Konzervatívci idú do eurovolieb rozbití, ale so zaujímavými tvárami

Konzervatívci idú do eurovolieb rozbití, ale so zaujímavými tvárami

Foto: TASR/AP – Arne Dedert

Dve emócie z jednej eurovolebnej debaty.

Venujte nám minútu, skôr ako začnete čítať

Články na Postoji nie sú spoplatnené, aby ich mohlo čítať čo najviac ľudí. Vznikajú najmä vďaka pravidelnej mesačnej podpore od čitateľov, ľudí, ako ste vy. Budeme si veľmi vážiť, ak nás budete podporovať. Aby sme sa my mohli naplno venovať tvorbe článkov, ako je tento. Ďakujeme!

Redakcia Postoja

 

Pred týždňom som na festivale Bratislavské Hanusove dni spolumoderoval panel, v rámci ktorého diskutovali eurokandidáti troch strán, ktoré sa už svojím názvom hlásia ku kresťanstvu, KDH, Kresťanskej únie (KÚ) a Kresťanskej demokracie – Život a prosperita (KDŽP). Témou boli kultúrno-etické otázky, podoba EÚ či vzťah k Rusku.

Z divadla Malá scéna som nakoniec odhádzal s dvoma emóciami, negatívnou a pozitívnou, aj keď spočiatku to vyzeralo, že zostane iba pri zlom pocite.

Najskôr sa však pristavme pri ňom. Je naozaj frustrujúce vidieť kandidátov, ktorí až na malé nuansy a formulačné dôrazy hovoria ale naozaj to isté, pričom však do predvolebného boja idú vo farbách dvoch odlišných politických strán. Reč je o KDH a KÚ, keďže KDŽP už predsa len vidím mimo spektra, ktoré som si zadefinoval ako konzervatívne, ale konštruktívne a nepopulistické.

Keby tieto dve politické strany bojovali o dvadsať percent voličov, tak ešte budiž, ale skupina voličov, ktorú majú reálnu šancu osloviť, nemá viac – no buďme veľkorysí – ako osem percent. Hoci niektorí kandidáti v debate hovorili o oslovení nerozhodnutých a nevoličov či o možnom synergickom efekte, ktorý môže konzervatívcom nakoniec priniesť ešte viac mandátov, oveľa realistickejším scenárom je, žiaľ, vzájomný kanibalizmus.

Iste, rozumiem všetkým dôvodom, ktoré k tomu stavu viedli, politickým aj osobným, výsledok však naozaj vyzerá zle.

Diskusia však našťastie ukázala aj niektoré pozitívne veci. Konzervatívne prostredie stále dokáže ponúknuť do politiky kvalitných ľudí. Nemyslím teraz ani tak lídrov kandidátok KDH či KÚ, ale ľudí, ktorí sú menej známi a kandidujú z nižších miest volebných listín.

Diskusia ukázala aj jednu pozitívnu vec. Konzervatívne prostredie stále dokáže ponúknuť do politiky kvalitných ľudí. Zdieľať

Kandidáti, ako Miriam Lexmann, Marián Čaučík, Michal Považan, Miriam Kuzárová z KDH, či Peter Broz z KÚ, sú ľudia pripravení do politiky. Žiaden z nich nemá charizmu, ktorá by publikum v momente prirazila k stoličkám, ale sú úspešní vo svojich civilných profesiách, vedia argumentovať a ak chcú zaujať, dokážu to inak ako len lacným rétorickým radikalizmom.

Zároveň sú jasní a jednoznační v kultúrnych a hodnotových témach. Ani jeden z menovaných by sa nestratil ani v debate so svojimi konkurentmi povedzme z progresívneho či iného politického tábora. Celú diskusiu si môžete pozrieť tu:

Určite by malo zaznieť, že špeciálne KDH dokázalo vzhľadom na situáciu, v ktorej sa nachádza, dať dokopy slušnú eurokandidátku s viacerými zaujímavými menami. Bez veľkých vnútorných kompromisov si z nej môžu vybrať aj voliči, ktorým napríklad úplne nekonvenujú názory jej lídra Ivana Štefanca.

Je to dôležité nielen kvôli výsledku v eurovoľbách. V konzervatívnom prostredí sa už nejaký čas vedie debata, či pre tých, ktorí nie sú úplne stotožnení s dnešnou podobou KDH, má zmysel bojovať o jeho záchranu s víziou postupne ho v niečom meniť alebo bude lepšie, keď táto strana úplne padne a na jej troskách vznikne niečo nové.

Dajme nabok debaty o význame vzniku nových strán a historické exkurzy na tému, ako nakoniec konzervatívnej politike prospeli odštiepenecké projekty od KSÚ až po Sieť. Zástancovia druhého radikálneho scenára by však určite mali brať do úvahy jednu vec. Nové strany oslovujúce kresťanského voliča sa tu určite objavia. Bez ohľadu na vývoj v KDH. Dokonca aj také, ktoré v tomto môžu byť úspešné. Je však dosť možné, že tieto projekty sa budú veľmi podobať na niečo, čo aktuálne okolo seba dáva dokopy Štefan Harabin.

Želať si koniec KDH a uvoľnenie priestoru, ktorý ešte drží, v mene neistej chiméry vzniku niečoho nového, síce v grunte podobného KDH, ale lepšieho, je preto jednoducho hazard. A voda na mlyn tomu typu „konzervatívnych“ politikov, ktorých dnes asi najlepšie stelesňuje už spomenutý Harabin.

Z tohto pohľadu je zistenie, že KDH ešte stále disponuje nejakou gravitačnou silou schopnou pritiahnuť k sebe zaujímavých ľudí, tiež celkom dobrou správou. 

Akou sumou by ste mohli podporiť POSTOJ?

Naša redakcia funguje najmä vďaka pravidelnej mesačnej podpore od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Pridáte sa k nim? Ďakujeme!

 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo