Ja sa už dlho cítim byť liberálnym konzervatívcom

Ja sa už dlho cítim byť liberálnym konzervatívcom

Foto: Andrej Lojan

Je najaktívnejším rečníkom v súčasnom parlamente. Hovoril v ňom toľko ako poslanci SNS a Mosta-Híd dohromady. Ondrej Dostál, predseda OKS.

Bez našich podporovateľov by tento článok nevznikol. Viac ako dve tretiny našich darcov nás podporujú pravidelne.

>>PRIDAJTE SA AJ VY.<<

Poznáme sa, Ondrej, ešte z čias, keď si bol komentátorom denníka SME a mali sme vedľa seba pracovné stoly. Preto si aj v tomto rozhovore tykáme. Pamätám si z tých čias, že ťa novinárstvo neuspokojovalo, hoci ako politický komentátor si mal veľký vplyv. Určite väčší ako pracovník kancelárie Demokratickej strany, kam si odišiel z novín.

Bavilo ma byť novinárom, ale chcel som veci meniť, nielen o nich písať.

Hovoril si mi vtedy, že chceš začať politickú kariéru zdola, od komunálnej politiky. Ako to urobila Margaret Thatcher. No a dotiahol si to až do maxima – jeden čas si bol štvornásobným poslancom: aj v mestskej časti, aj v meste, aj v župe a potom aj v parlamente. To sa ti ako prihodilo?

No stane sa. Bol som poslancom župy a v komunálnych voľbách to vyšlo tak, že som kandidoval aj do mestskej časti, aj do mesta. V oboch prípadoch som uspel. Do toho prišli parlamentné voľby a bol som zvolený aj do parlamentu. Takže nejaký čas som bol naozaj štvorposlanec. Ale potom som to z vlastnej vôle zredukoval a už som nekandidoval v župných voľbách a v komunálnych voľbách som kandidoval len do mestskej časti. Teraz som len dvojposlanec.

Komunálna politika teda nebola len odrazový mostík, stále ťa baví?

Áno. Z hľadiska politického náboja bol asi najmenej zaujímavý župný parlament, tam politika bola taká technokratická. Vo veľkej politike je to veľký politický spor, na miestnej úrovni je to o riešení vecí, s ktorými sa človek aj sám každodenne stretáva.

Poslancom parlamentu si bol dva roky počas vlády Ivety Radičovej a si ním aj v tomto volebnom období. Sú nejaké rozdiely medzi parlamentom vtedy a dnes?

V parlamente z čias Radičovej vlády bola väčšia ochota diskutovať a zvádzať názorové súboje. Lebo aj my, vtedy poslanci vládnej koalície, sme boli ochotní vystupovať a obhajovať svoje názory. Dnes poslanci vládnej koalície takmer nediskutujú, ignorujú väčšinu bodov, ktoré sa týkajú opozičných návrhov, obvykle nevystupujú ani k vládnym návrhom. Parlament prestal byť miestom, kde sa robí politika, kde sa diskutuje o návrhoch zákonov, a to spôsobom, že to má aj nejaké dôsledky. Teda že keď sa v parlamentnej rozprave poukáže na nejaký problém, tak sa to v zákone opraví alebo sa taký zákon neprijme. Také veci sa už stávajú len výnimočne.

Kde sa potom robí politika?

Poslanci, keď majú nejaké návrhy, si ich prezentujú na tlačovej besede, natočia video, zavesia ho na facebook. A diskutujú maximálne v nejakých televíznych alebo rozhlasových diskusiách. Oveľa menej sa diskutuje v parlamentnej sále.

Ty si podľa štatistiky mal vlani najviac príspevkov (až 125) do Hodiny otázok. Ale bol si aj najviac rečniaci poslanec. Hovoril si počas parlamentných rozpráv toľko ako poslanci SNS a Mosta-Híd dohromady. To znamená, že ty si ešte nerezignoval na diskusiu v parlamente?

Ja by som očakával, že poslanci budú vystupovať v diskusii a argumentovať. Napríklad keď opoziční poslanci kritizujú vládny návrh, mali by ho koaliční poslanci brániť. Oni to obvykle nerobia.

Prečo? Nemajú rétorické schopnosti alebo sa im to zdá zbytočné?

Určite sú tam aj poslanci, ktorí nemajú veľkú schopnosť diskutovať. A keď sa o to niekedy pokúsia, vyzerá to až smiešne. Ale aj koalícia má dosť poslancov, ktorí dokážu vystupovať a argumentovať. No nepovažujú to za dôležité.

Mnohí poslanci prichádzajú do parlamentu iba o jedenástej a o sedemnástej hodine, keď sa hlasuje. Inak do rokovacej sály ani nepáchnu. Zdieľať

Koho z koaličných poslancov si rád vypočuješ?
Zo smeráckych poslancov Ľubomíra Petráka a Jána Podmanického. Hoci som názorovo inde, uznávam, že napríklad oni dokážu vystupovať vecne a nejsť do osobných útokov.

Čo bude z parlamentu, keď z neho politická diskusia vymizne?

Parlament sa stáva iba mašinériou na hlasovanie. Mnohí poslanci prichádzajú do parlamentu iba o jedenástej a o sedemnástej hodine, keď sa hlasuje. Inak do rokovacej sály ani nepáchnu, stlačia hlasovacie gombíky, ako im ukáže šéf klubu. Znižuje sa tým význam parlamentu.

Často vidíme zábery z parlamentu, kde sú takmer prázdne lavice. Aké to je rečniť v sále, kde je pár poslancov?

Možno to bude znieť zvláštne, ale je to lepšie, ako keď je sála plná, ale sú v nej poslanci, ktorých to nezaujíma, bavia sa o niečom inom a vyrušujú rečníka.

Prekvapili ťa niečím kotlebovci? Ako oni vlastne v parlamente fungujú?

Väčšina kotlebovcov nesedí v sále na rokovaniach, napochodujú tam, keď sa rokuje o ich zákonoch a vtedy aj diskutujú. Prídu do sály, aj keď sa rokuje o témach, pri ktorých sa chcú predviesť, napríklad o NATO alebo Európskej únii. Diskusiu najviac udržujú poslanci SaS a OĽaNO. Schôdze parlamentu sú plánované na tri týždne. Po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej kluby SaS a OĽaNO stiahli z programu svoje návrhy a ich poslanci sa rozhodli bojkotovať rozpravu a do dvoch dní bolo po schôdzi.

Foto: Andrej Lojan

Občianska konzervatívna strana má v názve konzervativizmus, ale do parlamentu vás vyniesla liberálna strana. Kam vy vlastne patríte?

My sme liberálni konzervatívci. Čiže sme jasne pravicová, prozápadná, demokratická strana, ale v ideologických bojoch medzi progresívnym liberalizmom a kresťanským konzervativizmom nie sme priamo účastní. Ja sa už dlho cítim byť liberálnym konzervatívcom. To je poloha, ktorá mi vyhovuje.

Keby už OKS nemohla byť na kandidátke SAS, a prišla by ponuka od Progresívneho Slovenska?

Progresívne Slovensko je mi svojimi postojmi dosť vzdialené, lebo ja sa považujem za vyhraneného pravičiara. A oni sú na môj vkus príliš vľavo.

Napríklad?

PS nemá problém so zvyšovaním úlohy štátu, zvyšovaním miery prerozdeľovania. Ja si, naopak, myslím, že treba vytvoriť priestor pre slobodu v ekonomike aj v občianskom živote a úloha štátu by sa mala skôr obmedzovať. Dane a odvody by sa mali znižovať a ľudia by mali byť viac zodpovední za svoj život. V tomto vidí Progresívne Slovensko svet inak.

S takýmto videním ste naozaj bližšie k SAS. Napríklad tvoj bývalý spolustraník Peter Osuský aj opustil OKS a vstúpil do SAS. Je vôbec niečo, v čom sa so sulíkovcami líšite?

Za Radičovej vlády mala SAS v programe aj odvodový bonus a pripravovala sa odvodová reforma, ktorej dôsledkom by bolo pomerne významné zvýšenie odvodov pre živnostníkov a SZČO. Liberálna SAS sa na to pozerala ako na koncept reformy, ktorá zjednoduší sociálny systém a bude mať evidentne nejaké pozitíva zo systémového hľadiska. My ako konzervatívci sme sa na to pozerali z hľadiska dosahov na konkrétnych ľudí, ktorí nie sú v postavení zamestnancov, ale sa o svoje živobytie starajú svojou vlastnou samostatnou aktivitou. Táto skupina ľudí mala byť touto reformou postihnutá, a preto sme boli jej kritikmi.

Dnes je už odvodový bonus takmer zabudnutá vec. Iný výraznejší rozdiel so sulíkovcami nevidíš?

Nešlo mi až tak o ten bonus, skôr o ilustráciu rozdielneho prístupu liberálov a konzervatívcov k robeniu politiky všeobecne. Liberáli mávajú sklon presadzovať veci, ktoré si racionálne odôvodnia a zdá sa im, že po ich realizácii by mohli veci fungovať lepšie. Konzervatívci sú zdržanlivejší k takto nastaveným zmenám a majú tendenciu držať sa skúsenosti a väčšmi prihliadať na realitu než na ideologické či racionalisticky skonštruované schémy. Rozumel som systémovým argumentom v prospech odvodovo-daňovej reformy, ale ja som vnímal ako silnejší argument, že by po nej štát bral živnostníkom a SZČO výrazne viac na daniach a odvodoch.

Podporil by som aj manželstvá homosexuálov, aj adopcie detí. V tomto smere je môj postoj ešte liberálnejší ako postoj SAS. Zdieľať

Dnes sa však politická scéna láme na iných témach. Vy máte v názve slovo konzervatívna, ale skúsme to rozobrať. Pôjdeš na Pride?

Nie. Zatiaľ som na Pride nebol.

Hlasoval by si za zákon, ktorý by sprísňoval prístup k interrupciám?

Ja si myslím, že život vzniká počatím. Čiže by som bol náchylný k sprísneniu súčasnej legislatívy. Mám problém s politickým kontextom, v akom sa to deje. Teda že hlavným motorom tohto kroku boli fašisti. A uvedomujem si, že je to zložitá téma, v ktorej sú v konflikte rôzne práva.

Keby sa objavil zákon o eutanázii?

Je to jedna z vecí, na ktorú zatiaľ nemám vyhranený názor.

Registrované partnerstvá: áno, nie?

Podporil by som aj manželstvá homosexuálov, aj adopcie detí. V tomto smere je môj postoj ešte liberálnejší ako postoj SAS, ak to chceme takto vnímať. Ale nemyslím si, že to, či sa niekto cíti liberálom alebo konzervatívcom, sa riadi tým, aký má názor na interrupcie alebo registrované partnerstvá. A sú to moje osobné názory, nie oficiálna línia OKS. Od čias Demokratickej strany v týchto otázkach nemáme jednotnú stranícku líniu, ale ponechávame na svedomie každého jednotlivého člena, aký postoj k nim zaujme. Aj tým sa odlišujeme od vyhranených progresívnych liberálov či kresťanských konzervatívcov, ktorí v tom zvyknú byť jednotní.

Čo je dnes vlastne OKS?

Je to pár desiatok ľudí, je nás viac ako matovičovcov, menej ako členov SAS. Kedysi OKS založili ľudia, ktorí odišli z Demokratickej strany, dnes je nás už takých menšina. Prichádzajú noví ľudia, ktorí sú pravicovo orientovaní, snažia sa presadzovať riešenia, ktoré znamenajú väčšiu ekonomickú aj osobnú slobodu. Sú jednoznačne prozápadne orientovaní a sú citliví na otázky demokracie, občianskej spoločnosti a ľudských práv. Hlásia sa k novembru 89 a odmietajú komunizmus i fašizmus.  

OKS dokáže osloviť iba veľmi malé percento voličov, ale má v parlamente svojho predsedu a navyše máte starostovskú stoličku v najlukratívnejšej časti Slovenska, v bratislavskom Starom Meste. Je OKS dlhodobý projekt?

Tento rok budeme mať 18 rokov, na slovenské pomery je to dlhodobý projekt a v parlamente sme dnes jedna z najstarších politických strán. Žiaľ, na Slovensku sa politická scéna permanentne mení. Ja som bol spokojný s tým, ako to v pravicovom priestore vyzeralo niekedy v deväťdesiatych rokoch, keď sme tu mali kresťanskodemokratické KDH, liberálnu DÚ a občianskopravicovú liberálno-konzervatívnu DS. Ale vznikla SDK a potom SDKÚ a tým sa narušila stabilita materských strán do takej miery, že niektoré zanikli alebo sa už nepozviechali. A potom sa v každých voľbách dostávali do parlamentu nové politické strany. Ja by som uvítal väčšiu stabilitu, ale takáto je realita. Vznik SDKÚ bol precedens a dnes sa tento model už len opakuje: pre politikov, ktorí sú v konflikte s aktuálnym vedením, je jednoduchšie odísť a založiť novú stranu, ako by sa mali snažiť o zmenu línie svojej dovtedajšej strany. Napokon, ani my sme neostali v Demokratickej strane, ale založili sme OKS. Spätne si myslím, že by bolo lepšie, keby politická scéna bola stabilnejšia. No Slovensko evidentne nie je nastavené na to, aby tu boli dve veľké politické strany a dve menšie strany, ktoré sa pohybujú medzi nimi.

Fungovanie OKS je v istom zmysle anomália. Potrebuje vždy niekoho, kto ju vynesie do parlamentu. Kto bude pre vás teraz tým výťahom?
Nehovoril by som o výťahu. Je to vždy o spolupráci, o ktorú musia mať záujem obaja partneri. Ja fungujem už štvrtý rok ako člen klubu SAS. A z môjho pohľadu aj z pohľadu OKS sa spolupráca so SAS osvedčila a pokiaľ bude možnosť, tak my máme záujem, aby naša spolupráca pokračovala.

Bude z ich strany záujem? Po vzniku nových strán budú ich čísla nižšie, teda menej ľudí zo SAS sa dostane do parlamentu. Navyše SAS má teraz vnútorné rozpory, bude im treba ešte takého pričleneného poslanca z inej strany?

Ja si myslím, že áno, že aj SAS vníma moju účasť v poslaneckom klube pozitívne. A verím, že SaS bude mať záujem pokračovať v spolupráci s OKS.

Možno príde ponuka len pre teba ako osobu, nie pre predsedu OKS. Takto z OKS odišiel František Šebej, ktorý šiel na kandidátku Mosta-Híd, aj Peter Osuský, ktorý vstúpil do SAS.

Ja nepôjdem individuálne na kandidátku nejakej strany, pôjdem iba ako predseda OKS na základe rozhodnutia orgánov OKS. Budeme rokovať so SAS a ak sa dohodneme, tak nejakí ľudia z OKS pôjdu na kandidátku SAS.

Odkaz od redakcie POSTOJA: Potrebujeme vás!

Články na Postoji nie sú spoplatnené, aby ich mohlo čítať čo najviac ľudí. Vznikajú najmä vďaka pravidelnej mesačnej podpore od čitateľov, ľudí, ako ste vy. Budeme si veľmi vážiť, ak nás budete podporovať. Aby sme sa my mohli naplno venovať tvorbe článkov, ako je tento. 

Ďakujeme!

 

Je tu nová Kiskova strana, ktorá bude pravicová, prozápadná, v ekonomike zrejme liberálna. To by bol možno pre vás prirodzenejší spojenec, nie?

So stranou Za ľudí budeme mať veľké prekrytie postojov. Ja hodnotím Kiskovo pôsobenie v úlohe prezidenta pozitívne, Hoci spočiatku som bol skôr skeptický, lebo na môj vkus príliš akcentoval, že je nepolitik. Ja to nepovažujem za cnosť. Ale bol som príjemne prekvapený, s väčšinou jeho postojov som sa vedel stotožniť a vítam, že ide do straníckej politiky. Držím mu palce. Poznám aj viacero ľudí, ktorí sú pri vzniku jeho strany, a tiež ich vnímam pozitívne. Viem si predstaviť aj spoluprácu so stranou pána Kisku, ale opakujem, že pre nás je prioritou pokúsiť sa o pokračovanie spolupráce s SaS.

Tebe občas vyčítajú, že si mediálny exhibicionista. Na protest proti kotlebovcom v parlamente tam prídeš so židovskou hviezdou. Alebo si oficiálne uvádzaš na stránke parlamentu rómsku národnosť, hoci nie si Róm. Prečo to robíš?

Symboly sú v politike dôležité a niekedy nejakým gestom je možné ukázať viac a lepšie sprostredkovať nejaké posolstvo širšej skupine ľudí, ako keď človek napíše článok alebo zorganizuje tlačovú besedu. Nebránim sa preto ani takýmto gestám, nemám pocit, že by to bolo samoúčelné šoumenstvo alebo že by som tým chcel pritiahnuť pozornosť na svoju osobu. Vždy tam ide o nejakú dôležitú vec.

Dobre: nielen Židia ocenili, že si prišiel do parlamentu so židovskou hviezdou, možno aj niektorí Rómovia ťa chvália za to, že si uvádzaš rómsku národnosť. Určite si si získal priaznivcov v maďarskej menšine, keď si bojoval proti jazykovému zákonu, ktorý túto menšinu poškodzoval. Vieš si predstaviť, že by si raz niekde prišiel s krížom na hrudi, keby si mal pocit, že sa ubližuje kresťanom?

Nemám pocit, že kresťania sú na Slovensku prenasledovaní alebo že by sa na Slovensku diala nejaká krivda napríklad katolíkom. Nevyhraňujem sa negatívne voči náboženstvu alebo voči cirkvi. Naopak, mám rešpekt voči veriacim a ich viere, hoci sám nie som veriacim.

Kresťania majú pocit, že sú vytláčaní z verejného života, hoci netvoria menšinu.

Ja vôbec nemám ten pocit. Lebo to je dojem, ktorý sa vytvára na základe mediálneho diskurzu. Ale Slovensko je jednou z posledných krajín EÚ, ktoré nezaviedli inštitút registrovaného partnerstva, naopak, veľkou väčšinou tu bola zavedená ústavná definícia manželstva ako zväzku muža a ženy. Naposledy bol odmietnutý Istanbulský dohovor, z pre mňa iracionálnych dôvodov. Urobila sa z toho silná téma, aj vďaka katolíckym konzervatívcom, a parlament zastavil ratifikáciu Istanbulského dohovoru. Nás, čo sme sa tohto dohovoru zastávali, bola v parlamente len veľmi malá menšina. Preto vôbec nemám pocit, že by ľudia s kresťanskými konzervatívnymi názormi boli utláčaní a nemohli prezentovať svoj názor a ovplyvňovať verejné dianie.

Tak sa tu nálepkujeme slovami ako vrahovia detí, nepriatelia rodiny, kultúra smrti a na druhej strane stredovekí tmári a katolícki fundamentalisti. Zdieľať

Napadá mi z posledného obdobia otvorenie témy, prečo išla Zuzana Čaputová na Te deum. Akoby táto tradícia bola čosi zaostalé, zastarané.

Otvorili to nejakí progresívni politici a bol to hlas, ktorý nejako zarezonoval. Ale Zuzana Čaputová napriek tomu, že vyšla z Progresívneho Slovenska, nemala problém ísť na Te Deum. A to aj napriek tomu, že niektorí katolícki predstavitelia sa výrazne angažovali na strane Šefčoviča. Ale aj v tomto prípade sa ja cítim byť viac konzervatívcom ako liberálom, lebo niektorí liberáli svoje postoje pretláčajú spôsobom, že z kresťanov robia tmárov, zaostalých, stredovekých. Ja – napriek tomu, že na niektoré veci mám výrazne iný názor ako Katolícka cirkev alebo iné cirkvi – snažím sa prezentovať svoje názory spôsobom, ktorý nie je urážlivý a zachováva rešpekt voči ľuďom, ktorí majú iný názor trebárs na registrované partnerstvá ako ja. A ľudí, ktorí to vidia inak ako ja, neposielam za to do stredoveku. Ale ono je to vzájomné, kultúrne vojny sa vedú z oboch strán. To, čo niektorí kresťania alebo predstavitelia cirkví hovoria o progresívcoch či liberáloch, nie je o nič miernejšie a empatickejšie. Tak sa tu nálepkujeme slovami ako vrahovia detí, nepriatelia rodiny, kultúra smrti a na druhej strane stredovekí tmári a katolícki fundamentalisti. Zhrubnutý slovník, žiaľ, počuť z oboch strán.

Ty sa často zastávaš aj ľudí zo sveta, kde ľudské práva sú potláčané, napríklad z Číny alebo z Ruska. Vedel by si sa zastať kresťanov, keď sú prenasledovaní?

Keby som narazil na prípad prenasledovania kresťanov, nemám s tým problém. Jedna z vecí, na ktoré som sa snažil upozorniť, bol prípad právnika Kao Č'-šeng, ktorý bol komunistickým režimom v Číne väznený za obhajobu prenasledovaných nasledovníkov Falun Gongu i kresťanov a sám je kresťan.

Kresťania čelia útokom v rôznych kútoch sveta. Čítal si knihu Vladimíra Palka Levy prichádzajú?

Nie.

Ja si však viem aj na Slovensku predstaviť situáciu, keď kresťania ocenia hlas Ondreja Dostála. Napríklad keď liberáli a progresívci automaticky stotožňujú všetkých kresťanov s Harabinom či Kotlebom.

Toto je predovšetkým vecou kresťanských politikov, cirkví a kresťanov, aby sa od ľudí typu Harabin a Kotleba dokázali jednoznačne dištancovať. A povedať, že aj keď títo ľudia navrhujú parciálne veci, ktoré sú nám blízke, nebudeme s nimi spolupracovať, nebudeme sa s Kotlebom spájať. Alojz Hlina sa dokáže veľmi jednoznačne vyhraniť voči fašistom. U neho je to úplne jasné, že je kresťan a nemožno ho stotožňovať s Kotlebom alebo Harabinom. A zažil som aj Igora Matoviča, ktorý je konzervatívny takým svojským spôsobom, ako vystúpil v parlamente a vysvetlil svojím charakteristickým veľmi dôrazným štýlom, že fašisti nie sú kresťania. A to, čo navrhujú, nie je kresťanské. A skvelo to podal, bolo to jedno z najlepších parlamentných vystúpení, aké som počas tohto volebného obdobia zažil.

Foto: Andrej Lojan

Spomenul si Alojza Hlinu. Paradoxné je, že on mal problém jasne podporiť v prezidentskej kandidatúre Františka Mikloška. Kým ty si ho podporil úplne jednoznačne.

Prvýkrát som dostal nápad, že by Fero Mikloško bol dobrým prezidentom, v roku 1998. Vtedy zrejme ani František Mikloško netušil, že raz bude kandidovať. V jednom svojom prejave o ňom som už vtedy povedal, že takto by som si vedel predstaviť dobrého prezidenta Slovenska. Tú ideu som teda niesol so sebou dávno. A teraz sa na jeho podpore zhodla výrazná väčšina ľudí v OKS.

Dovolím si ešte jednu otázku, ktorá by sa možno hodila viac do ženského magazínu, ale musím sa opýtať. Ty máš na FB vyše 3 200 sledovateľov. Teda nepoužívaš sociálnu sieť len na komunikáciu s osobnými priateľmi. Napriek tomu tu často riešiš veľmi osobnú vec: diétu a pokusy schudnúť. Vždy ma to prekvapí, ale, priznávam, aj pobaví, lebo to robíš aj vtipne. Prečo to robíš?

Upresním to: ja neriešim diéty, ale občas skúšam Dukanovu diétu, ktorú mi odporučil kedysi ešte Fero Šebej. Keď o tom človek hovorí pred inými, má potom tendenciu považovať to za niečo záväznejšie. Keď sa niekomu zveríte, že chcete schudnúť, tak je potom divné, keď to hneď necháte tak. Moje pokusy však zatiaľ neboli až také úspešné, takže na FB to podávam takou polovážnou formou.

Keby som bola marketingový špecialista, tak ti poradím, aby si to robil systematicky, lebo politika takéto veci poľudšťujú a navyše mnoho ľudí rieši podobný problém, tak by sa s tebou vedelo identifikovať.

Nerobím to z marketingových dôvodov, sám sa na tom zabávam. Myslím si, že je dobre, keď sa človek neberie smrteľne vážne. Inak sa snažím si svoje súkromie skôr chrániť. Nedávam médiám bežne rozhovory o tom, kam idem na dovolenku a ako trávim Vianoce. Ale sú nejaké parciálne veci, ako napríklad Dukanova diéta a moje zlyhania pri nej, kde nemám problém trochu pootvoriť dvere aj do svojho súkromia.

 

Ondrej Dostál (1971) je sociológ, právnik a bývalý novinár. Od roku 2016 je poslancom Národnej rady SR, v tejto úlohe pôsobil aj v rokoch 2010 až 2012. Je aj poslancom za mestskú časť Bratislava-Staré Mesto. Od roku 2001 do roku 2011 pôsobil ako riaditeľ Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika. Bol členom Demokratickej strany, potom OKS. Od apríla 2012 je predsedom OKS.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo