských zjavení zasvätil Rusko Panne Márii.

Na biskupa a jeho najbližšiu rodinu boli od konca 50. rokov nasadené približne dve desiatky tajných spolupracovníkov Štátnej bezpečnosti, ktorí na základe či už priamych kontaktov alebo sprostredkovaných informácií podávali o ňom správy. Dôkazom, že orgány československého ministerstva vnútra mali eminentný záujem o činnosť biskupa, je aj skutočnosť, že hlavný zväzok vedený na jeho osobu v rokoch 1964 – 1973 sa nachádzal v historickom fonde tzv. Študijného ústavu ministerstva vnútra v Prahe, ktorý priamo podliehal ministrovi vnútra pod signatúrou H-530. Na základe prístupných zväzkov Štátnej bezpečnosti je možné zmapovať poznatky, ktoré o ňom Štátna bezpečnosť zbierala, a na tomto konkrétnom príklade dokumentovať radikálne nepriateľský postoj komunistického režimu k biskupovi Hnilicovi, k slovenskému katolíckemu exilu všeobecne a napokon k samotnej katolíckej cirkvi.

Ilegálny útek biskupa Pavla do zahraničia začiatkom decembra 1951 dal podnet pre Štátnu bezpečnosť, aby na neho vyfabrikovala podozrenie o napojení na západné spravodajské služby namierené proti Československu. Po biskupovom úteku bol na celú rodinu Hnilicovcov v Uňatíne nasadený tajný spolupracovník ŠtB, ktorý zadržiaval a kontroloval všetku poštu prichádzajúcu na adresu rodičov Jána a Kataríny Hnilicovej a súrodencov. Z výsluchov jeho najbližších príbuzných vyplýva, že o jeho úteku mali len veľmi málo informácií, netušili, kde sa ich syn a brat nachádzal a v období prvej polovice 50. rokov od neho nedostávali žiadne správy.

V máji 1959 bol na biskupa Hnilicu (a jeho najbližších príbuzných) založený agentúrno-pátrací zväzok Okresného oddielu ministerstva vnútra v Krupine. Podľa argumentácie ŠtB dôvodom na založenie zväzku bola pravidelnejšia korešpondencia s biskupovými príbuznými v druhej polovici 50. rokov, keď sa biskup Hnilica trvalo usadil v Ríme. Telefonicky začal svojich príbuzných pravidelne kontaktovať v prvej polovici 60. rokov. ŠtB všetky kontakty s rodinou podrobne monitorovala.        

Ďalší pozorovací zväzok pod krycím menom TURISTA bol založený 30. decembra 1964 Okresným oddelením ministerstva vnútra vo Zvolene. Mapoval početné zahraničné cesty biskupa, počas ktorých mal údajne oslovovať turistov z Československa na získavanie rôznych kontaktov a zasielanie pozdravov rodinám z prostredia slovenského exilu. Z dochovaných agentúrnych správ vyplýva, že na rodinu Hnilicovcov boli nasadení minimálne dvaja agenti. Úradník Pavol Fabián a rímskokatolícky kňaz Jozef Páleník. Páleník napríklad koncom augusta 1964 navštívil kláštor Kongregácie tešiteľov z Gethsemani vo Viedni, kde sa stretol so známym slovenským pátrom pôsobiacim v exile Xaverom Číkom. Páter Čík o spolupráci Páleníka z ŠtB zjavne nevedel, predložil mu preto návrh, aby pre katolícky exil posielal správy o situácii Katolíckej cirkvi na Slovensku.         

Zo zväzkov ŠtB je zrejmé, že niekoľkí rímskokatolícki kňazi pracovali ako agenti ŠtB. Páleníka navštívil začiatkom októbra 1964 na jeho fare v Sebechleboch taliansky rímskokatolícky kňaz a spolupracovník biskupa Hnilicu v Ríme, Giovanni Garbolino. Spolu s farárom Páleníkom navštívil rodinu Hnilicovcov v Uňatíne. Talianskeho hosťa zaujímalo miesto tajných kňazských vysviacok, prezrel si tamojší kostol a zhováral sa s matkou biskupa, ktorej odovzdal listy od jej syna. Biskup Pavol sa zaujímal o väzneného brata, jezuitu Jozefa, a ďalším dvom bratom navrhoval, aby vycestovali do zahraničia, kde by po vyštudovaní v seminári pôsobili ako misionári. Opatrenia, ktoré boli v tejto súvislosti v rámci agentúry prijaté, dokazujú, že agent Páleník donášaním splnil účel: bolo ihneď nariadené „blokovanie Hnilicovcov, ktorí boli navádzaní, aby sa dostali do zahraničia a tam emigrovali“.

Ďalším vyťažovaním agenta pod krycím menom VALAŠŤAN (Jozef Páleník) sa zistilo, že v zimných mesiacoch roka 1965 navštívil Katarínu Hnilicovú v Uňatíne trnavský apoštolský administrátor, biskup Ambróz Lazík a doniesol jej balíky od jej syna z Ríma. Podobne biskup Eduard Nécsey pozval do nitrianskej biskupskej rezidencie Jána Hnilicu, aby mu odovzdal balíky z Ríma. Sprostredkovateľa balíkov a listov medzi matkou a synom vykonával aj kanonik farnosti Najsvätejšej Trojice v Bratislave Štefan Záreczký. Ten bol, ako je všeobecne známe, organizátorom prorežimného mierového hnutia a tajným spolupracovníkom ŠtB.          

Inzercia

Za najdôležitejší zväzok zavedený na biskupa Hnilicu možno považovať pozorovací zväzok pod krycím menom METÓD. Bol založený na 7. oddelení Krajskej správy ministerstva vnútra v Bratislave 1. februára 1964 a ukončený 24. mája 1973. Zväzok je zaujímavý aj tým, že sa nachádza vo fonde bývalého Študijného ústavu Federálneho ministerstva vnútra v Archíve bezpečnostných zložiek v Prahe. Do Študijného ústavu sa od začiatku 60. rokov presúvali tie fondy jednotlivých útvarov ministerstva vnútra, ktoré sa považovali za obzvlášť dôležité, čo dosvedčuje mimoriadny význam osobnosti biskupa Hnilicu pre komunistický režim. Dôvodom pre zavedenie pozorovacieho zväzku METÓD bolo podľa rozhodnutia príslušného orgánu jednak významné postavenie biskupa Hnilicu vo Vatikáne, jednak skutočnosť, že počas zasadaní Druhého vatikánskeho koncilu nadviazal početné styky s rímskokatolíckymi duchovnými z Československa, ktorí smeli vycestovať na koncilové zasadania. Je to obsiahly zväzok, ktorý zachytáva činnosť biskupa Hnilicu v období rokov 1964 až 1973 očami približne pätnástich agentov či dôverníkov, ktorí na základe priamych alebo sprostredkovaných kontaktov s biskupom podávali o ňom správy. Identita týchto tajných spolupracovníkov je na základe registračných kníh Štátnej bezpečnosti známa.      

Na základe správ Štefana Záreczkého (vo zväzkoch figuruje pod krycím menom BUKOVÝ a VETERNÝ) a Elemíra Fila – tajomníka Biskupského úradu v Nitre, aktívneho organizátora prorežimného mierového hnutia katolíckeho duchovenstva a agenta pod krycím menom HRADNÝ) – je dobre zdokumentované najmä tretie a štvrté zasadanie Druhého vatikánskeho koncilu vždy na jeseň 1964 a 1965. Na oboch zasadaniach sa biskup Hnilica po zverejnení svojej biskupskej hodnosti pápežom Pavlom VI. v máji 1964 zúčastnil už ako koncilový otec. V jednom z najpozoruhodnejších koncilových prejavov 26. septembra 1965 ostro odsúdil ateizmus ako „najvážnejší blud súčasnosti“. Reakcia československého režimu na tento ostrý prejav bola okamžitá a prejavila sa formou nenávistnej kampane vo forme mnohých článkov z pera funkcionárov mierového hnutia a prejav bol aj jednou z príčin prerušenia rokovaní medzi československou vládou a Svätou stolicou.          

V agentúrnych správach Štátnej bezpečnosti z obdobia 60. rokov bol biskup Hnilica hodnotený v prvom rade ako osoba požívajúca plnú dôveru pápeža Pavla VI., ku ktorému mal priamy prístup, vlastnil pápežovo súkromné telefónne číslo a mal výnimku nosiť buď reverendu bez označenia biskupskej hodnosti, alebo chodiť oblečený v civile.

Po známom koncilovom prejave z konca septembra 1965 bol biskup Hnilica prehodnotený z „konštruktívneho“ na „pochybnú  osobu z radov emigrácie“. Obidvaja slovenskí biskupi Lazík a Nécsey boli po Hnilicovom prejave donútení (zo strany kňazov, ktorí ich na zasadnutiach koncilu sprevádzali a zároveň spolupracovali s ŠtB) podať na vatikánskom Štátnom sekretariáte verbálnu nótu, v ktorej protestovali proti prejavu. Ďalším dôsledkom zmeny v hodnotení biskupa Hnilicu ŠtB bola skutočnosť, že biskup-exulant sa na poslednej koncilovej súkromnej audiencii pápeža Pavla VI. začiatkom decembra 1965 nesmel zúčastniť, a to napriek skutočnosti, že bez jeho osobného pričinenia by sa audiencia vôbec nebola konala! Všeobecne možno konštatovať, že po odznení prejavu nastal definitívny zlom. Pavol Hnilica sa stal pre komunistický režim v Československu persona non grata a toto vnímanie v zásade pretrvávalo až do pádu režimu v roku 1989. Až do pádu režimu biskup Hnilica nedostal ani raz vstupné víza na návštevu svojich najbližších na Slovensku, v júni 1968, v období Dubčekovej jari sa nesmel zúčastniť na pohrebe arcibiskupa Nécseya, ktorého si osobne veľmi vážil. Napokon nesmel sa zúčastniť ani na pohrebe vlastnej matky v roku 1984 a na Slovensko sa smel vrátiť až po dlhých 38 rokoch v decembri 1989.

Článok je skrátenou verziou štúdie Biskup Pavol Hnilica očami Štátnej bezpečnosti, ktorá bola publikovaná v Pamäti národa, č. 2/2019.

Odporúčame

Hľadáme novú, neznámu fyziku

Hľadáme novú, neznámu fyziku

„Ak si vezmeme, koľko z toho, čo je vo vesmíre, dnes poznáme, tak sme asi na úrovni piatich percent. Väčšinu ešte len musíme objaviť,“ hovorí fyzik Ivan Melo, ktorý zastupuje Slovensko v organizácii CERNu.