Politika 22. august 2019

Vraciam sa domov do KDH

Jozef Majchrák
Jozef Majchrák
S primátorom Trenčína Richardom Rybníčkom o jeho plánoch na reformu verejnej správy aj o tom, prečo je pre neho dôležitejšia než kreslo v parlamente.
S primátorom Trenčína Richardom Rybníčkom o jeho plánoch na reformu verejnej správy aj o tom, prečo je pre neho dôležitejšia než kreslo v parlamente.
Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Jozef Majchrák

Vraciam sa domov do KDH

Bez našich podporovateľov by tento článok nevznikol. Viac ako dve tretiny našich darcov nás podporujú pravidelne.

>>PRIDAJTE SA AJ VY.<<

V júni došlo k akémusi reštartu Únie miest Slovenska, má nové vedenie, vy ste sa stali prezidentom. Niektoré väčšie mestá, aj váš Trenčín, zároveň vystúpili zo Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) a vstúpili do Únie. Prečo došlo k tomuto procesu?

Pretože som si uvedomil, že Únia je vynikajúci a podľa mňa už aj posledný priestor, cez ktorý sa dá presadiť reforma verejnej správy, ktorú tento štát nutne potrebuje. ZMOS mal veľa príležitostí to urobiť, ale nevyužil ich.

Bol problém v tom, že primátori väčších miest a starostovia obcí nedokázali nájsť spoločnú reč?

Problémom ZMOS bolo, že sa stal jediným a oficiálnym partnerom Roberta Fica a vlády Smeru. Tým pádom ZMOS síce hájil samosprávy, ale v zle nastavenom systéme a odmietal ísť do akéhokoľvek väčšieho konfliktu s vládou. Tým neznižujem význam obhajovania status quo, ale podľa miest sa doba tak radikálne mení, že je potrebné reagovať na nové trendy a to si vyžaduje aj zmenu spravovania štátu.

Čiže to bolo o politike a nie o tom, že malé obce a veľké mestá majú odlišné záujmy?

Rolu v tom hrala aj politika. V tom zmysle, že ZMOS si trúfol z hľadiska problémov iba na menšie konflikty s vládou a prevládla tam mentalita radšej do nikoho veľmi nebúšiť, aby sme neprišli ani o to málo. Ale, samozrejme, rôzne priority medzi mestami a obcami prispeli k tomu, že sa nenašla odvaha, aby sa o nejakej reforme vôbec uvažovalo.

V čom spočíval ten konflikt medzi obcami a mestami?

Miest je na Slovensku 140 a obcí viac ako 2800. To je obrovský nepomer. Krajské, ale aj okresné mestá logicky riešia oveľa zložitejšie problémy. S verejnou dopravou, školstvom, sociálnymi službami. Obce to riešia v menšej miere. Keď som chodil na zasadnutia ZMOS a veľké mestá tam hovorili o svojich problémoch, tak obce to nechceli veľmi počúvať. Rovnako to platilo naopak. Keď starostovia hovorili o svojich problémoch, bolo to mimo toho, čo musíme riešiť my primátori väčších miest.

Tým, že posledné štyri roky v ZMOS nefungovala komora miest, tak potom logicky jeho vedenie len málo komunikovalo naše problémy. ZMOS bol príliš mohutným, málo akčným, bojazlivým telesom, kde problémy väčších miest zanikali. Nakoniec sme preto dospeli k rozhodnutiu, že sa nestane nič tragické, ak si my svoje problémy budeme riešiť cez Úniu miest Slovenska a obce cez ZMOS. A keď budeme mať spoločný záujem, spojíme sa. V konečnom dôsledku mestá nemôžu fungovať bez prímestských oblastí a obce bez centra regiónu.

Únia miest Slovenska pod vaším vedením avizovala, že do konca roku predstaví návrh zásadných zmien vo verejnej správe. V médiách sa v tejto súvislosti objavili dve veci: zrušenie vyšších územných celkov a zlučovanie menších obcí bez toho, aby prišli o svoju identitu. Sú to hlavné body vašej reformy?

Nechcem ešte teraz hovoriť o detailoch. Ale áno, uvažujeme o tom, že ak by vznikli mestské regióny, Slovensko by nepotrebovalo súčasné vyššie územné celky. Nehovoríme však o nijakom násilnom zlučovaní a spájaní obcí, ale o efektívnom výkone kompetencií na území. To znamená, že by sa nerušili obce, zachovala by sa ich identita, akurát by sa prerozdelili kompetencie. Teda tie, ktoré malé obce nezvládajú, by riešili spoluprácou na úrovni napríklad mestského regiónu. O prípadnom zlučovaní by sa obce mali rozhodovať samy a štát by ich k tomu nemal nútiť. Naopak, mal by hľadať formy a spôsob podpory, ak by sa tak rozhodli. Ale nediskutujeme iba o zmene správy, ale aj o zmene rozdelenia úloh, financovania, úprave volebných systémov a o novej regionálnej politike. Samozrejme, z pohľadu Únie miest.

Znamená to, že by fungoval povedzme jeden obecný úrad pre tri, štyri obce?

Fungoval by napríklad mestský región Trenčína, ku ktorému by patrilo tridsať obcí, ktorý by zabezpečoval spoločný výkon niektorých kompetencií. To, čo bude zvládať obec, si bude riešiť sama, ostatné by zabezpečoval tento mestský región.

Ostali by aj starostovia a obecní poslanci?

Ostali. Akurát sa bavíme o tom, že by sa zmenil volebný systém do mestských regiónov. Toto však ešte nemáme úplne vydiskutované, a preto nechcem ísť do podrobností. Koncom septembra predstavíme konkrétny návrh.

Hovoríte, že chcete zrušiť vyššie územné celky. Keď vznikali, tak sa argumentovalo, že Slovensko regionálnu úroveň samosprávy potrebuje. Už to neplatí?

Zopakujem to ešte raz. Uvažujeme o mestských regiónoch. Keď si zadefinujeme ich úlohu a to, ako by mali byť financované a volené, posunieme sa k tomu, či treba ďalšiu úroveň a či bude vôbec centrálna vláda ochotná vzdať sa ďalších právomocí, ktoré by určovali, čo by mala robiť regionálna úroveň, aby mala zmysel, a čo by mal robiť štát.

Čiže by nejaká regionálna úroveň zostala?

Uvažujeme o tom. Len si potrebujeme ešte vydiskutovať, aké by mala mať kompetencie, formu a silu. Filozofiou našej reformy je, aby sa kompetencie posunuli smerom nadol, aby sa vrátili tam, kam patria. Štát by napríklad vôbec nemusel riešiť základné a stredné školstvo, ale pokojne by mohli nezávisle od politickej moci vzniknúť nezávislé samostatné školské obvody, ktoré si budú tvoriť a určovať odborníci a nie politici. Ale to je tiež téma, o ktorej diskutujeme a návrh nie je ešte definitívny.

Základné a stredné školstvo už aj dnes rieši samospráva.

Nerieši. Ide len o prenesený výkon štátnej správy. My to len spravujeme, ale systémovo to financuje aj riadi štát cez ministerstvo školstva. Originálnu kompetenciu máme iba pri materských školách, aj to asi iba dočasne. My primátori, samozrejme, nie sme naivní a nemyslíme si, že príde nejaká nová vláda a začne naše návrhy hneď realizovať. Chceme dosiahnuť to, aby sa budúca vláda začala o nich s nami vážne baviť a dala im politické krytie. Napríklad tým, že vytvorí expertné tímy, ktorých úlohou bude pripraviť konkrétne legislatívne návrhy. Radi sa na takejto príprave zúčastníme, keďže máme veľké množstvo skúseností s dopadmi rozhodnutí centrálnej vlády.

Existuje zo strany ľudí dopyt po takejto reforme? Nie je to tak, že väčšina to nepovažuje za top problém tejto krajiny?

Ja si myslím, že to je top problém. Nakoniec prieskum Focusu naznačil, čo považujú respondenti za alternatívu súčasného stavu na Slovensku: angažovanosť slušných ľudí pri spravovaní verejných záležitostí (66 percent), posilnenie nezávislosti a odbornosti policajných vyšetrovateľov, prokuratúry, súdnictva a kontrolných a regulačných úradov, aby sa znížilo riziko zneužitia moci (65 percent), posilnenie priamej demokracie (59 percent), presun väčších kompetencií a zdrojov do rúk samosprávnych krajov a obcí (50 percent). A my chceme prevziať svoj diel zodpovednosti za naplnenie týchto očakávaní.

Viete povedať konkrétne príklady, prečo verejná správa na Slovensku nefunguje dobre?

Poviem to na jednom príklade. Za mnohými primátormi a starostami dnes chodia občania a chcú, aby sme riešili veci, za ktoré je zodpovedný štát. Nerozumejú tomu, ako to funguje. V meste sa zruší pošta a občan ako prvé ide za primátorom, aby to riešil, aby vybavil, že tam tá pošta zostane. Pričom pošta je štátna a patrí pod ministerstvo dopravy.

Možno občan len logicky predpokladá, že primátor by mohol za jej nezrušenie zalobovať.

Ale nemôže byť úlohou primátora, aby riešil problémy štátu. Ďalší príklad. Žijete na území, ktorým prechádza niekoľko kilometrov ciest. Jedna patrí štátu, druhá VÚC, tretia mestu. Ľudia chcú mať všetky cesty opravené a ich okolie pokosené. Keď je problém na štátnej ceste, najskôr idú za mnou a chcú, aby som to vybavil. To mám však teraz zakaždým prosiť nejakého štátneho úradníka, aby sa štát staral o svoj majetok? 

To isté platí napríklad pre zdravotníctvo. V Trenčíne stoja ľudia od rána od štvrtej v radoch na zdravotnícke služby. Títo ľudia chcú, aby som to riešil ja, hoci na to vôbec nemám kompetencie. Štát funguje nezrozumiteľne a my sme prví politici na rane, ktorí to cítime. Množstvo problémov v školstve, zdravotníctve, hospodárskej politike, sociálnych službách sa rozhoduje z Bratislavy, hoci by sme to často vedeli robiť lepšie. Ľudia si aj tak myslia, že zodpovední sme za to my primátori. Naozaj by sme v tom už mali urobiť poriadok.

To, po čom voláte, je teda pomerne silná decentralizácia. Prečo by na nej centrálni politici mali mať záujem?

Lebo hovoria, že sú tu kvôli službe krajine. Navyše ten marazmus, ktorý dnes okolo seba vidíme, spôsobil štát a politické strany, nie starostovia a primátori. Ale napríklad aj OECD v roku 2014 odhadovala, že ďalšou decentralizáciou môže Slovensko získať nárast HDP o 10 percent. A to už hádam stojí za úvahu aj centrálnym politikom.

Neidealizujete si trochu samosprávu? Aj medzi primátormi a starostami sú takí, ktorí sú neschopní alebo skorumpovaní.

Samozrejme. Ale ľudia majú na nich väčší dosah a vedia ich skôr vymeniť. S politickými stranami majú len malý kontakt a na území takmer žiadny. Zároveň ďalšou deľbou moci sa posilnia kontrolné mechanizmy štátu v prospech občana.

Odkaz od redakcie POSTOJA: Potrebujeme vás!

Články na Postoji nie sú spoplatnené, aby ich mohlo čítať čo najviac ľudí. Vznikajú najmä vďaka pravidelnej mesačnej podpore od čitateľov, ľudí, ako ste vy. Budeme si veľmi vážiť, ak nás budete podporovať. Aby sme sa my mohli naplno venovať tvorbe článkov, ako je tento. 

Ďakujeme!

 

Zostaňme už pri veľkej politike. Pred časom ste avizovali záujem do nej vstúpiť, dokonca ste ohlásili založenie strany. Teraz sa objavili informácie, že máte od niektorých politických strán ponuky kandidovať v najbližších voľbách do parlamentu. Je to tak?

Nemám žiadne ponuky. Ale faktom je, že po voľbách do Európskeho parlamentu u mňa nastal istý zlom. Rozhodol som sa, že v najbližších voľbách budem nielen voliť KDH, ale že túto stranu budem aj verejne podporovať.

Čo vás presvedčilo?

To, že neustále snahy vytvárať nové kresťanské strany a nové platformy pre kresťanských voličov, sú z pohľadu výsledkov nefunkčné. Zbytočne to triešti hlasy a môže to prispieť k tomu, že časť kresťanských voličov sa bude utiekať k bývalým komunistom, oportunistom, nacionalistom a fašistom, ktorí sa dnes hrajú na kresťanov. Hovorím o ľuďoch, ako je napríklad Harabin, Kotleba a im podobní.

Súkromne som si to nazval tak, že sa vraciam domov do KDH. Viem, že ani tam nie je všetko ideálne, ale je to strana, ktorá má históriu, jasne ukotvené kresťanské hodnoty a šancu dostať sa do parlamentu a tým pádom najefektívnejšie hájiť záujmy kresťanských a konzervatívnych voličov.

Čiže keby ste dostali od KDH ponuku kandidovať do parlamentu, tak by ste to zvažovali?

Poviem to takto. Keby som sa rozhodol, že chcem kandidovať do parlamentu, v tejto chvíli by som si inú stranu ako KDH nevedel predstaviť. Ale otvorene hovorím, že momentálne vnímam ako svoj priestor primárne Úniu miest Slovenska a ako hlavnú tému presadenie reformy, o ktorej sme hovorili.

Nech to znie akokoľvek smiešne, pre mňa to má obrovský význam. Mojím cieľom v živote nie je byť primátorom Trenčína a dosť. Chcem urobiť niečo zmysluplné pre túto krajinu, aby sa v nej lepšie žilo. Moja dnešná pozícia prezidenta Únie je pre mňa z tohto pohľadu dôležitejšia ako kreslo v parlamente.

To sa navzájom nevylučuje. Možno by ste tie zmeny s kreslom v parlamente dokázali efektívnejšie presadzovať.

Nie som o tom presvedčený. Treba sa venovať jednej téme a robiť si poctivo robotu. Moja pozícia primátora a prezidenta Únie miest Slovenska, to je jedna problematika. Byť poslancom NR SR znamená veľké množstvo záväzkov, ktoré by ma od tejto témy odvádzali. Preto momentálne o kandidatúre do parlamentu neuvažujem.

Keď ste hovorili, že sa vraciate domov do KDH, znamená to, že si tam aj obnovujete členstvo?

Zatiaľ nie. Ja som bol členom KDH veľmi krátko v čase, keď vznikalo SDKÚ a KDH bojovalo o prežitie. Nehovorím teda, že sa hneď stávam členom KDH. Len to, že sa celý život cítim byť kresťanským demokratom a budem túto stranu opäť voliť aj podporovať. A ak by som niekedy išiel kandidovať do parlamentu, bude to na jeho kandidátke. To však neznamená, že to bude v týchto voľbách.

Foto: Daniela Matejovičová

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0

Najčítanejšie

Deň Týždeň

Najčítanejšie

Deň Týždeň
Diskusia 0