Nechceme, aby len skrolovali Instagram. Aj Shakespeare či Tolkien sú cool

Nechceme, aby len skrolovali Instagram. Aj Shakespeare či Tolkien sú cool

Miroslava Duranková. Foto – Andrej Lojan

Rozhovor s Miroslavou Durankovou, riaditeľkou projektu Akadémia veľkých diel.

Pri stretnutiach so stredoškolákmi zistili, že predsudok o tom, že mladí ľudia nechcú vôbec čítať, neplatí. Cez Aristotela, Čechova, ale aj van Gogha chcú zlepšiť ich schopnosť sústredenia, kritické myslenie a čítanie s porozumením. Ľudia z Kolégia Antona Neuwirtha spustili projekt, ktorým chcú prispieť k zmene vzdelávania na Slovensku.

Prečo vznikol projekt Akadémia veľkých diel?

V Kolégiu Antona Neuwirtha sa venujeme okrem vzdelávania a formácie vysokoškolákov aj študentom stredných škôl. Naši učitelia s nimi spoločne čítajú a diskutujú o významných literárnych aj filozofických dielach na stredoškolských kolégiách či Letných univerzitách, ktoré pre nich pripravujeme. Zistili sme, že to má na nich pozitívny dosah.

V čom?

Na Slovensku panuje predsudok, že stredoškoláci nechcú čítať a zaoberať sa náročnými dielami. My sme však zistili, že sú tu mnohí, ktorí o to majú záujem, len ich potrebujeme správne nasmerovať, napríklad odporúčaním na dobrú knihu. Vedia o nej potom vášnivo debatovať a to ich povzbudzuje k ešte väčšiemu záujmu.

Chceli sme túto formu vzdelávania rozšíriť k väčšiemu počtu stredoškolákov, a tak sme k spolupráci pozvali učiteľov stredných škôl s tým, že sme im ukázali, ako učíme v Kolégiu. Mohli sa tým inšpirovať a zapojiť sa do programu. Na svojich školách potom od septembra zorganizovali skupinky študentov, ktoré sa niekoľkokrát do roka stretnú a rozoberajú vybrané diela.

Prečo si myslíte, že niečo také slovenskí stredoškoláci potrebujú?

Dôvodov je viac. Pri poslednom testovaní PISA skončili slovenskí žiaci v čítaní s porozumením a kritickom myslení veľmi zle. Majú problém so sústredením. Chceme im pomôcť, aby neostali iba pri skrolovaní Instagramu. Ponúkame im diela, pri ktorých sa môžu dlhšie zamyslieť, uvažovať nad nimi a diskutovať. Vnímame totiž, že v našej spoločnosti chýba schopnosť kritického myslenia. 

Prečo je to tak?

Zdá sa nám, že je to pre povrchnosť, s akou mladí, ale aj ostatní ľudia prijímajú správy, ktoré sa k nim dostávajú. Nepreverujú si pravdivosť zdrojov a automaticky ich považujú za dôveryhodné.

Asi pred mesiacom vyšiel prieskum, ktorý ukázal, že veľká časť učiteľov odporúča žiakom čítať dezinformačné médiá ako Hlavné správy alebo Zem a vek. V Kolégiu si myslíme, že aj prostredníctvom veľkých literárnych, hudobných, filmových či výtvarných diel dokážeme vychovávať a meniť mladého človeka. 

Na stredných školách majú študenti povinnú literatúru, v ktorej sú viaceré významné diela. Nestačí to?

Niekedy vzbudzuje u študentov odpor už len preto, lebo je povinná. Hlavným problémom, ktorý sme videli, bol ten, že sa často o týchto dielach učia faktograficky alebo si prečítajú iba stručný obsah na internete, z ktorého vedia akurát tak povedať, aké postavy v príbehu vystupovali a z akého obdobia bol jeho autor. My učíme beletriu zvnútra.

Čo to znamená?

„Hlavným problémom, ktorý sme videli, bol ten, že sa často o týchto dielach učia faktograficky alebo si prečítajú iba nejaký stručný obsah, z ktorého vedia akurát tak povedať, aké postavy v diele vystupovali.“ Zdieľať

Vťahujeme ich do diskusie, v ktorej spolu s učiteľmi premýšľajú, prečo dielo vzniklo, prečo jednotlivé postavy konali tak, ako konali, či sa do nich vedia vcítiť, ako by sa zachovali oni. Dostávajú sa tak zároveň k témam, ktoré s nimi rieši málokto – vzťahy, pravda, smrť, láska alebo spoločenská angažovanosť. 

Ísť do hĺbky je náročnejšie. Určite je na slovenských školách veľa dobrých učiteľov, ktorí sa o to snažia. Často sa to však pri tridsiatich študentoch v triede počas klasickej 45-minútovej hodiny nedá, ak navyše musíte stihnúť prebrať všetky stanovené osnovy.

Aké prekážky ešte vidia učitelia? 

Keď sme sa s tými, ktorí sa do projektu zapojili, stretli na prípravných seminároch, veľmi sa im to zapáčilo. Zároveň však hneď niektorí reagovali so skepsou, že to nebude fungovať a nezoženú ani malú skupinku žiakov, ktorých by to oslovilo. S touto paradigmou stále musíme bojovať. 

Videli sme tiež na nich, že túžia do svojho vyučovania priniesť niečo nové. Nie sú to iba čerství mladí učitelia, ale aj takí, ktorí už robia toto povolanie dlhé roky. Možno už budú učiť iba pár rokov, no napriek tomu mali vôľu a chuť obohatiť sa a inšpirovať.

V čom spočíva metóda, ktorú ste im predstavili a ktorú na seminároch so študentmi používajú? 

Ide hlavne o to, že učiteľ je skôr moderátor diskusie. Nepríde vopred s odpoveďami, ale nabáda študentov, aby ich hľadali sami. Kladie otázky a je partnerom v debate. Nemusí to byť dokonca vôbec učiteľ literatúry.

Metodika, ktorú im ponúkame, je pre nich iba akousi barličkou. Navrhujeme im v nej aktivity, ktorými môžu začať jednotlivé semináre, alebo otázky, aké môžu žiakom položiť. Nemusia sa jej striktne držať ani dospieť k rovnakej interpretácii diela, akú im v nej ukazujeme my, no zároveň neplatí, že každá interpretácia diela je správna, nemôžu si vymyslieť niečo, čo v diele vôbec nie je.

Na prvý pohľad ide možno o banálne veci, no chceme viesť študentov aj k tomu, aby s textom či iným dielom pracovali, robili si krátke poznámky či zapísali zaujímavé myšlienky. 
 

Radi čítate Postoj?

Bez vás by sme Postoj nemohli tvoriť.

Pridajte sa k našim podporovateľom na podpora.postoj.sk


Podľa čoho ste vyberali diela, ktorým sa majú učitelia so žiakmi venovať?

Nejde iba o literárne či filozofické texty, ale aj filmy, hudbu a výtvarné umenie. Z literatúry sú to napríklad poviedka od Čechova, Tolkiena, dramatická hra od Shakespeara, ale napríklad aj poézia od Jána Smreka. Vyberali sme veľkých autorov, ale kratšie diela. Práve kvôli tomu, aby sme ich na začiatku neodradili. Chceli sme, aby im príprava, v rámci ktorej si majú dielo pred seminárom prečítať, netrvala viac ako dve hodiny. 

Prečo ste zvolili klasické diela?

Je to Akadémia veľkých diel a práve v tom spočíva tá veľkosť. Sú overené časom a dáva im to punc kvality. Je medzi nimi aj rozprávka od Hansa Christiana Andersena Snehová kráľovná.

Rozprávka?

„Stretli sme učiteľov, ktorí túžia do vyučovania priniesť niečo nové. Nie sú to iba čerství mladí učitelia, ale aj takí, ktorí už robia toto povolanie dlhé roky.“ Zdieľať

Áno, Andersen bol veľký autor, ktorého rozprávky mnohých z nás v detstve formovali. Chceli sme ukázať, že aj z rozprávky sa vieme poučiť, aj keď sme už dospelí. Keď som sama v minulosti viedla tento seminár, stretla som sa s reakciou niektorých študentov, ktorí najprv frflali, prečo majú čítať rozprávku na strednej škole. Keď sme sa do nej pozreli hlbšie a postupne ju rozoberali, na konci skonštatovali, že asi začnú rozprávky čítať viac. 

Mnohí však zisťujú, že ani texty od Aristotela nie sú také náročné a nezáživné, ako si predtým mysleli. Chceme im ukázať, že sú to naozaj cool veci. Ak sa do toho trochu vnoria, sú to potom veľmi živé a plnohodnotné debaty. 

Viem si predstaviť, ako vyzerá práca s literárnym textom alebo filmom. Ako však prebieha príprava a seminár, na ktorom rozoberajú nejaký obraz?

To je trochu výhoda, že sa naň nemusia chystať v takej miere, ako keď majú text či film. Máme tam napríklad obraz stoličky od Vincenta van Gogha. V úvode sa naň niekoľko minút pozerajú. Možno sa to nezdá, ale nie je pre nich vždy jednoduché sústrediť sa a vnímať ho naplno. Následne o ňom diskutujú, hovoria, čo na ňom vidia či aké emócie v nich vyvoláva.

Ako im môže táto aktivita pomôcť?

Určite napríklad v schopnosti sústrediť sa. Ďalšou vecou je vedieť pomenovať svoje pocity. S tým majú študenti na Slovensku často veľký problém. Dokážu povedať, čo tam vidia, ale nejdú hlbšie a len ťažko hovoria o svojich dojmoch. Môže im to tiež ukázať, že aj predmety, ktoré v každodennom živote používame, nás určitým spôsobom definujú. 

Koľko seminárov absolvujú počas roka?

Ide o dvadsaťpäť stretnutí, každé z nich trvá približne hodinu a pol. Zapojilo sa dvadsať škôl z celého Slovenska a približne dvesto študentov.

V čom má byť študent iný, keď absolvuje tieto semináre?

Ide vlastne o viacero vecí, ktoré som spomínala, ako schopnosť sústrediť sa, uvažovať, diskutovať, kriticky myslieť. Našou túžbou je tiež inšpirovať ich k zmene charakteru.

Čo to znamená?

Vzdelávaním sa nezískavajú len vedomosti, ale vychováva sa aj charakter. Cez knihy, filmy či iné diela ich chceme podnietiť k zamysleniu o hodnotách. Veľké diela môžu byť návodom na to, ako možno žiť, ale aj čomu sa vyhýbať. 

Nestane sa, že sa pre tento projekt nadchnú iba ambiciózni aktívni študenti?

„Našou víziou sú charakterní mladí ľudia, ktorí túžia po múdrosti a kráse.“ Zdieľať

Je pre nás výzvou, aby sme tam nemali iba takých, ktorí už čítajú a majú chuť vzdelávať sa aj bez toho. Nie sú medzi nimi iba gymnazisti, ale zapojilo sa aj zopár odborných škôl, dokonca aj jedna čisto chlapčenská trieda. Nehľadáme iba žiakov s výbornými výsledkami, ale chceme osloviť všetkých, ktorí sa chcú rozprávať a hľadať odpovede. Tento projekt im môže pomôcť zlepšovať sa aj v iných predmetoch.

Čo má motivovať učiteľov, aby sa popri množstve iných povinností dali na túto aktivitu na úkor svojho voľného času?

Z našej skúsenosti vidíme, že do toho idú takí, ktorí sa túžia vo svojej profesii zlepšovať a vidia v tom zmysel. Asi na každej škole je časť učiteľov, ktorí popri vyučovaní robia všetky projekty a aktivity a potom tí, ktorí si odučia, čo majú, a tým sa pre nich práca končí. Je pravda, že do nášho projektu sa zapojil ten prvý typ učiteľov. Ale sme tu pre všetkých, ktorí sa túžia zlepšiť a skúsiť niečo nové. Vytvorili sme metodiky k seminárom tak, aby im príprava nezabrala veľa času. Každý z nich má tiež mentora z nášho tímu, ktorému sa môže kedykoľvek ozvať a poradiť sa. 

Máte nejaký dlhodobý cieľ? Čo chcete týmto projektom dosiahnuť?

Veríme, že Akadémia veľkých diel bude pozitívne vplývať na učiteľov a študentov. Nemyslíme si, že ňou vyriešime všetky problémy školstva na Slovensku, ale niektoré veci zlepšiť môžeme. Ak by sme nemali túto ambíciu, nešli by sme do toho. Know-how, ktoré sme získali v Kolégiu, posúvame ďalej. Sami vidíme, ako vie jeden seminár zmeniť paradigmu študentov k lepšiemu vnímaniu a zmeniť ich zo „zatvrdnutých“ na ľudí s otvorenou mysľou. Našou víziou sú charakterní mladí ľudia, ktorí túžia po múdrosti a kráse. 

Tento rok sa zapojilo približne dvesto študentov, ktorí budú čítať, uvažovať a diskutovať o veľkých dielach. Ak to bude pokračovať v ďalších rokoch, budú to ďalšie stovky, tisícky. Ak to aspoň polovicu z nich zasiahne, už to môže mať pozitívny dosah na kultúru v našej krajine. Nečakáme veľkú zmenu za jeden rok, ukáže sa možno až po dlhšom čase, ale chceme k tomu prispieť.

Foto: Andrej Lojan

Na konci článku vás ešte poprosím o jednu vec:

Ak radi čítate moje články na Postoji, staňte sa, prosím, členom klubu podporovateľov Postoja. 

  

Vašich 5 eur mesačne výrazne pomôže k vzniku ďalších našich článkov.
Ďakujem. Adam Takáč

Viac o podpore nájdete na podpora.postoj.sk

 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo