Keď Tkáč s Jakabovičom pustili toto vo svojej televízii, so Smerom je zle

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Keď Tkáč s Jakabovičom pustili toto vo svojej televízii, so Smerom je zle

Úlohu Voznera alias Kočnera si užíval Maroš Kramár. FOTO – TV JOJ

TV JOJ priniesla tretiu sériu kriminálky Za sklom. Je tu taliansky podnikateľ Badala, premiér s radkyňou Majkou aj vulgárny Marián a jeho Ave.

Pôvodne bol seriál Za sklom dobrá kriminálka, ktorá čerpá aj z reálnych káuz okolo nás. Ale tretia séria je už čosi celkom iné. Zločiny vyšetrujúci policajti sú síce stále dôležití, ale určite nie najzaujímavejší. To najvzrušujúcejšie je fungovanie moci na Slovensku v posledných rokoch.

No nie iba tak, ako to poznáme zo spravodajstva, investigatívnych článkov či Kočnerovej Threemy. Tvorcovia z verejne známych udalostí robia hru, príbeh. A s umeleckou licenciou si môžu dovoliť neskutočne veľa. Oveľa viac ako aj ten najodvážnejší novinár. Určite tým vzbudia obdiv, nenávisť aj pohoršenie. Neprekročili všetky hranice vkusu či dobrých mravov?

Tvorcovia seriálu dvojica Rasťo Šesták a Peter Bebjak spolu so svojimi scenáristami - a treba spomenúť aj ich mená Valeria Schulczová a Roman Olekšák - ponúkajú vlastnú ilustráciu faktov a káuz, ktoré sú vďaka médiám verejne známe. Ponúkajú svoj pohľad do politického zákulisia.

Postavy nie sú ani veľmi ukrývané – je tu premiér so svojou hlavnou štátnou radkyňou Majkou, je tu Fúzatý, ktorý má čosi rozrobené s Vietnamcami, je tu rozdrapený a vulgárny Marián Vozner zvaný aj Brucho, taliansky agropodnikateľ Badala, kapitán, ktorý sa zaujíma o stíhačky, vplyvný šéf bezpečnostnej služby, skorumpovaný policajný šéf aj šéf vyšetrovateľov, nechýba ani muž, ktorý nosí Mariánovi kompromateriály na novinárov, no a je tu aj redakcia Aktualít a zavraždený novinár so svojou priateľkou.

Brucho je v prvej časti ešte vplyvným človekom, ktorý všetko ovplyvňuje a manipuluje, v druhej časti je už nervózny a upokojuje sa vetou Ave ja. Zdieľať

Po prvých dvoch častiach (z desiatich), ktoré zatiaľ šli, sme videli v seriálovej fikcii súhrn mnohých káuz, ktorými sme v tejto krajine posledné roky žili. Vietnamci, stíhačky, zbrojársky biznis, taliansky biznis s eurofondami aj drogami, pôvabná Majka túžiaca sedieť oproti Merkelovej...

Brucho je v prvej časti ešte vplyvným človekom, ktorý všetko ovplyvňuje a manipuluje, spokojný sám so sebou, ovládajúci políciu, v druhej časti je už trochu nervózny, už mu odvolali bystrických vyšetrovateľov a kompromateriály na novinárov sú slabé. Upokojuje sa vetou Ave ja.

Maroš Kramár si rolu Voznera (Kočnera) užíva, je síce v skutočnosti šarmantnejší, ale odporný je dostatočne. Vidíme Romana Luknára v úlohe premiéra, ktorý však v sebe nemá žiadnu agresivitu, už ani vôľu po moci, skôr slabosť a odovzdanosť. Manipuluje s ním kadekto.

V seriáli hrá slovenská prvá liga, Maštalír, Koleník, Pauhofová, Magálová, vynikajúca Zuzana Kanócz, Zuzana Mauréry... Túto prácu si zjavne užívajú aj herci, ktorí inak do seriálov veľmi nechodia alebo do nich chodia len pre zárobky. Toto je možno viac ako rečniť na protestných zhromaždeniach.

Vyšetrovací tím, ktorý bude riešiť aj vraždu novinára a jeho snúbenice. FOTO – TV JOJ

Ale tie fakty, postavy, mená v seriáli, ktorý nie je dokumentom, je zvláštnosť a diváka isto udivuje, ako priamo na vec sa tu ide. Ako sa tu už nič nekamufluje, ide sa takpovediac na drzovku. Smerácka garnitúra sa už nemá silu brániť a my máme umeleckú licenciu. Oficiálne ide o umenie, je to televízny seriál, žiadna novinárčina, žiadna reportáž, dokument, investigatíva. Len seriál, napísaný scenáristami a odohraný  hercami.

Čo toto je vlastne za útvar? Mali sme tu v poslednom čase dokumentárne filmy s politickou témou, nedávno napríklad Berezňákovej dokument Skutok sa stal či Nvotovej film Mečiar, boli tu umelecké filmy, ktoré sa inšpirovali realitou, ako Únos režisérky Mariany Čengel Solčanskej, film Ostrým nožom o vražde Daniela Tupého a mali sme už aj politický thriller Kandidát. Ale televízny seriál, ktorý sa takto otvorene inšpiruje aktuálnymi politickými kauzami, pripomína vraždu novinára a ani sa príliš nesnaží zakryť, že vychádza z reálnych postáv? Také tu ešte nebolo.

Jaroslav Barborák na Aktualitách.sk urobil o tomto prístupe tvorivého tímu zaujímavý podcast. Producent Rasťo Šesták v ňom hovorí, že vychádzali z faktov, ktoré boli známe a overené a snažili sa ich stvárniť v ucelenej a homogénnej podobe. Niektoré postavy podľa neho vychádzajú z predobrazu reálnych postáv, hoci to nemusí byť jedna k jednej. Niektoré postavy nemajú konkrétny predobraz, ale zhrnujú viacero charakterov či spôsobov fungovania v politickom svete. „Chceli sme hovoriť o veciach, ktoré nás trápia a o ktorých chceme, aby sa hovorilo,“ povedal Šesták.

Cez túto fikciu sa paradoxne o realite môžeme dozvedieť viac ako cez jej priame pomenovanie. Zdieľať

V podcaste Jaroslava Barboráka hovorí aj filmový historik a teoretik Martin Cieľ. Ten tvrdí, že seriál Za sklom iba kopíruje tendencie, ktoré teraz vládnu vo svete seriálov. Pripomína House of Cards, Homeland či Newsroom. Tieto seriály sa priamo vyjadrujú k aktuálnej politike či témam, ktorými spoločnosť žije. A píše aj nakrúca sa to tak, aby seriál bol prudko aktuálny, bez veľkého časového odstupu, up to date. Často pritom cítiť, že tvorcovia majú potrebu podať svoju angažovanú výpoveď k tomu, čo sa okolo nich deje. A vedia, že seriály, ak sú dobre urobené, pritiahnu viac divákov ako bežné správy či reportáže. Zároveň majú schopnosť prinútiť divákov aj uvažovať nad tým, čo vidia.

„Nie je to realita,“ hovorí v podcaste Martin Cieľ. „Ale má to veľmi silný vzťah k referenčnému pozadiu. Referenčné pozadie je to, čo považujeme za skutočnosť – realita, politika, celé to spoločensko-politické pozadie.“ Dôležité vraj je, aká je pomyselná vzdialenosť fikcie od referenčného pozadia. Cieľ tvrdí: „Cez túto fikciu sa paradoxne o realite môžeme dozvedieť viac ako cez jej priame pomenovanie. Fikcia používa metafory, prirovnania, vďaka čomu môže ísť do väčšej hĺbky ako reportáž.“ Takéto seriály majú podľa neho snahu vysvetľovať svet a ak divák dôveruje tvorcom, je to preňho dobrá pomôcka, ako uchopiť svet a nestratiť sa v informačnom chaose.

 

Seriál je síce ešte len na začiatku, máme za sebou dva diely, ešte sa veci len udiali a teraz bude nasledovať vyšetrovanie. Ale už vieme veľa vecí – že polícia je skorumpovaná, že Vozner-Kočner je silný muž v pozadí, ktorý využíva svoj vplyv na špinavé biznisy, ale už sme sa dozvedeli aj to, že ani on nie je nedotknuteľný, že existuje aj vyšší level a že sa v jednom momente môžu rozhodnúť upratať ho. A že je to všetko silno prepojené s mocou, peniazmi a veľkými kšeftami. A vieme už, že zavraždili novinára a jeho priateľku.

Netušíme, ako budú tvorcovia viesť svoj tím vyšetrovateľov. V niečom bude seriál možno realitu aj predbiehať a bude už musieť aj viac fabulovať. Referenčné pozadie sa bude zrejme trochu vzďaľovať, lebo seriál museli natáčať v čase, keď ešte vyšetrovanie vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej nebolo uzavreté. Majú tu však aj fiktívnejšie vraždy (vražda mladej vyšetrovateľky, mafiánskeho právnika, ktorý ponúkal Voznerovi kompromateriály na Fúzatého), kde budú mať voľnejšiu ruku.

Seriál sa natáčal v lete, a to ešte nebolo vyšetrovanie vraždy Jána a Martiny ani uzavreté, takže uvidíme, ako to tvorcovia vyriešili, či si trúfli sami vyniesť súd či priniesť prekvapivé rozuzlenie. Majú na to právo, k svojej umeleckej licencii sa hlásia, no predsa len v Kočnerovom prípade je vzdialenosť fikcie od referenčného pozadia takmer zanedbateľná. Je možné, že prvé dva diely vyčerpali už takmer celé referenčné pozadie a zvyšok bude klasická kriminálka, kde sa bude vyšetrovať a ťažisko bude v tom, čomu všetkému musia vyšetrovatelia čeliť. Videli sme už aj vraždu vyšetrovateľky, takže to bude tvrdé.

Pre tých, ktorí chcú vidieť aj v tretej sérii Za sklom najmä dobrú detektívku, budú možno zaujímavejšie ďalšie časti. Pre tých, ktorých zaujímalo najmä to, ako sa dá umelecky stvárniť filmovými prostriedkami to „referenčné pozadie“, teda zákulisie moci, boli zrejme najdôležitejšie tie dva prvé diely.

Najsilnejšia scéna bola hádam tá z narodeninových osláv majiteľa súkromnej bezpečnostnej služby. Dostaví sa celá mocenská špička, ale aj policajný šéf, šéf vyšetrovateľov, policajt z inšpekcie, premiér, jeho Majka, Fúzatý, rôzni lobisti, vybavovači a na spestrenie missky, ktoré sú pánom voľne k dispozícii. Brucho sa tu cíti ako ryba vo vode, je žoviálny, vulgárny, dominantný. Premiér je unavený, mierne otrávený, lebo aj tu na zábave ho otravujú lobisti, vybavovači či ambiciózni straníci so svojimi požiadavkami a návrhmi. Iní sa bavia, on musí stále riešiť, hoci Majka sa hnevá.

Je pozoruhodné, že si na tento formát trúfla súkromná a komerčná televízia. Zdieľať

Presvedčivé boli aj scény, v ktorých sa Vozner (Kočner) vulgárne baví s policajtom, ktorého si sám nainštaloval do inšpekcie, alebo jeho rozhovor s Badalom či právnikom, ktorý vlastní kompromateriály a chce s nimi spolu s Voznerom urobiť obchod. Tie scény sú presvedčivé a silné. Pri spravodajskom opise týchto udalostí mnohým bežným ľuďom zlyháva predstavivosť, nemajú osobnú skúsenosť s týmto svetom, a tu ju dostanú takmer na tácke. A naozaj môžu pochopiť tragédiu krajiny, v ktorej moc prerástla s mafiou a zločinom.

Pôsobí to ponuro, pôsobí to depresívne. No Martin Cieľ tvrdí, že práve tento seriál, tak ako je spracovaný, hovorí o vyspelosti tejto krajiny. Lebo ona už dorástla aj na umeleckú – nielen spravodajskú či investigatívnu – reflexiu vlastných problémov. „Pre mňa je to zásadná vec. Týmto zásadne dozrievame,“ tvrdí Cieľ.

Je jedna vec, keď si človek o politických kšeftoch či korupcii číta v novinách, a je celkom iná vec, keď to vidí v profesionálne dobre zvládnutom seriáli s prvotriednymi hercami. Tá sila je naozaj veľká. Je pozoruhodné, že si na tento formát trúfla súkromná televízia, ktorá patrí bohatým a vplyvným mužom – Tkáčovcom a Ivanovi Jakabovičovi. Podľa našich informácií majitelia televízie tento seriál vôbec neriešili. To znamená, že ho zrejme nebrali pre svoj biznis za rizikovú vec. A to o Ficovej garnitúre hovorí veľa. Už sa s ňou v biznis kruhoch zrejme veľmi nepočíta, netreba mať s touto partiou dobré vzťahy, je jedno, či ju podráždime nejakým seriálom.

Moc je už zrejme taká slabá, že ani nezatlačila, aby seriál zastavili. Moc už nevzbudzuje vážnosť ani rešpekt. Zatiaľ neprišli žiadne vyhrážky od právnikov či dotknutých osôb. Lebo seriál beží pokojne ďalej. A tu je ten paradox.

Vražda novinára a jeho priateľky je kľúčovou udalosťou seriálu. Podobnosť s realitou určite nie je náhodná.

Človek by si myslel, že takýto seriál narazí na to, že ho zastavia samotní majitelia, ktorým by teoreticky mohol pokaziť postavenie u silných mužov štátu. Alebo ho zastavia právnici, ktorých si dotknutí najmú. To všetko by človek čakal. No zdá sa, že nič také sa nestalo.

No isté ohrozenie tu je. Televízia sa ho aj obáva. A to ohrozenie nemá podobu zákazov. Ohrozuje ho niečo celkom iné. Nízka sledovanosť.

Seriál je síce na slovenské pomery nadpriemerne dobre urobený a dobre funguje na internete. Ale v televízii si ho v utorok večer pozrie dosť málo ľudí. Toto môže byť problém. Stálo to veľa peňazí, má to exkluzívny čas, silné promo, a diváci si prepnú dajakú farmu alebo šou.

Možné je, že ľudia sú už večer takí unavení, že si chcú oddýchnuť pri niečom jednoduchšom, veselšom, srandovnejšom. Seriál má totiž ponurú atmosféru a náladu veľmi nepozdvihne. A aj zaspáva sa po ňom ťažko.

Sledovanosť je pre komerčnú televíziu kľúčová. Ako dopadne Za sklom 3? Zdieľať

Ale môže tu byť aj iný problém. Seriál je zaujímavý iba pre tých, ktorí politické témy a kauzy podrobne sledujú. A politikou žijú. Musia vedieť, kto je kto, identifikovať v tej spleti ľudí relevantné postavy a pochopiť, že táto postava je vymyslená a toto je ten a ten. Nie je to určite seriál pre široké vrstvy. Aj spôsob spracovania, kde sa príbeh na začiatku rozplýva do mnohých motívov, je náročný na pozornosť. A chce to aj istý druh zorientovanosti, ako funguje polícia, biznis, štátne štruktúry.

TV JOJ teda urobila pozoruhodný seriál, ktorý reflektuje aktuálne kauzy a politické dianie. Umelecky je to určite v slovenskej seriálovej tvorbe nadštandard. Ale nie je to oddychová záležitosť, je to angažovaná výpoveď tvorcov o svete, v ktorom žijú. Je to dosť výlučná záležitosť, seriál pre tých, ktorí to všetko sledujú, zaujímajú sa a sú istým spôsobom zorientovaní. A možno je takých divákov menej, ako by komerčná televízia k úspechu svojho seriálu potrebovala.

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo