Čaputová s menšou iskrou, Šefčovičov lepší výkon, Harabinovi nesadol Kotleba

Čaputová s menšou iskrou, Šefčovičov lepší výkon, Harabinovi nesadol Kotleba

Hodnotenie poslednej debaty prezidentských kandidátov.

Včera večer sa odohrala posledná prezidentská debata na televíznom a rozhlasovom okruhu RTVS. Vzhľadom na svoj zásah mala potenciál prerozdeliť aj nezanedbateľné percentá tesne pred voľbami. Zúčastnili sa na nej piati kandidáti: Zuzana Čaputová, Maroš Šefčovič, Béla Bugár, Štefan Harabin a Marian Kotleba.

Rešpekt pred touto situáciou mali viditeľne takmer všetci diskutéri. Nikto z nich sa nepustil do väčšieho experimentu. Bolo však vidieť, kto sa cítil ako vo svojej koži. Kotleba a Bugár, ktorí nehrajú o úrad, ale o pozíciu strany, boli odvážnejší, ostatní si dávali pozor, aby nespravili chybu.

Ak by debatu prekladali zahraničnému pozorovateľovi, zrejme by dospel k záveru, že Čaputová, Šefčovič a Bugár kandidujú buď spolu ako trojica, alebo sú známi ešte zo študentských čias. „Ako už povedala pani Čaputová... ako už povedal pán Bugár...“, takto sa vzájomne oceňovali.

Na rozdiel od iných debát, kde sa Čaputová mohla, respektíve chcela vyhraniť voči „ficovcom“ (Šefčovič a Bugár), teraz k tomu nedošlo. V debate o prezidentských právomociach, súdnictve a prokuratúre či zahraničnej politike pôsobila slabšie, ako boli jej doterajšie výkony.

Čaputová celkovo pôsobila menej suverénne a menej z „iného sveta“ ako doteraz. Zdieľať

Dramaturgia debaty jej neumožnila postaviť sa do roly novej sily, ktorá chce nahradiť skorumpovaný systém a ona sa tam tentoraz ani netlačila. Zrejme v súlade s taktikou nebyť za hádavú, ale za tú, ktorá je nad vecou a bude spájať. Tak sa označila aj za liberálku a kresťanku zároveň, dokonca s poznámkou, že by nemala problém menovať aj konzervatívnejšieho kandidáta na Ústavný súd. Celkovo však pôsobila menej suverénne a menej z „iného sveta“ ako doteraz. No išla na istotu, neurobila vážnejšiu chybu, napokon ani nečelila nepríjemnejšej otázke a okrem Kotlebu na ňu ani nikto neútočil – akoby si protikandidáti povedali, že to už nemá zmysel. 

S nekonfrontačnou pózou prišli aj Šefčovič a Bugár.

Azda najistejšie sa cítil Bugár, z ktorého vyžarovalo najmenej napätia. Asi preto, že neriskoval chybu, ktorá by ho mala stáť miesto na hrade, keďže s takým cieľom ani do kampane nešiel. Bugár sa s prirodzene vyzerajúcim rozhorčením púšťal do konfrontácie s Kotlebom, v čom sa cítil dobre.

Šefčovič pokračoval v tendencii, že v každej ďalšej diskusii pôsobí dôveryhodnejšie. A potvrdil, že to, čo mu v kampani chýbalo, bolo najmä viac odžitých debát v slovenských reáliách, ktoré si mal odbiť pred ostrým štartom kampane.

V debate však skôr získal ako stratil, voličov Smeru nesklamal, skôr naopak. Tých rozkývanejších zrejme upokojil, zvlášť to hral na staršie ročníky – stále hovoril o striebornom dlhu voči dôchodcom, čomu asi mnohí nerozumeli, ale pôsobilo to dobre. Fakt, že ho Kotleba označil za európskeho extrémistu či fanatika, mu zrejme nepoškodil, väčšina smeráckych voličov a ich okruh s EÚ problém nemá.

Kotlebovi sa nepodarilo ani rozohrať hru s jeho platom. Sám Kotleba, naopak, odrobil špinavú robotu v prospech Šefčoviča, keď pripomínal Čaputovej liberálnu pozíciu.

Z tejto trojice sa ako jediný dotkol aj kultúrno-etických tém s tým, že to sú veci, ktoré teraz netreba riešiť, pretože sú tu dôležitejšie témy. Výraznejšiu expanziu mimo svojho teritória však neurobil.

Harabin vs Kotleba

Najzaujímavejší tak bol skrytý duel medzi Harabinom a Kotlebom. Obaja na seba síce nijako neútočili, naopak, obsahovo si notovali, no každý z nich musel veľmi pozorne počúvať, čo vraví ten druhý. Harabinovi išlo o to, aby presvedčil čo najviac Kotlebových voličov, bez ktorých sa do druhého kola nedostane. A Kotlebovi šlo len o to, aby mobilizoval širšie jadro svojich voličov – najmä mužov do 40 rokov – že ho majú opäť v húfoch voliť a netaktizovať v prospech Harabina.

Aj preto, keď prišla téma slovenského štátu, Harabin ju odbavil argumentom, že si nechce brať čas, aby nikoho v tábore svojich potenciálnych voličov nenahneval. Zatiaľ čo Kotleba si užil chvíľu, keď mohol vzdať hold štátu, bez ktorého by sme tu vraj dnes ako Slováci neboli.

Pre Harabina bola prítomnosť Kotlebu v debate s najmasovejším zásahom celkovo skôr nepríjemnou záležitosťou. Na lídrovi ĽSNS bolo cítiť, že mu posledné tri roky v parlamentnej politike rétoricky pomohli a dodali sebavedomie, pôsobil agilnejšie, v sterilnom formáte diskusie to bol on, kto iniciatívne zaútočil na Čaputovú (extrémna liberálka), ale ešte viac na Šefčoviča.

Pre Harabina bola prítomnosť Kotlebu v debate s najmasovejším zásahom skôr nepríjemnou záležitosťou. Zdieľať

Harabin bol od Kotlebu silnejší v prvej časti debaty, kde sa neprimerane veľká pozornosť točila okolo systému voľby generálneho prokurátora. V zásade bolo jedno, čo kto hovorí, pretože pre státisíce divákov a poslucháčov to bola aj tak priveľmi abstraktná téma.

Štefan Harabin sa tu však opájal svojou aurou trestného sudcu, ktorý vie, ako naložiť s kriminálnikmi a zlodejmi – treba len všetko odpolitizovať a všetko bude fajn.

V druhej časti debaty však vo vzájomnom mikrosúboji získaval prevahu Kotleba, ktorý pri kľúčovom slove migrácia namieril na Šefčoviča. Najskôr dlhoročnému eurokomisárovi pripomenul, že to bola Európska komisia, ktorá prišla s návrhom na povinné prerozdeľovanie utečencov. A keď Šefčovič útok odrazil s tým, že aj vďaka jeho postoju téma utečeneckých kvót v EÚ vyšumela, Kotleba zaútočil obvinením, že je klamár, lebo to bol on, ktorý počas slovenského predsedníctva EÚ vyzýval našu vládu, aby stiahla žalobu proti kvótam (tu už Šefčovič nereagoval).

Kotleba Harabinovi tak trochu ukradol šou, ten tentoraz nechrlil bonmoty, len raz o Šefčovičovi zavtipkoval, že reční ako na 14. zjazde ÚV KSČ.

No zatiaľ najosobnejšieho výpadu proti Šefčovičovi sa vzdal a už neopakoval, že mal získať podvodne titul doktora práv. V Harabinovom tíme si to zrejme vyhodnotili tak, že v tejto téme hrajú príliš slabými kartami a už by to prepálili.

Lídrovi ĽSNS teraz nikto nepripomenul rozdávanie šekov v sume 1488, čím ho v nedeľu na Markíze moderátor zjavne vyviedol z konceptu. Aj preto sa včera večer pohyboval bezpečne v priestore, ktorý si chcel v týchto prezidentských voľbách uzurpovať Štefan Harabin.

Ak Harabin niečím trochu viac zaujal, bola to stávka na sociálnu kartu. Opakovane hovoril o nízkych dôchodkoch, o zrušení pôrodnice vo Svidníku, to všetko dával do súvisu so zlodejskými politikmi, s ktorými spraví poriadok.

Ťažko posúdiť, čo sa aj vďaka tejto debate odohrá v hlavách státisícov voličov v posledných dňoch pred voľbami. V množine voličov, ktorí váhajú medzi Harabinom a Kotlebom, môže prevážiť dojem z posledných debát, ale aj taktická voľba v prospech kandidáta s väčšou šancou postúpiť do druhého kola.

Lenže nemenej dôležitá je aj množina voličov Smeru a SNS, ktorá zvažuje voľbu medzi Šefčovičom a Harabinom. Na prvý pohľad sa nezdá, že by Harabinovi tento záverečný šprint vyšiel nad očakávanie dobre. Ani prieskumy, ktoré sa robili minulý týždeň a už ich nie je možné zverejniť, neukazovali, že by samozvaný kandidát antisystému dýchal eurokomisárovi na chrbát z najtesnejšieho odstupu.

No pred nami sú ešte tri dni, keď sa stále priveľká masa voličov bude rozhodovať podľa emócie poslednej chvíle. Celkom pokojná tak nemôže byť ani topfavoritka z Pezinka, a už vôbec nie topúradník z Bruselu.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo