Pouličné gangy menia atmosféru ľavicového Švédska

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Pouličné gangy menia atmosféru ľavicového Švédska

Muž ukladá kvety a sviečku pred reštauráciu vo švédskom meste Malmö, pred ktorou bol zastrelený 15-ročný chlapec. FOTO TASR/AP

V bašte severskej sociálnej demokracie sa pre násilnosti do popredia dostávajú nacionalistickí populisti.

Pravicoví populisti z radov protiimigračnej strany Švédskych demokratov (SD) predbiehajú v prieskumoch verejnej mienky tradičných sociálnych demokratov a stávajú sa najsilnejším politickým hnutím v krajine.

Podľa prieskumu, ktorý uskutočnil inštitút Demoskop, by dnes SD volilo zhruba 24 percent voličov, kým dosiaľ už vyše sto rokov dominujúci sociálni demokrati by skončili ako druhí v poradí so ziskom 22 percent hlasov. Švédski demokrati nepretržite rastú, odkedy sa v roku 2010 dostali do parlamentu, minulý rok ich volilo 17,5 percenta Švédov, skončili tak tretí za stredo-pravou stranou Umiernených.

To, že sa z antimigračnej strany stáva najsilnejšia strana, odzrkadľuje súčasné pomery vo Švédsku, keď koaličná vláda sociálnych demokratov so zelenými a menšími liberálnymi a ľavicovými stranami je už niekoľko mesiacov pod paľbou kritiky.

Čo je za prepadom švédskej ľavice?

Problémom je nezvládnutá stúpajúca vlna kriminality a násilia v krajine, ktorá sa pripisuje na konto imigrantským gangom.

Témou dňa sa v posledných týždňoch stali najmä časté explózie, ktoré naplno ovládli politickú atmosféru v krajine. Podomácky vyrobené bomby či granáty sa stali jednou z hlavných foriem bojov medzi pouličnými organizovanými zločineckými skupinami.

Len nedávno otriasli Štokholmom tri samostatné explózie za jednu noc v priebehu niekoľkých hodín. Jedným z najväčších incidentov za posledné mesiace bol však júnový výbuch v univerzitnom mestečku Linköping na juhu krajiny, ktorý vážne poškodil dve bytovky (viac ako 250 bytov) a zranil približne 25 ľudí.

Podľa oficiálnych štatistík bombových explózií, ktoré si Švédsko ako jedna z mála európskych krajín vedie, došlo za posledné dva mesiace k výbuchu v priemere každý druhý deň. Dokopy to bola za tento rok zatiaľ vyše stovka prípadov, čo je v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka výrazný nárast. A to sa švédskej polícii už podarilo úspešne zlikvidovať 76 trhavín.

Pri týchto číslach je priam zázrakom, že pri explóziách zatiaľ nedošlo k žiadnym smrteľným následkom, ale len k zraneniam.

Hoci podľa viacerých odborníkov cieľom explózií nie je niekoho zabiť, no skôr vyslať varovaný signál, pomstiť sa niekomu zo znepriateleného gangu či v niektorých prípadoch sa len zabaviť (k explóziám dochádza najmä pred vchodmi opustených budov), útoky v krajine začínajú vytvárať atmosféru strachu a výrazne vplývajú na voličské preferencie. Nepomáha ani to, že sa polícii podarí vyšetriť len jeden prípad z desiatich.

K útokom dochádza už tak často, že sa pre miestnych pomaly stávajú bežnou súčasťou života. Pre Švédsko, ktoré nemá históriu pouličného výtržníctva a už dlhé roky je neutrálnym štátom, ktorý sa vyhýba ozbrojeným konfliktom, je to veľmi výnimočný stav.

Z hľadiska počtu výbuchov v krajine niektorí prirovnávajú situáciu k Severnému Írsku v 80. rokoch. Analytička Ylva Ehrlinová pre švédsku verejnoprávnu televíziu SVT uviedla, že nepozná žiaden iný prípad natoľko rozvinutej krajiny s podobnou úrovňou výbuchov.

Násilné zločiny sa vo Švédsku však spájajú aj so smrteľnými streľbami, ktorých bolo tento rok už 33 (z celkového počtu 268), ako aj s obchodom s drogami. Krajinu tiež zasiahla vražda doktorky Karolin Hakimovej, ktorú zastrelili v čase, keď držala v náručí svoje dieťa.

Podľa údajov Eurostatu nemožno však povedať, žeby v počte vrážd na obyvateľa Švédsko výrazne vynikalo spomedzi ostatných krajín Európy. Pomerne nízka miera násilných trestných činov sa však po slede posledných udalostí vyšplhala medzi krajinami západnej Európy na jednu z najvyšších. A v prípade bombových útokov ide o bezprecedentnú situáciu v danom regióne.

Kto stojí za násilnosťami?

Násilný zločin vo Švédsku sa stal v posledných rokoch hlavným politickým problémom. Pravicové politické spektrum za ním vidí nárast prisťahovalcov v posledných rokoch, nečinnosť vlády, ako aj zlyhanie pri integrácii migrantov v posledných dvoch desaťročiach.

Rozmáhajúce sa výtržnícke gangy majú totiž svoje korene najmä v chudobných, zväčša imigrantských predmestiach veľkomiest ako Malmö, Göteborg či Štokholm, a to najmä v oblastiach s vysokou kriminalitou a sociálnymi problémami, kde k bombovým útokom a streľbám dochádza najčastejšie.

Šéfka kriminalistickej jednotky Linda Straafová pre BBC uviedla, že za výtržnosťami stoja zväčša nevzdelaní mladí ľudia z chudobných predmestí s vysokou nezamestnanosťou, ktorí pochádzajú zo sociálne slabších rodín, pričom mnohí z nich sú podľa nej pravdepodobne druhou či treťou generáciou migrantov, ktorí sa vo Švédsku už narodili.

Nie sú to tak podľa jej pozorovaní prisťahovalci, ktorí do krajiny prišli po roku 2015 počas migračnej krízy, keď Švédsko prijalo na počet obyvateľov najviac migrantov a utečencov spomedzi všetkých európskych krajín. Švédska polícia nevedie etnické údaje páchateľov zločinov, takže o pôvode výtržníkov sa veľa diskutuje, ale niet presných čísel. 

Nárast švédskeho populizmu však neodmysliteľne súvisí so zmenou nastavenia krajiny najmä po vypuknutí migračnej krízy, keď sa krajina rozhodla prijať a zabezpečiť trvalý pobyt sýrskym vojnovým utečencom. To následne viedlo k nasmerovaniu migračnej trasy s koncovkou práve vo Švédsku, a teda k veľkému náporu na krajinu.

Po tom, čo sa situácia vymkla spod kontroly a z prostredia politických oponentov, najmä zo strany SD, sa ozývali hlasy na zastavenie promigračnej politiky, sociálnodemokratická vláda zaviedla hraničné kontroly a sprísnila svoju rétoriku voči prisťahovalectvu.

Hoci aj v spojitosti so súčasnou vlnou násilia prijala vládna koalícia viacero tvrdších zákonov o zbraniach, prísnejšie sadzby pre odsúdených za dané trestné činy, ako aj plán boja s výtržníctvom, ktorý zvyšuje právomoci polície pri prehľadávaní domov či sledovaní šifrovanej komunikácie, pre časť voličov je to už neskoro. 

Nepomohol tomu ani nedávny prešľap švédskej verejnoprávnej televízie, ktorá naposledy nepokryla sériu troch štokholmských výbuchov vo večerných správach, čo ľudia vnímali ako istú formu cenzúry a zmenšovania vážnosti problému zo strany ľavicovej vlády. Nehovoriac o neúspešnom pokuse takzvanej amnestie na výbušniny, ktorá bola predstavená na konci minulého roka.

Problém sa dokonca presunul aj do susedného Dánska, ktoré po sérii bombových útokov v Kodani spojených s gangmi na juhu Švédska po prvýkrát od 50. rokov 20. storočia zaviedlo dočasné hraničné kontroly. Dovtedy to bolo len Švédsko, ktoré na moste Øresundsbroen počas vrcholu migračnej krízy začalo s kontrolami v nádeji, že tak zastaví veľký prílev migrantov.

Zo situácie ťaží pravica

Z nárastu násilia v uliciach, ako aj strachu a hnevu voličov najviac ťaží protimigračná SD, ktorej líder Jimmie Åkesson nie je prekvapený z nárastu preferencií svojej strany. „Dlho som tvrdil, že skôr alebo neskôr budeme najväčšou stranou.“ Podobne ako sociálni demokrati, aj tí švédski chcú podľa neho formovať krajinu v priebehu nasledujúcich sto rokov.

Za špirálou zločinu vidí eskaláciu neistoty, podľa neho treba konečne „konštruktívne uchopiť tému kriminality gangov a migračnej politiky“, ktorá v krajine roky nefunguje. Sám si myslí, že voliči ich vidia ako súčasť konzervatívneho bloku.

Zatiaľ čo v minulosti to bola strana Umiernených, ktorá podľa jeho slov čelila sociálnym demokratom, dnes sú to práve Švédski demokrati. Åkesson si myslí, že súčasná situácia môže vydláždiť cestu k storočiu novej politickej dominantnosti vo Švédsku.

Stav voličských preferencií však neprekvapuje ani tajomníčku vládnych sociálnych demokratov Lenu Rådströmovú Baastadovú, podľa ktorej voličov jasne zasiahla záplava výbuchov v niekoľkých švédskych mestách, za čo podľa jej slov pripisujú zodpovednosť práve vládnej koalícii.

Kto sú Švédski demokrati?

Strana Švédski demokrati je národne-konzervatívna populistická strana, ktorá vznikla v roku 1988 a má korene vo švédskom fašizme. Najmä na začiatku 90. rokov to bola strana spájaná s bielym nacionalistickým hnutím, od ktorého sa súčasný líder strany Jimmie Åkesson snaží dlhodobo dištancovať.

Za posledných 14 rokov, počas ktorých je predsedom strany, zmenil SD z okrajovej sily na hlavnú stranu v krajine aj tým, že z nej vyhnal extrémistické elementy, vyradil z nej radikálov a presadil politiku nulovej tolerancie voči rasizmu. Napriek tomu však švédsky denník Expressen spoločne s časopisom Expo odhalil, že najmenej osem kandidátov strany vo voľbách v roku 2018 bolo bývalými členmi neonacistických skupín a strán.

Program Švédskych demokratov je založený na nacionalizme a sociálnom konzervativizme. Podporujú opatrenia na ochranu klímy a presadzujú zachovanie jadrových elektrární. Chcú výrazne obmedziť prisťahovalectvo a poskytnúť veľkorysú podporu tým prisťahovalcom, ktorí by miesto asimilácie do švédskej spoločnosti radšej emigrovali späť do svojej krajiny pôvodu.

Na svojej kandidátke do volieb však mali aj ľudí s migračným pozadím či dokonca Asýrčanov z blízkeho východu. Čo sa týka kultúrno-etických otázok, nie sú proti zväzkom párov rovnakého pohlavia, no majú odmietavý postoj k adopciám detí takýmto párom. Kritizujú tiež loby LGBTI komunity, no zároveň odmietajú homofóbiu.

Stranu možno tiež radiť medzi euroskeptikov. Ešte donedávana podporovali odchod Švédska z Európskej únie, stále odmietajú prijať euro. Sú aj proti vstupu Turecka do Európskej únie. Rovnako vystupujú proti islamizácii či masívnej globalizácii, ktorá podľa nich ohrozuje švédsku kultúru.

Švédski demokrati sú vo švédskom Riksdagu dlhodobo izolovaní, pretože ostatné strany s nimi odmietajú spolupracovať. Pokladajú ich totiž za xenofóbnu, rasistickú a populistickú krajnú pravicu a poukazujú na jej kontroverzné väzby z minulosti, čo však strana odmieta. V európskom parlamente sú členom skupiny Európskych konzervatívcov a reformistov.

Aký scenár možno predpokladať?

Líder SD Jammie Akesson je dostatočný realista na to, aby si nenamýšľal, že s ním konzervatívne sily v krajine do volieb v roku 2022 budú otvorene a formálne spolupracovať. Uvedomuje si však silu svojho postavenia, ako aj fakt, že bez jeho strany žiaden konzervatívny blok nevznikne. A ak chcú tieto strany vládnuť, budú musieť s jeho stranou dospieť k nejakej forme dohody.

Takáto dohoda by však znamenala historický zlom v rovnováhe politických síl vo Švédsku, kde sa väčšina subjektov snaží SD dlhodobo izolovať.

K celej situácii však dopomohli najmä takzvané štandardné strany tým, že bránili populistickej pravici získavať akýkoľvek vplyv. Rovnako však najmä široká ľavicová vládnuca koalícia, ktorá donútila opozičné konzervatívnejšie strany Umiernených a Kresťanských demokratov, aby sa pripojili k Švédskym demokratom do akéhosi voľného konzervatívneho bloku. Åkessonovi tak umožnili predstaviť svoju stranu ako skutočnú opozíciu.

Podobne konzervatívne ladení Kresťanskí demokrati a stredo-praví Umiernení už dnes pomaly zmierňujú svoju rétoriku voči SD a naznačili aj zvýšenú ochotu spolupracovať. Umiernení sa len nedávno dokonca v hlasovaní o dôvere ministra spravodlivosti spojili práve s SD, čo ich líder označil za nový politický míľnik.

Opäť však možno vidieť aj scenár, že tie politické subjekty, ktoré sa snažia prevziať program radikálnejšej strany, aby zastabilizovali svoju voličskú základňu, koniec koncov nakoniec prispejú k podpore tej strany, ktorá je v danej téme najautentickejšia (v tomto prípade práve Švédski demokrati).

Rovnako nemožno odhliadnuť od faktu, že násilie gangov je úzko späté s otázkou prisťahovalectva, no najmä neúspešnej integrácie. Prípad Nórska však ukazuje, že je možné prijať a integrovať migrantov aj bez toho, aby to v krajine vyvolávalo veľké nepokoje či dokonca sériu bombových a streleckých útokov (Nórsko má v porovnaní so Švédskom menej ako tri podobné streľby ročne).

Nie je vôbec jasné, či sa situácia v dôsledku sporov medzi segregovanými komunitami so zlým sociálnym postavením, ktoré sa necítia byť súčasťou Švédska, v budúcnosti neskomplikuje a ešte viac nezhorší. V týchto paralelných spoločnostiach sa však súčasný švédsky štát ukazuje ako slabý, čo je napokon príležitosťou pre nacionalistické strany nastoliť svoju ponúkanú formu „poriadku v krajine“.

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo