Čím pro-life zákon v Alabame je a čím nie je?

Čím pro-life zákon v Alabame je a čím nie je?

Protest demonštrantov proti novému zákonu o ochrane života v hlavnom meste Alabamy Montgomery 19. mája 2019. Foto: TASR/AP

Alabamský zákon sa chápe ako protiústavný, ale nemusí takým zostať. Podľa vzoru Abrahama Lincolna je možné dosiahnuť opravu rozhodnutia Najvyššieho súdu.

Venujte nám minútu, skôr ako začnete čítať

Články na Postoji nie sú spoplatnené, aby ich mohlo čítať čo najviac ľudí. Vznikajú najmä vďaka pravidelnej mesačnej podpore od čitateľov, ľudí, ako ste vy. Budeme si veľmi vážiť, ak nás budete podporovať. Aby sme sa my mohli naplno venovať tvorbe článkov, ako je tento. Ďakujeme!

Redakcia Postoja

 

Minulý týždeň v americkom štáte Alabama schválili zákon zakazujúci vykonávanie všetkých potratov s výnimkou situácií, ak je ohrozený život matky. Zákaz platí aj pre prípady incestu či znásilnenia. Lekárom, ktorí by takýto zákrok napriek zákazu vykonali, hrozí trest odňatia slobody od 10 do 99 rokov. Zákon sa tak stal najprísnejším pro-life ustanovením v USA.

V stredu 15. mája ho už podpísala aj guvernérka Alabamy Kay Iveyová. Predpokladá sa, že poputuje na Najvyšší súd USA.

V nadväznosti na prijatie zákona sa v USA rozbehli protestné akcie liberálnej časti spoločnosti, niekedy aj s neobvyklými prvkami. Štátna tajomníčka štátu Colorado Jena Griswoldová vyhlásila, že na protest „proti tomuto neslýchanému zákonu proti ženám“ neumožní svojim podriadeným pracovné cesty do Alabamy. Zákon odsúdili demokrati uchádzajúci sa o nomináciu na prezidenta ako Joe Biden, Bernie Sanders, Kamala Harrisová, Elisabeth Warrenová či Pete Buttigieg a vyzvali svojich podporovateľov na boj proti nemu. Speváčka Lady Gaga ho nazvala „ohavným“ a herec Chris Evans „absolútne neuveriteľným“.

Pozrime sa na štyri časté tvrdenia vyskytujúce sa v kritikách voči tomuto zákonu a povedzme si, v čom sa mýlia.

1. Republikánska väčšina alabamského parlamentu zneužila svoju momentálnu moc

Neplatí to predovšetkým preto, že nešlo o svojvoľný akt, ale o rešpektovanie vôle občanov. V Alabame sa totiž 6. novembra 2018 konalo ľudové hlasovanie o štyroch dodatkoch do štátnej ústavy, v ktorom druhý obsahoval výraznú pro-life požiadavku. Štát Alabama podľa dodatku „uznáva a podporuje posvätnosť nenarodeného života a práva nenarodených detí vrátane práva na život“ a súčasne sa v ňom tvrdí, že táto ústava nezakladá právo na potrat ani nevyžaduje financovanie potratov.

Alabamskí občania najprv v referende z novembra 2018 schválili pro-life dodatok svojej ústavy. Dokázali to napriek masívnej protikampani za 1,5 milióna dolárov. Zdieľať

Občania Alabamy dodatok schválili v pomere 59 k 41 percentám hlasujúcich. Zaujímavé tiež je, že tak urobili napriek masívnej protikampani. V prospech schválenia dodatku sa totiž vynaložilo iba 7 993 dolárov, kým protistrana na kampaň minula 1,51 milióna dolárov (z toho 1,36 milióna venovala spoločnosť Planned Parenthood).

Obe komory alabamského parlamentu následne schválili spomínaný zákon výraznou väčšinou 74 k 3 (v Snemovni reprezentantov) a 25 k 6 (v Senáte).

2. Zákon je ukážkou útlaku mužov voči ženám

Staré klišé, ktoré nikdy neplatilo, a aj súčasné pro-life hnutia si už dávajú pozor, aby to zdôraznili. Hlavnou predkladateľkou zákona totiž bola žena – Terri Collinsová, členka alabamskej Snemovne reprezentantov (za Republikánsku stranu). Zákon následne podpísala takisto žena – guvernérka Alabamy Kay Iveyová, ktorá pri podpise vyhlásila, že hoci si ctí Najvyšší súd USA, s jeho rozhodnutím Roeová vs. Wade z roku 1973 nikdy nesúhlasila a dúfa, že ho súd prehodnotí.

3. Zákon je zbytočný, pretože je protiústavný

V súčasnosti sa za taký považuje, ale môže sa to zvrátiť. Rozhodnutie Najvyššieho súdu USA Roeová vs. Wade z roku 1973 (a iné naň nadväzujúce, napr. Planned Parenthood vs. Casey) je kľúčovým bodom, ktorému čelia pro-life iniciatívy. Najvyšší súd v tomto rozhodnutí stanovil, že ženy majú „právo na potrat“, na základe čoho museli tento princíp štáty USA zakotviť do svojej legislatívy. Vo viac ako 20 amerických štátoch sú dnes v dôsledku toho potraty dostupné „na požiadanie“, teda bez vážnej podmienky až do konca druhého trimestra tehotenstva, v niektorých aj po 20. týždni, vďaka čomu patria USA iba medzi sedem krajín vo svete, ktoré to umožňujú.

K ignorovaniu rozhodnutia Najvyššieho súdu už došlo: keď rozhodol v neprospech práv černochov, ignoroval to Abraham Lincoln. Zdieľať

Navrhovatelia alabamského zákona aj samotná guvernérka Kayová pripúšťajú, že ich zákon je v súčasnom období „nevymáhateľný“. Ich cieľom je, aby sa dostal až na prerokovanie Najvyššieho súdu a ten aby rozhodnutie Roeová vs. Wade zvrátil. Rovnakú motiváciu majú v posledných mesiacoch aj mnohé iné štáty, ktoré podobnú legislatívu už schválili alebo je u nich tento proces na dobrej ceste.

Odporcovia z radov liberálnej právnej organizácie ACLU alebo spoločnosti Planned Parenthood už avizovali, že schválené zákony napadnú na súdoch, teda proces ich posudzovania sa začal. Federálne súdy viazané rozhodnutím Roeová vs. Wade podľa všetkého tieto nové pro-life zákony vyhlásia za neplatné, voči čomu sa predstavitelia štátov odvolajú a prípad sa dostane na Najvyšší súd.

Ako už bolo viackrát spomínané, ten bude mať na výber: buď svoje doterajšie rozhodnutia potvrdí a zákony takisto zamietne, alebo môže judikatúru prelomiť a rozhodnutie naformulovať napr. tak, že Roeová vs. Wade a nadväzujúce rozhodnutia sa vzťahovali iba na prípady, ktorých sa týkali, ale netvoria právne precedensy, a teda nie sú záväzné pre súčasné prípady. Nádej na druhý prístup ponúkajú noví sudcovia Brett Kavanaugh a Neil Gorsuch nominovaní Donaldom Trumpom, vďaka ktorým sa na súde vytvorila „konzervatívna“ väčšina (resp. väčšina sudcov, ktorí ústavu interpretujú podľa jej originálneho textu, nie podľa vlastného vnímania toho, čo je správne).

Samozrejme, Najvyšší súd nezvykne meniť, resp. popierať svoje rozhodnutia a išlo by o výnimočný prípad. Nebol by však úplne nový. Po rozhodnutí Najvyššieho súdu v prípade Obergefell vs. Hodges z roku 2015, ktorým súd stanovil právo na homosexuálne manželstvo, viacero ústavných právnikov na čele s profesorom Robertom P. Georgeom z Princetonu uviedlo, že Najvyšší súd nie je neomylný a v histórii sa už stalo, že jeho rozhodnutie vo vážnej veci bolo potrebné ignorovať – urobil to prezident Abraham Lincoln, keď nesúhlasil s počiatočným rozhodnutím súdu popierajúcim práva černochov (prípad Dred Scott vs. Sandford z roku 1857). Trvalo niekoľko desaťročí, kým Najvyšší súd svoju judikatúru v tejto veci zmenil, no stalo sa to.

Podobným spôsobom sa plánuje postupovať aj v prípade ochrany nenarodeného života.

Guvernérka Alabamy Kay Iveyová podpisuje zákon o ochrane života. Foto: TASR/AP

4. Ak zákonodarcovia z Alabamy (alebo ktokoľvek iný) dosiahnu zvrátenie rozhodnutia Roeová vs. Wade, v celých USA začne platiť zákaz potratov

Podľa intenzity protikampane sa môže zdať, že to môže mať takýto dôsledok, ale ani tento bod neplatí. Ak Najvyšší súd vyriekne, že jeho rozhodnutie Roeová vs. Wade netvorí právny precedens, neznamená to prijatie direktívneho rozhodnutia opačnej polarity, teda že v USA začne automaticky platiť legislatíva týkajúca sa potratov spred roku 1973. Všetky súčasné zákony zostanú v jednotlivých štátoch platiť naďalej vrátane uvoľnenej legislatívy v New Yorku, ktorá nedávno umožnila vykonanie potratu až do času pôrodu.

Charakter nútiť štáty k zmene ich legislatívy malo rozhodnutie Roeová vs. Wade, nie zákon z Alabamy. Pro-life štáty sa iba snažia obhájiť právo stanoviť si legislatívu podľa svojich princípov. Zdieľať

„Zvrátenie“ Roeová vs. Wade iba umožní tým štátom, ktoré chcú mať chránený život od počatia, aby si takúto legislatívu schválili a uplatňovali. Ako vidieť z početných legislatívnych iniciatív týkajúcich sa tejto veci, aj pro-life hnutia v rôznych štátoch majú na túto vec rôzne názory (časové ohraničenie zákonnosti potratu, legálnosť zákroku po znásilnení, pri zdravotnom poškodení plodu a pod.) a na základe toho prijímajú rôzne druhy zákonov.

Editori magazínu National Review (mierne kritickí k tvrdosti alabamského zákona) pripomenuli argumenty slávneho sudcu Najvyššieho súdu Antonina Scaliu, ktoré uviedol vo svojom nesúhlasnom stanovisku k rozhodnutiu Planned Parenthood vs. Casey. Scalia vtedy napísal, že Ústava USA nehovorí nič o ochrane práva na potrat a že americká spoločnosť dlho umožňovala štátom zakázať alebo inak regulovať potraty. Kolegom na Najvyššom súde vtedy vytkol: „Mali by sme odísť z tejto oblasti, kde nemáme žiadne právo byť a kde ani my, ani krajina nerobíme nič dobrého.“ Teda Najvyšší súd nemôže prikazovať jednotlivým štátom, akú majú mať v tejto veci legislatívu – ani v pozitívnom, ani v negatívnom zmysle.

Bez ohľadu na názor na ochranu života platí jedna vec: Charakter nútiť štáty k zmene ich legislatívy malo rozhodnutie Roeová vs. Wade, nie zákon z Alabamy. Pro-life štáty sa iba snažia obhájiť svoje právo stanoviť si legislatívu v tejto veci podľa svojich princípov.

Akou sumou by ste mohli podporiť POSTOJ?

Naša redakcia funguje najmä vďaka pravidelnej mesačnej podpore od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Pridáte sa k nim? Ďakujeme!

 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo