Nový primátor Vysokých Tatier Poliakmi sa inšpirujme, no nerobme z Tatier druhé Zakopané

Vysoké Tatry sú rozlohou druhé najväčšie mesto na Slovensku. Po dvadsiatich rokoch nastala na ich čele zmena. Bývalého primátora nahradí doterajší mestský policajt Jozef Štefaňák. Mnohí si ho pamätajú pre jeho trefnú hlášku z televíznej reportáže „markizáka“ Jána Tribulu, keď počas uplynulej zimy rozdával vodičom zle zaparkovaných áut papuče a takto to okomentoval: „Rozum, to nie je obočie. Nemáš – nedokreslíš.“

Obyvatelia Tatier ho však poznajú oveľa bližšie, ako mestský policajt tu pracoval takmer tridsať rokov a skoro všetci majú na neho aj telefónne číslo, ktoré si vraj zmeniť nechystá. 

Jozef Štefaňák v rozhovore vraví, ako chce zvládnuť kritickú dopravu v Tatrách, medvede aj blížiacu sa energetickú krízu. Hovorí tiež o tom, ako chce zabrániť odchodu mladých ľudí z Tatier aj výstavbám podobných „opách“, ako je veža na Štrbskom plese.
 

Čo budú vaše prvé kroky po nástupe do funkcie primátora?

Je toho viac, no vo všeobecnosti chcem stavať na tradíciách a na tom dobrom, čo bolo predo mnou vybudované. A myslím, že toho bolo dosť. Tatranci sú šikovní, aj keď ťažko skúšaní ľudia, najmä v súvislosti s prírodnými podmienkami, ktoré tu panujú a spôsobujú neraz neľahké životné situácie.

Často spomínam na majstrovstvá sveta v lyžovaní z roku 1970, ktoré sa konali tu u nás. Dodnes sú považované za azda najlepšie zorganizované športové podujatie v bývalom Československu. Nemali to vtedy pod palcom ani Praha, ani Bratislava, ale vzali to do svojich rúk Tatranci. Dokázali vtedy, že ak sa zomknú, dosiahnu obrovskú vec, ktorú ocenil celý svet. Treba im len dať šancu a oni sa jej chopia.

Krátko po voľbách ste v reportáži pre televíziu Markíza povedali, že vám ľudia ešte nedali vydýchnuť...

Áno, ale nesťažujem sa, patrí to k tejto práci. Mňa tu za tie roky poznajú hádam všetci obyvatelia. Pohyboval som sa priamo v teréne, viem o ľuďoch a ich každodenných problémoch. Zároveň je to obrovský záväzok.

Kedy ste sa vlastne rozhodli, že skúsite kandidovať na post primátora Tatier?

Ešte pred pár rokmi som robil prednášky spolu s odborníkom na medicínu drogových závislostí Ľubomírom Okruhlicom. Keď videl, čo všetko ako policajt riešim a s akými záležitosťami ma ľudia oslovujú, povedal mi: „Jozef, ty by si tu mal byť primátorom.“ Možno to myslel vtedy zo žartu, no niektorí priatelia z môjho okolia sa toho chytili a začali ma presviedčať, aby som to skúsil.

Čo všetko ste okrem klasickej policajnej agendy s ľuďmi riešili?

Problémy všetkého druhu. Od zlomených lavičiek cez nepokosený trávnik, vybrežený potok, neodpluhovanú cestu, občianskoprávne spory až po vážne udalosti, kde išlo o život. Obracali sa na mňa vo dne, v noci. Väčšina našich obyvateľov má na mňa telefónne číslo a ja sa ho nechystám teraz meniť. Ostávam v tej istej „firme“, len zmením poschodie. (Úsmev.)

Trochu mi bude chýbať, že nebudem teraz s občanmi úplne každý deň, tak ako predtým. Ale chcem pravidelne obchádzať všetky volebné obvody. Najlepšie zistíte, čo ľudí trápi, keď vyjdete na ulicu medzi nich.

Zvolili by si Tatranci za primátora aj niekoho, kto nepochádza odtiaľto?

Niektorí sú tu „len“ desať rokov a dokázali pre Tatry urobiť veľké veci. Dobrým príkladom je môj sused z Tatranskej Lomnice Miroslav Plichta, ktorý sa prisťahoval do Tatier a za päť rokov vychoval dvoch majstrov Slovenska v bežeckom lyžovaní. Spravil výborné výsledky a to, že je tu iba niekoľko rokov, nič neznamená. Viem si pokojne predstaviť, že ak by kandidoval do nejakej funkcie, ľudia by ho radi podporili.

Foto: Postoj/Juraj Brezáni

V predvolebnej kampani ste vraj rozdávali aj vlastný med. V tatranských podmienkach musí byť včelárenie náročné hobby.

Veľmi, hlavne kvôli medveďom a nadmorskej výške. Ak je dobrá sezóna, vytáčame med dvakrát. Bežne to robia včelári aj sedemkrát do roka.

V Tatrách máme podľa mňa jeden z najlepších medov na svete. Včely, ktoré tu žijú, zbierajú med po troške z rôznych bylín, celkovo možno až z dvesto. Preto je veľmi vzácny. Dúfam, že sa stihnem včelám venovať aj naďalej, je to skvelý relax.

S čím ste sa stretávali počas kampane? Čo Tatranci riešili najviac?

V Tatrách žije veľa seniorov a potrebovali by sme zriadiť dom dôchodcov alebo denný stacionár. Hoci tu už máme niekoľko súkromných zariadení, viacerí by uvítali, ak by niečo také vybudovalo aj mesto. Ale samozrejme, sú tu aj ďalšie skupiny obyvateľov, ktoré majú svoje problémy.

Populácia v Tatrách naozaj starne. Čo plánujete robiť s tým, aby mladí z mesta neodchádzali?

V prvom rade treba povedať, že to nie je len problém nášho mesta. V prepočte na obyvateľov máme najviac nájomných bytov. Za posledné roky sa ich postavili desiatky a chceme v tom pokračovať práve kvôli tomu, aby sme ich mohli ponúknuť predovšetkým mladým ľuďom. Nechceme, aby nám zutekali.

Ceny komerčného bývania sú tu šialené. Pozrite si len niektoré inzeráty. Je nereálne, že by to bežní mladí ľudia dokázali zaplatiť. Väčšinou pracujú v službách a jednoducho na to nemajú. Musíme im preto vytvoriť vhodné podmienky a jednou z odpovedí je práve nájomné bývanie. Zatiaľ sa to osvedčilo, domácim sa páči. Len v Tatranskej Lomnici vzniklo za posledné roky asi 150 nových nájomných bytov.

Neobávate sa teda, že by sa Tatry stali mestom duchov?

Je pravdou, že mnohé byty v bytovkách sa popredali a ostali prázdne. Alebo z nich miestni spravili apartmány, ktoré prenajímajú turistom. Práve preto chceme ísť cestou nájomných bytov, ktoré nechceme predávať. Stalo by sa čosi podobné.

Hľadáme riešenia, aby tu mladí ostali. Viacerí rozbehli aj svoje podnikanie, darí sa im a chceme ich tom podporovať. Dôležitým krokom v tomto smere je podpora tunajších škôl a ich dôraz na šport, na ktorý sú tu výborné podmienky. Rodiny tak nebudú mať dôvod hľadať dobré školy niekde inde.

Čo považujte v Tatrách za najväčšie výzvy, s ktorými sa budete musieť popasovať?

Obrovskou výzvou je doprava, kde budeme potrebovať pomoc od štátu, pretože to nie je len v našich silách a kompetenciách.

Už dlhšie je nepríjemnou otázkou parkovanie.

Áno, viacerí vidia riešenie v obnove záchytných parkovísk, no problém je, že tie, ktoré boli v minulosti postavené, už nepostačujú. Aj tu budeme potrebovať pomoc od štátu, pretože ide o pozemky, na ktoré nemáme financie.

Čo by pomohlo situáciu zlepšiť v dohľadnom čase?

Riešení je viacero. V zahraničí funguje systém, že si musíte vjazd autom vopred elektronicky zakúpiť. Vyriešili to tak napríklad aj v susednom Poľsku pri plese Morské oko. Cez internet predávajú elektronické lístky. Ak si ich vopred nekúpite, tak na mieste nezaparkujete. Potom sa niekedy stáva, že Poliaci parkujú chaoticky na našej strane.

Ďalším riešením sú ekologické autobusy, ktoré trebárs zo záchytných parkovísk privezú ľudí na miesto, odkiaľ môžu vyraziť na túru, v zime zase skibusy, ktoré by pristavovali pri lyžiarskych strediskách.  Aj to je vec, ktorá už v národných parkoch v zahraničí funguje, tak prečo to neaplikovať u nás. Spríjemní to život nielen turistom, ale spokojnejší budú aj domáci obyvatelia. Človek si má prísť do prírody odpočinúť a nie sa stresovať kvôli preplneným okrajom ciest, na ktorých stoja autá. Nehovoriac o tom, že je to často nebezpečné.

Ktoré miesta sú v súvislosti s parkovaním najkritickejšie?

Biela voda, Tatranská Polianka či Popradské pleso. Tie treba nutne riešiť čo najskôr.

Foto: Postoj/Juraj Brezáni

Ďalšou veľkou témou v Tatrách sú medvede, pre ktoré sa už miestni niekedy boja vychádzať z domu. Čo s tým?

Keď sa pred pár rokmi v dotazníku seniorov na Slovensku pýtali, čo ich trápi najviac, objavilo sa niekoľko desiatok odpovedí, kde bolo napísané „medvede“. Boli to odpovede dôchodcov z Tatier.

Treba povedať, že je potrebný súbor viacerých opatrení, nielen jedno. Roky hovorím, že keď vieme kastrovať psov či mačky, tak si to viem predstaviť aj u medveďov. Som zásadne proti odstrelu, sme hrdí na každé zviera, ktoré tu žije.

Chápete však obavy ľudí, ktorí sú ohrození...

Samozrejme, no nie je pravdou, že chodievajú do zastavaného územia kvôli strave. Žijem tu roky a pamätám si, že s potravinami sa plytvalo aj v minulosti, ale problém s medveďmi sme nemali.

Čo je teda podľa vás príčinou?

Že medvede nemajú dostatok územia. Chodia potom medzi obydlia ľudí a znepríjemňujú im život.

A riešenie?

Tým, že prevezieme zopár jedincov preč, nám problém nezmizne. Potrebujeme humánne znižovať ich stavy. Spôsob, ako presne, by som nechal na odborníkov. Ale tu nejde len o medveďov, podobné starosti nám robia aj vlky, vysoká zver či diviaky.

Už pred voľbami ste viackrát spomínali stavebnú uzáveru. O čo ide?

Videli ste tú vežu na Štrbskom plese? Tatry sú nádherné, no takýmito výtvormi si zakrývame oči, aby sme z nich ten krásny dojem stratili. Niektorým stavbám, ktoré sa už v minulosti schválili, nezabránime, no nech aspoň nejako vyzerajú a nemusíme sa za ne o tridsať rokov hanbiť. Nechcem, aby sa územný plán nekonečne otváral a zahusťoval sa priestor podobnými opachami.

Zámerom spomínanej uzávery je sčasti obmedziť bezbrehú výstavbu a nastaviť určité pravidlá, aby sme zastavili nezmyselné developerské aktivity. Potrebujeme hlavného architekta, ktorý posúdi jednotlivé stavby a bude sa snažiť o zachovanie určitého štýlu.

Často stretávam Poliakov, ktorí mi povedia, že už nikdy nepôjdu do Zakopaného, ale radšej do našich Tatier, pretože je tu pokoj. Niektorým možno tento pokoj prekáža, ale ja si myslím, že práve o tom je dovolenka v horách. V tomto som konzervatívny, zachovajme si to a nepokazme si dedičstvo stavebným eldorádom. Kto chce kolotočovo, nech ide niekde inde.

U nás sa často porovnáva kvalita a cena služieb so susednými Poliakmi. Mnohí idú radšej do Poľska, lebo tvrdia, že je to po týchto stránkach lepšie.

Nemyslím si, že sú u nás zlé služby. Pri niektorých veciach sa môžeme inšpirovať od Poliakov, ale v ďalších sa zas môžu Poliaci inšpirovať od nás.

Poliaci sú väčší obchodníci, majú to v krvi. Je to dané aj minulosťou, mali more a obchod tam prekvital. Boli pružnejší, viac cestovali. Ale Slováci neboli o nič horší, keď si spomeniete na našich drotárov, olejkárov, ktorí chodili po celom svete, zakladali fabriky a ako obyčajní ľudia robili dobré meno.

Nemáte pocit, že za Poliakmi zaostávame?

Nemyslím si, že zaostávame. Pozrite sa na obrovskú masu ľudí v Zakopanom. To už pre mňa nie je odpočinok, ale stres. Myslím si, že my máme stavať na svojich prednostiach.

Nikdy nechcem, aby sme dopadli ako v Barcelone, kde sú demonštrácie proti cestovnému ruchu, alebo na Machu Picchu, kde zavádzajú kvóty, či na Námestí sv. Marka v Benátkach, kde sú turnikety. Pre mňa je väčší stres na preplnenom námestí ako na lesnom chodníku, kde môžem stretnúť medveďa.

V žiadnom prípade nechcem, aby sa stal z Tatier lunapark. Cestovný ruch má byť udržateľný. Keď je niekde toho priveľa, tak sú toho ľudia presýtení. Nechcem, aby sa toto udialo v Tatrách. Chcem, aby tu chodili s láskou.

Foto: Postoj/Juraj Brezáni

Samosprávy sa obávajú najbližších mesiacov v súvislosti s energetickou krízou. Nad akými opatreniami rozmýšľate?

Neviem si predstaviť, že by sme tu postavili nejaký veterný park alebo vodnú elektráreň. Pravdepodobne jediná cesta je geotermálna energia. Používajú ju aj na poľskej strane. Treba však nájsť miesto, pozemky máme. Samozrejme, že nechceme vŕtať v centre Tatranskej Lomnice, je tam veľmi tvrdé podlažie a vŕtať do skrížených dosiek by bol veľký problém. Napríklad v Kempe by to bolo jednoduchšie.

V iných mestách vedia teplú vodu potiahnuť na kilometrové vzdialenosti, takže potiahnuť teplovod do Tatranskej Lomnice alebo inde by nemal byť problém.

To sú však potenciálne opatrenia z dlhodobého hľadiska...

Musíme mať veľa dlhodobých vízií. Nedávno tu bol islandský prezident. Oni už v 60. rokoch urobili prvú elektráreň na geotermálny pohon. Na Slovensku musíme zmeniť banský zákon o vŕtaní. Europoslanec Michal Wiezik, ktorý je považovaný za veľkého ochranára, chodil po Slovensku a kritizoval miesta, kde sú spravené vrty, no nevyužívajú sa. Boli tam investované obrovské peniaze a zaspalo to. Treba to využívať, táto cesta je správna.

Dobre, ale to sa v najbližších týždňoch zrealizovať nepodarí.

Samozrejme, uvedomujem si, že aktuálna kríza bude náročná. Sme špecifické mesto, máme tri veľké základné školy, zdravotné strediská a ďalšie budovy. Bytostne sa nás to dotýka, takže budeme musieť nájsť miesta, kde šetriť.

Pred pár mesiacmi sa riešilo napríklad verejné osvetlenie, ktoré sa malo na večer vypínať.

Osvetlenie sme už nemuseli riešiť, ak by poslanci pred štyrmi rokmi pristúpili k jeho celej obnove. Projekt tu bol, ak by sa vtedy LED osvetlenie zrealizovalo, dnes sme mohli mať o problém menej.

Teraz však budeme musieť urobiť opatrenia na zmenu osvetlenia, aby bolo lacnejšie, ale aj ekologickejšie, lebo v prvom rade – zvlášť tu v Tatrách – potrebujeme ochraňovať našu planétu.

Najlepšia energia je tá, ktorá sa nemusí vyrobiť. Bude to veľká výzva, pretože tých svetelných bodov máme veľmi veľa. Mesto je rozľahlé, takže toto bude trochu problém, ktorý sa nedá vyriešiť lusknutím prstov. Budeme musieť prijať opatrenia, ktoré nebudú úplne populárne.

Čo konkrétne?

Napríklad sa bude vypínať osvetlenie na cintorínoch. Nevidím dôvod, aby sa tam po 20. hodine svietilo. Ako policajt som strávil na cintoríne niekoľko desiatok nocí a okrem medveďov si nepamätám ani jednu návštevu vo večerných hodinách. Ako bol rok dlhý, tak som tam bol maximálne ja, moji kolegovia a môj pes.

Nehrozí, že by sa nejaká škola alebo iné zariadenie muselo zatvoriť?

Budeme potrebovať podporu štátu, ktorý sľúbil, že nebudú hroziť žiadne uhoľné prázdniny. Bude to však ťažké. Škola v Tatranskej Lomnici, kde je dnes asi 200 detí, má kapacitu pre 600 detí. Je to veľký objekt, náročný na kúrenie. Budeme musieť hľadať cesty, ako usporiť, a to tak, aby sa to v čo najmenšej miere dotklo našich obyvateľov a návštevníkov.

Veľmi ťažká je pre nás aj zimná údržba ciest. Minieme omnoho viac posypu ako v bežnom meste, takisto technika sa tu používa častejšie, skôr sa opotrebováva, preto sú vyššie náklady na pohonné hmoty. Domáci hovoria, že my tu máme zimu len dva mesiace v roku – júl a august –, keď nám vypnú kúrenie v bytovkách. Často sa stáva, že hore nasneží a my kúrime aj v auguste.

Bude skúsenosť policajta vo funkcii primátora výhodou?

Viete, ako sa hovorí – niekedy je lepšie tým, ktorí nepoznajú všetky podrobnosti. Nejdem však do úradu s naivnými predstavami, ako keď príde niekto zo súkromného sektora a očakáva, že všetko bude hladko fungovať ako vo firme. Verejná správa má svoje špecifiká, ktoré sa nedajú obísť.

Za tých 28 rokov som riešil aj nepopulárne veci, iste nemám len priaznivcov. Nie vždy vyhoviete všetkým. Často keď sa na vás ľudia obrátia s nejakým sporom, tak sa stane, že obidve strany sú nespokojné.

Latka je tu nastavená dosť vysoko, ľudia sú nároční, problémy sú obrovské a my musíme hľadať cestu, ako pomôcť všetkým. Tu v Tatrách je to o to ťažšie, že my musíme často riešiť aj problémy našich návštevníkov.

Možno popritom niekedy znovu použijete aj vydarenú hlášku, ktorú ste povedali v televíznej reportáži: „Rozum, to nie je obočie. Nemáš – nedokreslíš.“

Na internete to má myslím viac ako dvestoštyridsaťtisíc pozretí. (Smiech.) Život prináša aj úsmevné situácie, občas sa zadarí. Uvidíme.