Spoločnosť 18. júl 2019

50 rokov homosexuálneho hnutia: namiesto pýchy je čas na pokoru

James Parker
James Parker
Bývalý gay-aktivista hovorí o charaktere hnutia LGBT a o polstoročných zmenách v spoločnosti, ktoré hnutie vyvolalo.
Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

James Parker

50 rokov homosexuálneho hnutia: namiesto pýchy je čas na pokoru
Bývalý gay-aktivista hovorí o charaktere hnutia LGBT a o polstoročných zmenách v spoločnosti, ktoré hnutie vyvolalo.

Bez našich podporovateľov by tento článok nevznikol. Viac ako dve tretiny našich darcov nás podporujú pravidelne.

>>PRIDAJTE SA AJ VY.<<

Keď pred 50 rokmi vtrhla polícia do baru Stonewall Inn v New Yorku, gayovia a lesby sa postavili na odpor. Vzbura trvala niekoľko dní. Bol to začiatok liberalizačného hnutia, ktoré v nasledujúcich rokoch získalo mytologický status.

Dvadsať rokov po stonewallskej vzbure som sa stal gay-aktivistom. Začal som bojovať za lepší svet, v ktorom sa nikto nesmie hanbiť za to, ku komu pociťuje sexuálnu príťažlivosť.

Vychovali ma v presvedčení, že niečia budúcnosť sa odvíja od toho, ako čelí svojej prítomnej realite. Moja realita bola o tom, že ma priťahovali muži, iba muži.

Keď som v puberte prijal to, že ma eroticky priťahuje rovnaké pohlavie, išlo o nesmierne bolestivé odhalenie sprevádzané aj samovražednými sprievodnými javmi. Po prijatí svojej reality som našiel novú vnútornú silu, zmysel – a áno, pýchu.

Keď som v puberte prijal to, že ma priťahuje rovnaké pohlavie, išlo o nesmierne bolestivé odhalenie sprevádzané aj samovražednými sprievodnými javmi. Po prijatí svojej reality som našiel novú vnútornú silu, zmysel – a áno, pýchu.Zdieľať

Podľa toho, čo viem, na svojej katolíckej strednej škole som bol prvým človekom, kto sa k tomu priznal. Prvým som bol aj na univerzite. Považoval som preto za svoju povinnosť postaviť sa za práva lesieb a gayov, teda LG-práva. (V tých dňoch žiadne BTQQIAAPP+2S menšiny neexistovali.)

Bolo mi známe, že v roku 1973 homosexuálni členovia uspeli v Americkej psychiatrickej asociácii v úprave 81 slov, ktorou zrazu redefinovali homosexualitu a odhodili jej starobylé okovy hovoriace o sexuálnej úchylke a mentálnom ochorení. Len pred niekoľkými týždňami sa americkí psychoanalytici ospravedlnili za to, že homosexualitu označovali za chorobu.

Čo som videl v gay-hnutí

V 80. rokoch 20. storočia som sa zapojil do činnosti popredných stratégov gay-hnutia z USA a Veľkej Británie. Hltal som ich obsah, ktorý predurčil všetko, čo dnes vidíme.

Podľa ich stratégie sa homosexuálni muži a ženy mali infiltrovať do kľúčových sfér spoločnosti, hlavne čo sa týka zábavného priemyslu, hlavných médií, vzdelávania, politiky, zdravotníctva (predovšetkým psychológie a psychiatrie), armády, náboženstva a športu – a prevziať v nich vedenie. Cieľom bolo využiť ich pozície na dosiahnutie homosexuálnej nadradenosti. Áno, nešlo o homosexuálne znormalizovanie či len rovnocennosť, ale nadradenosť.

Účastníci veľkého pochodu príslušníkov sexuálnych menšín po newyorskom Manhattane 30. júna 2019, ktorý sa konal pri príležitosti 50. výročia takzvaného stonewallského povstania z roku 1969. Foto: TASR/AP

Homosexuálna nadradenosť sa mala dosiahnuť úzkostlivým nasledovaním propagandistického manifestu After The Ball: How America Will Conquer Its Fear and Hatred of Gays In The 90s, ktorého autorom boli neuropsychiater Marshall Kirk a komunikačný konzultant Hunter Madsen.

Ak by ste nevedeli, manifest veľmi dobre zafungoval pri debakli Israela Folaua.

Homosexuálny manifest trval na tom, že gayov a lesby treba vykresľovať ako obete, nie ako agresívnych demonštrantov. „Propagandu“ treba postaviť „viac na emocionálnej manipulácii než na logike, pretože jej cieľom je v skutočnosti zmena v pocitoch verejnosti“.Zdieľať

Išlo o osem princípov: Princíp 5 trval na tom, že gayov a lesby treba vykresľovať ako obete, nie ako agresívnych demonštrantov, a že „propagandu“ treba postaviť „viac na emocionálnej manipulácii než na logike, pretože jej cieľom je v skutočnosti zmena v pocitoch verejnosti“.

„Propaganda,“ hovorí manifest, „môže byť nehanebne subjektívna a jednostranná. Nie je na tom nič nutne zlé.“ Korporátna Austrália po tomto princípe priamo skočila.

Takisto sa očakáva, že pojem „homofóbny“ sa má používať na ľudí, ktorí úplne neprijmú homosexuálnu ideológiu. Bábkami toho princípu sa stali rovnako politici, ako aj občianski vodcovia.

Akýkoľvek prejav, ktorý oponuje alebo čo i len spochybňuje homosexuálne správanie, má byť zakázaný ako „jasné nebezpečenstvo pre verejný poriadok“. Školské osnovy, psychológia, psychiatria a mainstreamové médiá dnes razia túto líniu.

Princíp 5 stanovuje, že „nevidíme žiadny dôvod na to, aby sa do premietaného obrazu nemohla zavádzať čoraz väčšia rozmanitosť“, pričom sa citovali „drag queens, bull dykes a ďalšie exotické prvky gay-komunity“. Spomeňte si, že takáto vízia sa nadhodila pred 30 rokmi. Dnes nepotrebujete ísť ďalej než do miestneho kníhkupectva a knižnice, aby ste sa s tým stretli naživo.

Na téme homosexuality sa nakopili vrstvy lží

Keď sa semeno pýchy raz urodí, žiada, aby sa do projektu pridávali ďalšie vrstvy lží a falše, aby tým ubránili pôvodnú chybu pred odhalením. Vitajte vo svete Gay Pride.Zdieľať

Keď sa semeno pýchy raz urodí, žiada, aby sa do projektu pridávali ďalšie vrstvy lží a falše, aby tým ubránili pôvodnú chybu pred odhalením. Vitajte vo svete Gay Pride.

S každou ďalšou generáciou rastie potreba zabezpečiť, aby boli všetky spoločenské vrstvy dôkladnejšie nabádané k dodržiavaniu pôvodnej lži. Nikto nesmie pripustiť, že je cisár nahý.

Preto sa „konverzná terapia“, termín nedávno vytvorený gay-aktivistami, v poslednom desaťročí používa na démonizovanie akejkoľvek pomoci poskytovanej niekomu, kto svoju príťažlivosť k rovnakému pohlaviu vníma ako utrpenie.

Ďalšou vrstvou lží pri mýte o konverznej terapii je výraz „zvnútornená homofóbia“, ktorá znamená, že jednotlivci, ktorí odmietajú prijať či oslavovať svoju sexuálnu príťažlivosť k rovnakému pohlaviu, sú niekým, kto sa obracia sám proti sebe. Sú označovaní za problém samých pre seba.

Každý kameň treba hodiť naspäť. Rovnaká lož sa musí neustále opakovať. Gay je nielen dobrý, gay je božský, či dokonca Boh je gay.

Po tom, čo krajina začne prosperovať, sa podľa Unwina stáva v oblasti sexuálnej morálky čoraz liberálnejšou a v dôsledku toho stráca svoju súdržnosť, svoju hybnú silu a svoj cieľ. Tento proces je nezvratný.Zdieľať

To, samozrejme, vyžaduje zvrátenie prirodzeného sveta. Dobre to predpovedal Aldous Huxley, keď opísal výsledky štúdie spoločenského antropológa J. D. Unwina o 80 primitívnych kmeňoch a šiestich známych civilizáciách v 5-tisícročnej histórii, ktorú jej autor vysvetlil v knihe Sex a kultúra (viac o knihe napr. aj tu, pozn. prekl.).

Huxley napísal:

Sex a kultúra je prácou najvyššieho významu. Unwinove závery (...) sa dajú zhrnúť takto. Všetky ľudské spoločnosti sa nachádzajú na jednom zo štyroch kultúrnych stupňov: zoistický, manistický, deistický, racionalistický. Zoistický prejavuje najnižšiu úroveň mentálnej a spoločenskej energie, racionalistický najvyššiu. Výskum preukazuje, že spoločnosti, ktoré vykazujú najnižšiu úroveň energie, sú tie, v ktorých nie je zavedená predmanželská zdržanlivosť a v ktorých sú príležitosti na sexuálne pôžitkárstvo po manželstve najväčšie. Kultúrny stav spoločnosti sa zvyšuje priamoúmerne so zavádzaním predmanželských a postmanželských obmedzení týkajúcich sa sexuálnych príležitostí.

Po tom, čo krajina začne prosperovať, sa podľa Unwina stáva v oblasti sexuálnej morálky čoraz liberálnejšou a v dôsledku toho stráca svoju súdržnosť, svoju hybnú silu a svoj cieľ. Tento proces, hovorí autor, je nezvratný:

Celá história ľudstva neobsahuje jediný prípad skupiny, ktorá sa vyvinula v civilizáciu bez absolútneho prijatia monogamie. Takisto neexistuje žiadny prípad skupiny, ktorá by si zachovala svoju kultúru po osvojení si menej prísnych zvykov.

Komunity LGBTQI+ pred otvorenými vzťahmi – pred manželstvom, počas, neho, po ňom aj mimo neho – ani nezavierajú oči. Skupina polyamórnych vzťahov sa rýchlo stáva prijateľnou. Každú ďalšiu skupinu, ktorá si želá pridať svoje písmeno do abecednej skratky, treba vítať a bez námietok podporovať, čo znamená, že treba akceptovať každú sexuálnu aktivitu vykonávanú akoukoľvek menšinou, ktorá „si nemôže pomôcť v tom, čo cíti“. Malo by nás to vystrašiť aj hnevať.

Neprekvapuje, že 50 rokov po stonewallských nepokojoch sa už súčasná vzbura nevedie na uliciach proti polícii a štátnym orgánom, ale v online priestore v srdci rugby, v jednom z najtvrdších tímových športov, ktorý sa vedome budoval nielen na kresťanských hodnotách, ale aj s cieľom formovania silného a robustného mužského ducha, o čom hovorí svedectvo Israela Folaua.

Naša online vzbura je predovšetkým bojom proti židovsko-kresťanským hodnotám, tomu základnému tmelu, ktorý drží západnú spoločnosť pokope a ktorý jej umožnil vyniknúť.

Svet aktivistov odo mňa vyžadoval, aby som si osvojil vypočítavú neznášanlivosť, bigotnú mentálnu výbavu, schopnosť zúrivo nenávidieť. A to všetko pod mantrou „Láska víťazí“.Zdieľať

Svet aktivistov odo mňa vyžadoval, aby som si osvojil vypočítavú neznášanlivosť, bigotnú mentálnu výbavu, schopnosť zúrivo nenávidieť a aby som bol spôsobilý odmietnuť alebo aspoň znehodnotiť všetko, s čím som sa stretol a čo spochybňovalo zavádzanie sveta homosexuálnej nadradenosti. A to všetko pod mantrou „Láska víťazí“.

Musel som uveriť sám v sebe, že klamstvo, ktoré som podával ďalej, nebolo nič, len pravda. Neprekvapuje, keď levanduľových militantov znepokojuje zistenie, že mladšia generácia, ktorej pravidelne vymývali mozog, je čím ďalej, tým menej tolerantná k jednotlivcom a ideálom LGBTQI+.

Odkaz od redakcie POSTOJA: Potrebujeme vás!

Články na Postoji nie sú spoplatnené, aby ich mohlo čítať čo najviac ľudí. Vznikajú najmä vďaka pravidelnej mesačnej podpore od čitateľov, ľudí, ako ste vy. Budeme si veľmi vážiť, ak nás budete podporovať. Aby sme sa my mohli naplno venovať tvorbe článkov, ako je tento. 

Ďakujeme!

 

Nikdy to nebolo o rovnoprávnom a tolerantnom svete

Stonewall a súčasný aktivizmus LGBTQI+ nikdy nebol o rovnoprávnom, rozmanitom, inkluzívnom a tolerantnom svete. Zdanlivý hrniec zlata na konci dúhy je skôr zatemneným kotlom. Na stôl prináša potláčanie a úplné vykorenenie hlavných slobôd, ako sú sloboda prejavu, myslenia, združovania a presvedčenia – všetkého, čo nepreukazuje úplnú úctu tomu, čo sa tisícročia predtým považovalo za sexuálnu úchylku.

Gay Pride v Mexico City 29. júna 2019. Foto: TASR/AP

Ak vám napadne, že som v tom príliš osobne zaangažovaný – áno, máte pravdu. Bol som príliš dlho ticho.

Každý deň sa stretávam s mladými ľuďmi vyrovnávajúcimi sa s príťažlivosťou k rovnakému pohlaviu, s jednotlivcami zápasiacimi s konceptom bytia mužom alebo ženou a s mužmi a ženami opúšťajúcimi svojich manželov a manželky opačného pohlavia a svoje deti (a dnes dokonca aj manželov a manželky rovnakého pohlavia a svoje náhradné alebo adoptívne deti), len aby mali „viac naplňujúci“ vzťah s jedným alebo viacerými ľuďmi niekde pod dúhou.

Dnešný svet je sexuálne chorobnejší, než aký existoval pred epidémiou AIDS v 80. rokoch 20. storočia. Nespútaná sexuálna aktivita vedie iba k návykovejšiemu a deštruktívnejšiemu odlúčeniu, čo ďalej vedie k početnejšiemu násiliu medzi partnermi a k sadistickým praktikám.Zdieľať

Päťdesiat rokov od Stonewallu v spoločnosti, v ktorej je dnes každý jej pilier „dúhovo-friendly“ a vystrašený, pozorujem 50+ odtieňov gejskej šedej, ktoré naďalej uväzňujú tých, čo realizujú utópiu LGBTQI+. Po 50 rokoch sa poruchy nielen akceptovali, v niektorých oblastiach sa to v skutočnosti zhoršilo.

Nevšímame si množstvo negatívnych následkov

Množstvo gejských aplikácií pre zoznámenie na jednu noc s dostupnosťou lieku Truvada pre HIV negatívnych ľudí na zníženie rizika infekcie HIV zrodilo sexuálne chorobnejší svet, než aký existoval pred epidémiou AIDS v 80. rokoch 20. storočia. Nespútaná sexuálna aktivita vedie iba k návykovejšiemu a deštruktívnejšiemu odlúčeniu, čo ďalej vedie k početnejšiemu násiliu medzi partnermi a k sadistickým praktikám.

Klinickí lekári so zameraním na sexuálne zdravie, s ktorými som minulý mesiac hovoril, musia neustále vyvíjať zvýšené úsilie na vyrovnanie sa s nespočetným množstvom problematických prípadov sexuálneho zdravia, ktoré treba diagnostikovať a riešiť.

Na vzostupe je sebapoškodzovanie, aj ak sa berie do úvahy z pohľadu času stráveného ponorením do konzumácie pornografie, čo jednotlivcov odrezáva od zdravého budovania vzťahov, ktoré všetci potrebujeme prežívať a udržiavať. Potom sú tu poruchy nálady, paniky, bipolarita a poruchy správania. Dochádza k novému rastu agorafóbie (strachu z otvorených priestranstiev) a výrazne sa neznižuje počet samovrážd, dokonca ani v takých pro-homosexuálnych krajinách ako Švédsko, Holandsko a Nový Zéland.

Na vzostupe je sebapoškodzovanie, dochádza k novému rastu agorafóbie a výrazne sa neznižuje počet samovrážd, dokonca ani v takých pro-homosexuálnych krajinách ako Švédsko, Holandsko a Nový Zéland.Zdieľať

To je to veľké oslobodenie, ktoré máme všetci sláviť? 50. výročie stonewallských vzbúr je z väčšej časti oslavou stále sa prehlbujúcej ľudskej hlúposti. Príbeh Israela Folaua pôsobí ako výmysel a napriek tomu ho máme priamo pred očami ako dôkaz vrstiev pýchy utkaných na zakrytie tej skoršej pýchy. Všetko nahromadené na jednom človeku, ktorý na súkromnom profile napísal tri verše kresťanského Písma.

Obávam sa o členov komunity LGBTQI+ a o tých, ktorí sa k nim pridajú. Rovnako sa obávam o každú spoločnosť, ktorá prijme základné názory na ľudskú sexualitu bez vyváženia konštrukčnými a vývojovými hľadiskami, ktoré sa v súčasnosti umlčiavajú.

Potrebujeme pokoru

Môj dnešný aktivizmus sa zrodil z odlišného srdca. Takmer dve desaťročia vytváram skupiny duchovnej podpory pre tých, čo zažívajú rôzny stupeň homosexuálnej príťažlivosti, a pre tých, čo pochybujú o svojom biologickom rode. Zúčastnení môžu klásť hlbšie otázky v porovnaní s tými, ktorí zostávajú izolovaní doma alebo sa angažujú v gay komunite ako celku. Účastníci žiadajú odpovede – a mnohí sa k nim dopracujú, najmä vo veciach týkajúcich sa sexuálneho zneužívania detí, emocionálneho alebo fyzického zneužitia či zanedbania.

Ak sa jeden človek môže zmeniť z homosexuála na heterosexuála (a verte mi, v Austráliiv každej inej krajine existujú tisícky ľudí, ktorí homosexualitu zavrhli), potom je jasné, že základný naratív hnutia LGBTQI+ o tom, že sa niekto rodí ako gay, v sebe obsahuje množstvo mýtov, z ktorých každý si zasluhuje zbúranie, nie oslavu.

Stále bojujem za priestory, v ktorých môžu mladí aj starí čeliť realite svojej príťažlivosti. Nikto by sa nemal báť priznať k tomu, že ho sexuálne priťahuje rovnaké pohlavie alebo že má pochybnosti o svojom rode, ani by za to nemal byť diskriminovaný.

Ak sa jeden človek môže zmeniť z homosexuála na heterosexuála (a verte mi, v Austrálii a v každej inej krajine existujú tisícky ľudí, ktorí homosexualitu zavrhli), potom je jasné, že základný naratív hnutia LGBTQI+ si zasluhuje zbúranie, nie oslavu.Zdieľať

Keď sa teraz po celom svete slávia Gay Pride-y, dnes viac ako inokedy som presvedčený, že potrebujeme zamerať pozornosť na biblické príslovie dôsledne citované po celé veky: „Pýcha predchádza skazu a namysleného ducha predchádza pád.“

Bol som vyzvaný, aby som odmietol pýchu. Dnes ma priťahujú predovšetkým ženy. Som jeden z tých šťastných jednotlivcov, čo unikol z gay komunity a narazil na profesionálnu terapiu, ktorá mi umožnila nasledovať vývojové stanovisko ľudskej sexuality.

Moje skoršie poruchy, ktoré v srdci komunity LGBTQI+ stále prevažujú, sa zmenšili alebo vymizli. Nie som viac označkovaným človekom vylúčeným z väčšinovej spoločnosti ani bojujúcim v prehranej bitke.

Po 50 rokoch od stonewallskych vzbúr sa naozaj mnohé zmenilo, no nie všetko k dobrému. Namiesto toho, aby som čas a energiu venoval veciam pýchy, som presvedčený, že je čas angažovať sa na úplne inej úrovni budovania spoločnosti, kde sa na všetkých stupňoch stane všadeprítomnou pokora. A túto bitku hodno bojovať pre dobro každého.

James Parker
Autor je zakladateľom medzinárodnej siete Harvesters pre evanjelizovanie mužov. Pracoval aj v oblasti vrcholového športu. V detstve zažil rozsiahle sexuálne zneužívanie, neskôr pôsobil ako gay-aktivista. Pochádza z Veľkej Británie, v súčasnosti žije v Západnej Austrálii. Je katolíckym konvertitom a otcom jednej dcéry.

Pôvodný text: Fifty years after the Stonewall riots, what the LGBTQI+ movement needs is less pride and more humility. Uverejnené v spolupráci s magazínom Mercatornet.com, preložil L. Obšitník.

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0
Diskusia 0