Horí Naša Pani

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Horí Naša Pani

Katedrála Notre-Dame počas požiaru 15. apríla 2019 v Paríži. Foto: TASR/AP

Žiaľ, znamenie a nádej včerajšej tragédie.

Na začiatku Veľkého týždňa Naša Pani z Paríža horí a štíhla veža – flèche, týčiaca sa presne nad oltárom, v plameňoch padá. Niet svetového média, ktoré by neukazovalo túto tragédiu.

Tento obraz je z tých, ktoré keď vidíme, hneď im neuveríme. Lebo veď sú z tých, ktoré sa nedejú. Mali sme doma zapnutý televízor, bolo to ešte za vidna, ani sme obrazovku poriadne nesledovali. Len som si všimol, že vidím charakteristické hranolovité veže Notre-Dame. Za nimi boli plamene. Ale nenapadlo mi, že horí Notre-Dame. Asi to horí niekde za Notre-Dame, povedal som si. Veď Notre-Dame nemôže horieť. O hodinu mi zavolal priateľ a pochopil som.

Strecha katedrály sa zrútila a s ňou i veža. Zdesení Parížania to sledovali na mieste a za televíznymi obrazovkami to sledoval svet.

Tri slová mi napadajú.

Prvým je Žiaľ.

Pocítime ho, keď tragicky končí niečo nevýslovne krásne, keď v jednom okamihu utrpíme ťažkú stratu. Victor Hugo končí svoj veľký román Chrám Matky Božej v Paríži záverečnou drámou, keď Quasimodo z chrámovej strechy (ktorá po dnešku už neexistuje) sleduje smrť Claude Frolla pri páde zo strechy aj popravu Esmeraldy so slovami: „Ach, všetko, čo som miloval!“

Na snímke pohľad do interiéru Katedrály Notre-Dame po požiari 16. apríla 2019 v Paríži. Požiar, ktorý vypukol v katedrále v pondelok pár minút pred 19. hodinou, zničil strechu. Takmer štyrom stovkám hasičov sa podarilo po polnoci požiar dostať pod kontrolu. Foto: TASR/AP

Druhým slovom je Znamenie.

Mnohí Parížania sledujúci drámu obďaleč spontánne pochopili, že požiar katedrály má symbolický význam a začali sa modliť a spievať nábožné piesne. Áno, nezhorel iba kultúrny monument. Požiar je symbolom zániku starej kresťanskej kultúry Európy. Katedrála je nádherná, ale Francúzsko i Európa už dávnejšie stratili viac ako túto pýchu gotiky. Stratili ducha a vieru, ktoré tú Európu po zániku Ríma po stáročiach úpadku stvorili. A potom Európa dobyla svet. Kto stráca ducha, postupne stráca aj kultúrne plody tohto ducha. Horiaca katedrála je znamenie, ktoré nám umožňuje pochopiť i tú väčšiu stratu.

Francúzsky prezident Macron nemal počas tragédie pri voľbe svojich slov ľahkú úlohu. „Hovorím vám, že túto katedrálu spolu obnovíme. Notre Dame je súčasťou osudu, údelu Francúzska, a je to náš spoločný projekt pre nadchádzajúce roky.“ Ale neodbytná otázka visí vo vzduchu: Je syn Našej Panej Synom Božím a naším Spasiteľom, ktorého obetu si o pár dní pripomenieme, alebo to tak nie je? Ak to tak je, ako to dáva sekulárne Francúzsko najavo? A ak to tak nie je, nie je spojenie akokoľvek nádhernej stavby s národným osudom len ilúziou? Katedrálu možno obnoviť. Ale kto a kedy obnoví ducha Najstaršej dcéry cirkvi, ducha Európy? Tieto otázky neodídu.  

Na snímke modliaci sa ľudia počas požiaru Katedrály Notre-Dame 15. apríla 2019 v Paríži. Foto: TASR/AP

Tretím slovom je Nádej.

Táto tragédia, ako aj všetky tragédie, nás vo Veľkom týždni opäť poučí, že naša nádej nespočíva v zdanlivo pevných a nemenných viditeľných konštantách našich životov.  Nádej spočíva v tom, že si budeme môcť bez vlastnej zásluhy v nedeľu povedať: Christus resurrexit. Christus vincit. Christus regnat. Christus imperat.

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo