Všetko, čo sme sa naučili v CERNe, chceme využiť doma

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Všetko, čo sme sa naučili v CERNe, chceme využiť doma

Martin Venhart vysvetľuje novinárom v CERNe fungovanie zariadenia ISOLDE a spektrometra Tatra. (Foto: P. Rábara)

Rozhovor s jadrovým fyzikom Martinom Venhartom zo SAV o CERNe aj vede na Slovensku. 


Spektrometer Tatra je zariadenie na výskum tvaru jadier atómov. Skonštruovali ho naši vedci pod vedením Martina Venharta z Fyzikálneho ústavu SAV. Keď ho použili v CERNe, ukázalo sa, že ide o unikátny prístroj, ktorý ďaleko prekonal zahraničnú konkurenciu. S Martinom Venhartom sme sa priamo v CERNe rozprávali o Tatre, urýchľovači na Slovensku, aj o podpore našich vedcov. 

Na zariadení ISOLDE v CERNe ste použili prístroj, ktorý sa ukázal ako unikátny. Ide slovenská Tatra pomaly do sveta? 

My vo svete už sme. Spolu s univerzitou v Leuvene sme absolvovali s Tatrou jeden spoločný experiment. Ukázalo sa, že hneď ako máte niečo, čo je unikátne, stávate sa partnerom pre ľudí vo svete. V spolupráci s laboratóriom iThemba v Kapskom Meste sme postavili klon Tatry, ktorý v súčasnosti už pracuje v Južnej Afrike. 

Práve dnes som bol oslovený kolegami z univerzity v Liverpooli, ktorí majú záujem o spoločný experiment v CERNe. Princíp je jednoduchý: my dodáme Tatru, oni prinesú svoje špeciálne detektory. Jednoducho sme rovnocenní partneri. 

Je Tatra niečo ako slovenský Higgsov bozón? 

To zase nie. Higgsov bozón je výsledkom dlhoročnej spolupráce tisícov ľudí a považujem ho za jeden z najväčších doterajších objavov 21. storočia. S tým sa nemôžeme porovnávať. 

Čo bol najväčší unikát Slovákov v CERNe? 

Máme skupiny vedcov, ktorí sú súčasťou najväčších experimentov, a sú tým pádom spoluautormi objavu Higgsovho bozónu. Treba povedať, že CERN je príklad obrovskej medzinárodnej spolupráce. Niektoré časti experimentov ako ATLAS či ALICE sú vyrobené v Košiciach, iné v Edinburghu, ďalšie v Oslo. Tieto krajiny prinesú komponenty sem a tie do seba nielenže pasujú, ale aj fungujú. Dovolím si povedať, že málo vedeckých oblastí dosahuje takúto úroveň medzinárodnej spolupráce ako v CERNe.  

Čo by sa muselo podariť s Tatrou, aby sme mohli hovoriť o objave veľkého významu? 

Jedna veľká vec sa nám podarila, hoci nie s Tatrou. Tatra je súčasťou mozaiky, ktorú Fyzikálny ústav SAV robí v laboratóriách po celom svete. 

Spolupracujeme s fínskou univerzitou Jyväskylä, ktorá je kúsok od polárneho kruhu, a tiež s laboratóriom v Kapskom Meste. Tam sa nachádza cyklotrón, ktorý slúži predovšetkým na terapiu nádorov, no cez víkendy je voľný pre vedu. 

Prečítajte si reportáž z CERNu:
Na mieste, kde sa ľudia vracajú na začiatok sveta Zdieľať

Na týchto dvoch miestach sme uspeli a získali experimenty. V jednom veľmi ľahkom izotope zlata – ktoré má o dvadsať neutrónov menej ako zlato v prsteni –  sa nám podarilo objaviť štruktúru jadra, ktoré má tvar lopty na ragby, a to veľmi natiahnutej lopty, vyzerá to skoro ako slíž – a to by nemalo byť. 

Žiadna súčasná teória jadra takéto niečo nepredpokladá. Preto sa chceme bližšie pozrieť, prečo to tak je. Na to nám ale súčasná Tatra nestačí. 

Pred rokom ste otvorili urýchľovač v Piešťanoch, kde chcete použiť technológiu Tatry. Môžeme hovoriť o slovenskom CERNe? 

My sme získali projekt a kúpili sme tandemový urýchľovač, ktorý je v bývalom areáli Tesly v Piešťanoch. Bežne sa používa v priemysle. Všetko, čo sme sa naučili v CERNe, chceme využívať doma. No musíte mať špičkovo vyškolený personál. CERN je síce fantastický, ale nie všetko sa dá urobiť v CERNe. Napríklad príprava študentov sa lepšie robí v malých laboratóriách. 

Čo bude skúmať urýchľovač v Piešťanoch?

Zriedkavé prechody v atómových jadrách. 

To je čo? 

Sú to javy, ktoré sa dejú s veľmi malou pravdepodobnosťou, preto ich musíte merať dlho. Je to niečo podobné, ako by ste chceli päťkrát po sebe hodiť na kocke šestku. 

Keby som prišiel na ISOLDE s nápadom, že chcem merať tri mesiace bez prerušenia, takmer určite by ma odmietli. Jednoducho, tu na to nie je priestor. Zaujímavé je, že podobnú vec som počul napríklad aj od astronómov. 

Takže pôjde o menšie veci, na ktoré je na Slovensku čas a kapacita, ale asi nehrozí veľký objav?

Pozor. Bol som oslovený jednou novinárkou, aby som sa vyjadril, čo považujem za najväčší objav v tomto roku. Moja odpoveď bola objav deformovaných štruktúr v jadrách kadmia, ktoré objavil môj kolega a výborný kamarát Paul Garrett z univerzity v Guelphe v Kanade. Článok vyšiel pomerne nedávno v odbornom časopise Physical Review Letters a vyvolal veľký svetový ohlas. Napríklad sa mu venoval aj prestížny Frankfurter Allgemeine.

Kadmium bolo celé roky jadrovou komunitou, vrátane mňa, považované za jadro, ktoré je sférické a má možnosť vibrovať. Na univerzite v Kentucky preukázali, že jadro kadmia sa nechveje, a to, čo sme si mysleli, že je chvenie, je prejav toho, že nie je guľaté. Tento objav urobili na podobnom zariadení, ako je náš nový urýchľovač v Piešťanoch. Sme preto veľmi nadšení a spúšťame experimentálny program v našom laboratóriu, ktorý bude zameraný na to, aby sme potvrdili výsledky z Kentucky. 

Čiže nie všetko špičkové musí vyjsť z veľkých laboratórií. Keď chcete merať presne, musíte to robiť dlhšie. A na to potrebujete dlhý čas, ktorý na malom urýchľovači máme. 

Čo pre vás znamená CERN? 

Je ako magnet, ktorý priťahuje svetovú špičku. Keď chcem byť ako jadrový fyzik v prvej lige, musím byť na ISOLDE. Rozdiel v CERNe oproti iným inštitúciám je taktiež spomínaná medzinárodná spolupráca obrovských rozmerov. 

Treba povedať, že v CERNe sa nerobí výlučne časticová alebo jadrová fyzika. Vedľa ISOLDE vznikol nový projekt MEDICIS, zameraný na nukleárnu medicínu.  

Vás toto neláka? 

Jasné, že láka. Aj my sa snažíme pozerať s Tatrou týmto smerom. Musím však povedať, že dostať do spolupráce lekárov je dosť ťažké. Je to pomerne konzervatívna komunita, čo sa týka spolupráce s ľuďmi mimo lekárskej profesie. Podarilo sa nám však urobiť prvý kontakt s Inštitútom nukleárnej a molekulárnej medicíny v Košiciach a ideme spolu hľadať možnosti spolupráce. 

Čo idete hľadať?

Máme viacero možností. Jednou sú žiariče, ktoré vyžarujú žiarenie veľmi nízkych energií. Vieme, že existujú, ale veľa o nich nevieme. Výhoda spočíva v tom, že keď takýto žiarič dopravíte do nádoru, bude ho ožarovať zvnútra, ale má malú energiu, takže sa nedostane k okolitému tkanivu. 

Ako tomu môže pomôcť váš výskum? 

Metódy, ktoré sme sa naučili pri práci s Tatrou, by za istých podmienok mohli umožniť merať spomínané žiarenie. Snažíme sa nezostať len pri základom výskume štruktúry jadra, ale rozmýšľame, ako ho použiť. 

Na Slovensku je veda a peniaze stále témou. Čo vás naučil CERN v tomto smere? 

Jeden z najväčších problémov slovenského vedeckého prostredia je, že je málo internacionálne. Hráme sa na vlastnom piesočku, no máme medzi sebou málo vedcov, ktorí nie sú Slováci. Sú to stojaté vody, musíme do nich pustiť nové ryby. 

Napríklad náš riešiteľský kolektív má 12 členov, jeho súčasťou je jeden Nemec a jedna Kazaška. Osvojili sme si tiež politiku, že nezamestnávame vlastných absolventov. Kým neodpracujú aspoň dva roky v zahraničí, nedostanú u nás pozíciu. 

Rieši sa tiež otázka návratu mladých talentov, ako je to vo vašej oblasti? 

Existujú na to rôzne mechanizmy, ale veľmi nefungujú. Nemáme schémy, ktoré by podporovali skutočne špičkových vedeckých pracovníkov. Maďari a Česi sú v tomto omnoho ďalej pred nami. Mladý človek musí vidieť v návrate perspektívu. 

Keď som sa vracal ja, mal som tiež problém vidieť perspektívu, ale podarilo sa mi to napriek systému. Mladí sa potrebujú vracať s vidinou, že sa môžu uchádzať o grant, ktorý im umožní rozbehnúť projekt, a následne sa budú môcť uchádzať o najprestížnejšie európske granty ERC. 

To bude stačiť? 

Je to oveľa lepšie ako vymýšľať schémy v zmysle – keď sa vrátiš, dáme ti jednorazovo päťtisíc eur. To nič nerieši. Ani 50-tisíc z dlhodobého hľadiska nič nerieši. 

Na Slovensku dokážeme robiť v porovnaní so svetom vedu na pomerne štandardnej úrovni. Ale v oblasti špičkovej úrovne, ktorá je vyjadrená cez ERC granty alebo publikácie Nature index, tak tam prehrávame na celej čiare už len s českou akadémiou.

Ak to prirovnám k hokeju – môžete hrať dobre, ale potrebujete rozdielového hráča. A to my nemáme. 

Foto – Pavol Rábara

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Novinka z vydavateľstva

Na pleciach obrov

Veľké pravdy viery, ako o nich meditovali a ako ich žili cir...

Na sklade. Odosielame ihneď.

O knihe
Cena u nás: 9,27 €

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo