Zákony o bití srdca nenarodených prijme možno až 10 štátov USA

Zákony o bití srdca nenarodených prijme možno až 10 štátov USA

Ilustračné foto: facebook.com (liveaction)

Nové zloženie Najvyššieho súdu USA vytvorilo vlnu legislatívnych iniciatív, ktoré môžu viesť k prelomeniu kľúčových rozhodnutí.

Postoj tu bude len s vašou pomocou!

Postoj je dnes jediným serióznym konzervatívnym hlasom na slovenskej mediálnej scéne. No nežije zo vzduchu.

Články na Postoji nie sú spoplatnené. Vznikajú len vďaka ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. Budeme si veľmi vážiť, ak sa k nim pridáte. Aby sme sa my mohli naplno venovať tvorbe obsahu.

Ďakujeme!

Redakcia Postoja


Pred dvoma mesiacmi som písal o novej iniciatíve amerických zákonodarcov vo viacerých štátoch USA – o tzv. zákone o bití srdca, ktorý by znemožňoval vykonávanie potratov po tom, čo je nenarodenému dieťaťu diagnostikované bitie srdca (pribl. šiesty týždeň tehotenstva). V tom čase takýto zákon schválil senát štátu Kentucky a pripravovalo sa jeho prerokovávanie v ďalších štátoch. Odvtedy proces pokročil, pozrime sa, v akom je stave dnes.

Na pripomenutie – Najvyšší súd USA vo svojich rozhodnutiach Roe vs. Wade (1973) a Planned Parenthood vs. Casey (1992) stanovil „právo na potrat“ po hranicu „životaschopnosti plodu mimo maternice“, čo býva približne 23. až 24. týždeň tehotenstva. Keďže bitie srdca sa dnes dá zistiť približne už v šiestom týždni (prípadne aj skôr), takéto obmedzenie potratov naráža na spomínané rozhodnutia Najvyššieho súdu a je predpoklad, že o jeho súlade alebo rozpore s Ústavou USA bude tento súd musieť rozhodovať.

Keďže do pléna tohto súdu pribudli dvaja noví sudcovia nominovaní Donaldom Trumpom (Neil Gorsuch a Brett Kavanaugh), očakáva sa, že Najvyšší súd môže svoje predošlé rozhodnutia vo veci legálnosti potratov zvrátiť. Ako vo februári pripomenuli v prolife zákone zákonodarcovia štátu Arkansas, prípadná zmena rozhodnutia tohto súdu už má svoj precedens, keď jeho sudcovia v minulom storočí zmenili svoj najprv negatívny názor na práva černochov. A podľa Arkansasu by tak mali urobiť aj v prípade práv nenarodených detí.

Vlna zákonov „o bití srdca“

Zákon o bití srdca bol len od začiatku tohto roku predstavený v parlamentoch až 14 amerických štátov. Z toho vo dvoch už bol schválený v oboch komorách parlamentu a podpísaný guvernérom. Legislatívny proces vo viacerých ďalších je na dobrej ceste, aby v blízkom čase skončil rovnako.

Senát štátu Kentucky schválil zákon o bití srdca 14. februára veľkou väčšinou hlasov 31 k 6. Snemovňa reprezentantov ho 14. marca schválila podobne výraznou väčšinou (71 k 19) a 15. marca ho podpísal kentucký guvernér Matt Bevin. V oboch komorách kentuckého parlamentu majú republikáni výraznú prevahu nad demokratmi – snemovňa: 61 k 39, senát 28 k 9 – a republikánom je aj guvernér. Zákon neumožňuje vykonanie potratu po zistení bitia srdca dieťaťa s výnimkou prípadov, ak by hrozilo „vážne riziko podstatného a nezvratného poškodenia hlavných telesných funkcií tehotnej ženy“. Platnosť zákona však hneď pozastavil sudca Západného obvodu Kentucky a čaká sa na jeho vypočutie.

Podobný výsledok je už známy aj zo štátu Mississippi. Zákon o bití srdca schválil senát 13. februára väčšinou hlasov 34 k 15, následne snemovňa reprezentantov 11. marca väčšinou hlasov 78 k 37, na čo ho 21. marca podpísal guvernér Phil Bryant. Podobne aj v tomto štáte majú prevahu republikáni nad demokratmi: v senáte v pomere 32 k 20, v snemovni reprezentantov 70 k 46 a republikánom je aj guvernér. Bryant pri podpise vyhlásil, že zákon „je dôkazom hlbokého rešpektu a túžby občanov Mississippi chrániť posvätnosť tohto nenarodeného života, kedykoľvek je to možné“.

Porušenie zákona v Kentucky sa pri lekároch posudzuje ako tzv. zločin triedy D a môže sa penalizovať odňatím slobody na jeden až päť rokov. Lekári porušujúci tento zákon v Mississippi môžu čakať pokutu 1000 dolárov, trest odňatia slobody na šesť mesiacov a pozastavenie lekárskej licencie.

Zákony „o bití srdca“ v jednotlivých štátoch USA: srdce na modrom pozadí štáty, ktoré v minulosti alebo tohto roku schválili takýto zákon, tmavozelená zákon v roku 2019 schválili obe komory parlamentu, svetlozelená zákon bol v roku 2019 schválený v jednej komore parlamentu, červená zákon bol predložený do parlamentu v roku 2019, ružová zákon bol predložený do parlamentu v minulých rokoch. Mapa: Population Research Institute, pop.org

Legislatívny proces je tesne pred dokončením v štáte Georgia. Snemovňa reprezentantov zákon schválila 7. marca v pomere hlasov 93 k 73, senát ho s úpravami schválil 22. marca (pomerom 32 k 16), 29. marca snemovňa schválila úpravy senátu v pomere 92 k 78 hlasov a zákon odoslala na podpis guvernérovi Brianovi Kempovi. Aj v tomto štáte majú v oboch komorách parlamentu prevahu republikáni a patrí medzi nich aj guvernér. Ten sa už vyjadril, že zákon podpíše („Nepochybne to bude právna bitka a sme pripravení ju vybojovať.“), ale zatiaľ nie je jasné kedy, čas má do 12. mája. Georgia v súčasnosti povoľuje potraty „na žiadosť“ až do 20. týždňa tehotenstva.

Mierne iná situácia je v Ohiu. Zákon o bití srdca tu už prešiel oboma komorami parlamentu v rokoch 2016 a 2018, ale vždy ho vetoval vtedajší guvernér John Kasich (republikán, bývalý kandidát na prezidenta USA) s argumentom, že by ho zamietli súdy. Aj tentoraz prešiel v senáte 13. marca v pomere 19 k 13 a momentálne sa čaká na schválenie v snemovni reprezentantov. Keďže podobne ako v senáte aj tam majú republikáni väčšinu, predpokladá sa jeho schválenie a predloženie na podpis terajšiemu guvernérovi Mikeovi DeWineovi (republikán). Ten sa už vyjadril, že ak zákon parlament schváli, podpíše ho. Podľa neho „nakoniec poputuje až na Najvyšší súd a ten rozhodne“.

Tennessee zákon o bití srdca schválila snemovňa reprezentantov 7. marca (v pomere hlasov 65 k 21), čaká sa na hlasovanie v senáte. V ňom majú väčšinu republikáni v pomere 27 k 5, schválenie by teda nemalo byť problémom. Republikánsky guvernér Bill Lee už zákonu vyjadril podporu. Katolícki biskupi tohto štátu však vyslovili voči zákonu námietky týkajúce sa obavy, že by bol zamietnutý súdmi a štát by musel následne platiť vysoké odškodné propotratovým organizáciám. Hoci podporujú zámer zákona o bití srdca, namiesto neho sa vyslovili za podporu prijatia tzv. „Human Life Protection Act“ (zákona o ochrane života), ktorý by v prípade zvrátenia rozhodnutia Roe vs. Wade vyvolal automatický zákaz potratov v štáte. Podobné stanovisko deklarovala aj najväčšia pro-life organizácia v Tennessee Right to Life.

Missouri snemovňa reprezentantov schválila zákon o bití srdca 27. februára v pomere hlasov 117 k 39, čaká sa na hlasovanie o podobnom návrhu v senáte. Republikánsky guvernér Mike Parson vyjadril zákonu podporu.

V ďalších štátoch je takýto stav:

Florida – zákon bol 10. januára podaný do snemovne reprezentantov a 6. februára do senátu, následne poslaný do príslušných výborov.
Illinois – zákon bol predstavený v snemovni reprezentantov 13. februára a poslaný do príslušného výboru.
Maryland – vo februári boli do snemovne reprezentantov predložené tri verzie zákona o bití srdca, jedna bola stiahnutá, pri zostávajúcich sa čaká na rozhodnutie výboru.
Minnesota – zákon bol predložený vo februári v oboch komorách parlamentu, čaká sa na rozhodnutie výborov.
New York – zákon bol vo februári predložený do nižšej komory parlamentu, čaká sa na rozhodnutie výboru.
Južná Karolína – zákon bol v januári predložený v oboch komorách parlamentu, čaká sa na rozhodnutie výborov.
Texas – zákon bol vo februári predložený do nižšej komory parlamentu, čaká sa na rozhodnutie výboru.
Západná Virgínia – zákon bol vo februári v dvoch verziách predložený do nižšej komory parlamentu, čaká sa na rozhodnutie výboru.


Okrem týchto štátov bol zákon o bití srdca v minulom roku schválený aj v Iowe oboma komorami parlamentu a podpísaný guvernérom, no v januári tohto roku ho štátny sudca zrušil, keď vyhlásil, že je v rozpore s iowskou ústavou.

Podobný zákon prijali v roku 2013 aj štáty Arkansas a Severná Dakota, no Odvolací súd 8. obvodu USA ich obidva ešte v tom roku zrušil na základe rozhodnutí Najvyššieho súdu USA v prípadoch Roe a Casey. Oba štáty sa odvolali na Najvyšší súd, no ten v roku 2016 ich sťažnosti neprijal a rozhodnutia odvolacieho súdu nechal v platnosti.

Štátov so schváleným zákonom o bití srdca môže byť v blízkych mesiacoch spolu až desať. Čím viac ich bude, o to väčšia je pravdepodobnosť, že sa vecou bude musieť Najvyšší súd seriózne zaoberať. Zdieľať

Vo viacerých štátoch, kde bol tohto roku predstavený zákon o bití srdca, sa už právni zástupcovia spoločnosti Planned Parenthood alebo mimovládnej organizácie ACLU vyjadrili, že zákony napadnú na súde. Je pravdepodobné, že súdy nižšej inštancie budú argumentovať rozhodnutiami Najvyššieho súdu z prípadov Roe a Casey a rozhodnú v neprospech štátov, následne sa tieto odvolajú a súdne konania sa dostanú až na Najvyšší súd. 

Ak si to zhrnieme, okrem štátov Kentucky, Mississippi, Georgia, Ohio a Tennessee, kde už bol zákon o bití srdca prijatý alebo je prijatie na dobrej ceste, dobré vyhliadky môžeme predpokladať aj vo viacerých ďalších. V parlamentoch piatich z vyššie spomínaných má totiž väčšinu Republikánska strana, ktorej členovia spravidla zastávajú pro-life postoj.

Zastúpenie strán v parlamentoch štátov USA k 10. aprílu 2019

Ak teda zohľadníme zastúpenie strán v parlamentoch týchto štátov, je pravdepodobné, že pribudnú aj Missouri, Florida, Južná Karolína, Texas a Západná Virgínia. Štátov so schváleným zákonom o bití srdca tak v blízkych mesiacoch môže byť spolu desať. Viacerí právnici USA sa zhodujú, že čím viac takýchto štátov bude, o to väčšia je pravdepodobnosť, že ak sa vec dostane až na Najvyšší súd, ten ju nebude môcť odmietnuť a, naopak, bude sa ňou musieť veľmi seriózne zaoberať.

Tri celovečerné pro-life filmy

Potvrdením oživenia pro-life hnutia v USA môžu byť aj dva celovečerné filmy, ktoré sa premietajú v kinách, a jeden do kín pôjde pravdepodobne v blízkych mesiacoch. Ide o Gosnell, Unplanned a Roe vs. Wade. Všetky tri sú založené na príbehoch skutočných postáv. 

Gosnell je o živote prevádzkovateľa potratovej kliniky vo Filadelfii, ktorý sa zameriaval na vykonávanie zákrokov vo vysokom štádiu tehotenstva (po 24. týždni, keď to už bolo protizákonné aj v jeho štáte Pensylvánia) a na potraty „čiastočným narodením“. Keď sa na jeho praktiky prišlo, bol odsúdený na doživotie.

Roe vs. Wade je kritickým pohľadom na kľúčový súdny proces na Najvyššom súde, zobrazuje kontroverzie, akých sa dopúšťali odporcovia dovtedy platných pro-life zákonov. Za všetky možno spomenúť príbeh samotnej Jane Roe (Normy McCorvey), ktorá bola tvárou pro-choice hnutia, no bola oklamaná, nakoniec na potrat ani nešla a neskôr sa stala angažovanou proliferkou. Jej príbeh si môžete prečítať napr. tu. Film nemal vysoký rozpočet, financoval sa formou verejného crowdfundingu, no predsedu Najvyššieho súdu Warrena E. Burgera v ňom stvárňuje známy Jon Voight. Do kín by sa mal dostať v blízkych mesiacoch.

Unplanned je príbehom Abby Johnsonovej, ktorá najprv pracovala ako riaditeľka kliniky spoločnosti Planned Parenthood, no neskôr sa stala zásadnou proliferkou a z vlastnej skúsenosti hovorí o priemysle, ktorého bola súčasťou. Kniha, podľa ktorej je nakrútený film, v roku 2012 vyšla aj v slovenskom preklade vo vydavateľstve Kumran. Film si získal už viacero pozitívnych recenzií napr. od filmového kritika Stevena Greydanusa alebo v magazíne National Review (tiež tu).

Prečo ste mohli čítať tento článok zadarmo?

Články na Postoji nie sú spoplatnené ani uzamknuté, aby k nim malo prístup čo najviac ľudí. Ich tvorba ale stojí značné úsilie, čas a peniaze. Práca našej profesionálnej redakcie je financovaná z pravidelnej podpory mnohých našich čitateľov. Budeme si veľmi vážiť, ak nás aj vy TERAZ PODPORÍTE, aby sme sa my mohli naplno venovať tvorbe hodnotného obsahu. Ďakujeme!

 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo