Postoy o Černovej

Dnes si celé Slovensko pripomína známe udalosti, ktoré sa pred sto rokmi odohrali v liptovskej obci Černová. Náš portál sa už takmer dva týždne intenzívne venuje tejto tragédii. Otázka vás, našich čitateľov a priateľov, môže znieť: prečo?

Uvedomujeme si, že v slovenskej spoločnosti dnes rezonujú iné témy, výsostne ekonomické a politické. Zároveň sme si vedomí, že písať dva týždne o jednej téme, navyše zapadnutej prachom histórie, je z pohľadu dnešnej dynamickej (a povrchnej) žurnalistiky maximálne neprofesionálne.

No práve preto sa černovskej tragédii venujeme tak dôkladne. Udalosť zo začiatku 20. storočia v sebe nesie silné posolstvo aj pre 21. storočie: život človeka nestojí na ekonomickej základni, ale na vernosti princípom a ideálom (Lauček) a štátna moc – je jedno či uhorská, maďarská alebo slovenská – môže kedykoľvek tragicky zlyhať (Holec). Namiesto spisovateľov a historikov sa však tejto témy zmocnili politici. Parlamentná rozprava o vyhlásení k černovskej tragédií svojou prázdnotou (aký prízvuk má poslanec Kötöles?) a národniarskym bitím sa do pŕs prekryla černovské memento.

Médiá bude Černová zaujímať dnes, zajtra ju prekryje znôška nových informácií. Veľkým priestorom pre túto tému sme chceli poukázať, že odkaz Černovej musí byť v spoločnosti prítomný vždy, nielen v deň, keď pred pomníkom obetí budú prázdno rečniť Fico s Gašparovičom a ľudia budú nadávať na nedostatok toaliet.

Pokúsili sme sa vám, našim priateľom a čitateľom, predložiť rôzne uhly pohľadov na Černovú spracované v rôznych žánroch. Dali sme priestor najpovolanejším (Letz, Holec, Lauček), ale aj dobovým spomienkam (Hlinka, Oravec). Poukázali sme na takmer nepovšimnutú prvú beletriu o Hlinkovom živote, i na to, že „lex Hlinka“ je len súťažou o najširšiu národniarsku hruď.

Popredné zahraničné denníky by udalosti takéhoto významu venovali rozsiahlu historicko-kultúrnu víkendovú prílohu. Slovenské médiá sa obmedzia na jednu stranu prípadne na krátky spot. Veríme, že aspoň Postoy.sk vám ponúkol fundované a príjemné čítanie.

Imrich Gazda