Hra na stredového voliča progresívcom zlyhala, začne sa pritvrdzovať

Približne rok trvala intenzívnejšia fáza marketingovej taktiky protismeráckych strán, že cesta k výmene vlády vedie cez spájanie. Cez strany a koalície, ktoré síce budú stáť na odlišných ideových základoch, ale keďže budú kultivované, racionálne a budú mať veľký spoločný cieľ, tak sa ideovým sporom nebudú musieť venovať. 

Rozdiely neprekážajú

Najsilnejšie momentum tohto hnutia prišlo s víťazstvom Zuzany Čaputovej, kde sa ukázalo, že v jej voličskom rezervoári to bolo ideologicky naozaj pestrofarebné už v prvom kole. Lebo sa išlo proti kandidátovi zo Smeru-SD.

Ešte počas volebnej noci sa na túto vlnu pokúšali nabehnúť Ivan Štefunko a Miroslav Beblavý, keď sa pokúsili o víťazný prejav z miesta vedľa Čaputovej. Dopadlo to mierne trápne a obaja to potom dostali pocítiť aj od svojich sympatizantov. (No treba povedať, že aj Čaputovej vtedajšia ignorancia ľudí, ktorí ju vo voľbách pomohli vyrobiť, bola nevďačná.)

Druhý vrchol prúdu „nevšímajme si rozdiely, porazme Fica“ prišiel v lete. Vtedy PS-Spolu uzavreli dohodu o neútočení s KDH, pričom medzi týmito stranami by mala byť nadpriemerná ideologická animozita.

Takto sa čakalo na plnohodnotný príchod kiskovcov na politickú scénu. Štart ich strany bol vleklý, aj preto tlak na zjednotenie s PS-Spolu stúpal.

Kiska si však doprial čas a začal sa intenzívne tlačiť do stredu. Na škále pravicovo-ľavicovej aj na škále konzervatívno-liberálnej. Postupne sa ukázalo, že on, ale aj ľudia, ktorých dotiahol, sú v „stredoizme“ autentickejší ako progresívci.

Tí síce hovorili, že by si so stredovým voličom rozumeli, ale vidno na nich už zďaleka, že sa k tomu znásilňujú a nastavením sú odinakiaľ.

A začalo dochádzať k preskupovaniu. Počas neho Spolu-PS výrazne stratili a Kiskova Za ľudí veľa získala. Nešlo len o priame prestupy voličov medzi týmito dvoma stranami, matica je zložitejšia, ale bilancia je taká.

Rozdiely sú kľúčové

S týmto všetkým prišla medzi progresívcov nervozita a tlak na zmenu taktiky. Za posledné týždne začína byť vidno, ako si Spolu-PS preferenčný prepad vyhodnotili. Hra na stredového voliča, resp. voliča, ktorý nekladie dôraz na kultúrnoetické témy, už stratila význam, keďže priestor obsadil Kiska. Ostala teda otočka späť – k ideologicky vyhranenejšiemu publiku.

Len za posledné plus-mínus dva týždne sa toho nazbieralo viac. Miroslav Beblavý zvýšil prioritu registrovaných partnerstiev v harmonograme budúcej vlády. Na rozdiel od toho, čo po spoločných stretnutiach progresívcov s Alojzom Hlinom komunikoval predseda KDH, že téma príde na pretras najskôr o tri roky, Beblavý ju chce mať vyriešenú do roka po zostavení vlády.

Do komunikačného tímu koalície progresívcov pribudla niekdajšia zamestnankyňa prezidentského úradu Henrieta Hajtová, ktorá účastníkov Pochodu za život označila za úchylákov a pedofilov.

Mela sa zdvihla aj okolo ďalších tém, napríklad učebníc náboženstva a následne oprávnenosti výučby náboženstva na školách ako povinne voliteľného predmetu. 

Aj keď sa toto všetko nedá okamžite označiť za premyslenú marketingovú stratégiu, veľa naznačuje to, ako sa s tým koalícia Spolu-PS a jej lídri komunikačne vyrovnali. V princípe im nič z toho neprekáža. Ukončenie hry na vzájomné neútočenie dotvoril bizarný ťah, keď progresívci poslali Andrejovi Kiskovi zmluvu na podpis kuriérom, hoci dohodnuté bolo osobné stretnutie.

Nervozita z klesajúcich preferencií progresívcov celú kolegialitu v opozícii ukončuje. Každý už bude hrať len na seba a ideologické rozdiely v tom budú mať jednu z hlavných úloh.

Tak bude vyzerať aj vrchol predvolebnej kampane.