O nekonformných spomienkach satirika Ladislava Szalaya

Kniha bývalého šéfredaktora Roháča Ladislava Szalaya ponúka netradičný pohľad na socializmus, November, aj kresťanskú demokraciu.

Do rúk sa mi nedávno dostala kniha z vydavateľstva Hlbiny od autora Ladislava Szalaya s príznačným názvom Kým mi ešte pamäť slúži. Prečítal som ju takpovediac na jeden dúšok. Kniha plná spomienok a opisu vecí, ktoré sa nás priamo či nepriamo dotýkajú. Spomienky a opis situácií, o ktorých sme počuli z rozprávania, o ktorých sme sa čosi učili, o ktorých histórii nás presviedčajú médiá a o ktorých sa dohadujeme v krčmách, lebo sami vieme najlepšie, ako to bolo!

Kniha ma chytila veľmi rýchlo. Nielen preto, že sa v nej rozpráva o mojich rodičoch, priateľoch a známych. Ale i preto, že spomienky na veci, ktoré som zažil ako dieťa, neskôr na vlastnej koži v aktívnej politike či spoločenské zmeny, popisuje Laco jasne, jednoducho, niekedy vtipne, no najmä akosi inak, ako o týchto veciach dnes mnohí hovoria... Možno by sa dalo povedať, že je to iný pohľad na minulosť, socializmus a demokraciu, povstanie, november ‘89 a kresťanskú demokraciu, na Slovensko, na mnoho politikov, na... nás samotných.

"Spoločenské zmeny, ktoré sme zažili, popisuje Laco jasne, jednoducho, niekedy vtipne, no najmä akosi inak, ako o týchto veciach dnes mnohí hovoria..."

Zdieľať

Ladislav Szalay je typickým predstaviteľom občana, ktorý sa musel prehrýzť a vyrovnať s neustálymi spoločenskými zmenami. Prežil prvú republiku, Slovenský štát, prechod frontu, „víťazný Únor“, budovanie socializmu, bratskú pomoc, normalizáciu i rozklad reálneho socializmu. Prešiel, ako generácia mojich rodičov, zmenami, ktoré mali väčšinou imperatívny vplyv na osudy ľudí. Prežil to obdobie ako študent, vedecký pracovník, redaktor i prednormalizačný šéfredaktor Roháča, potom ako „oportunista“ so zákazom publikovať živoril v účtárni. Po novembrovom štrnganí kľúčmi sa zapojil do zakladania kresťanskej politickej strany, ktorá – ako on hovorí – nakoniec zaostala za očakávanou váhou v slovenskej politike.

Jednotlivé spomienky v chronologickom slede ukazujú zaujímavé momenty, ktoré tvarovali život bežných ľudí. Kniha je písaná ako krátky, presnejšie veľmi krátky literárny útvar, kde niet zbytočných slov.

Nevyhla sa nijakej etape autorovho života, spomína českú dominanciu nad Slovenskom, čakanie na rozhodnutie v marcových dňoch roku 1939, život za Slovenského štátu i neobvyklý židovský názor na Povstanie. Je tu reč aj o poprave Jozefa Tisa, o degradácii vysokoškolského štúdia po "víťaznom februári" (verí dnešný mladý človek, že v 50. rokoch vyhodili zo školy poslucháča, lebo nosil pásikové ponožky?). Na vlastnej koži pocítil ideový tlak vo vedeckej práci humanitného smeru. Celkom paradoxne vyznieva autorovo konštatovanie, že vedeckú prácu v Slovenskej akadémii vied vymenil za serióznejšiu činnosť - za prácu v redakcii satirického časopisu Roháč. Aj také boli 50. roky.

Práca v redakcii autorovi poskytla možnosť z prvej ruky spoznávať stranícke direktívy na propagandu šťastného života v socializme. Z pikantných momentov je zaujímavý nevydarený pokus Miroslava Válka o štrajk študentov za zachovanie sviatku Trnavskej Panny Márie (1945). Možno prekvapivým bude názor súdruha Stalina na našu južnú hranicu, vzťah Fidela Castra so španielskym generálom Francom a za zamyslenie stojí aj pohľad na prevracanie kabátov po bratskej pomoci. Odvtedy sme pokročili o dve generácie...

"V Slovenskej republike žije 80 percent kresťanov, no kresťanskú stranu volí priemerne osem percent. V knihe počuť tvrdé, no dôležité slová i otázky. Zaznieva tu rozpor medzi víziami zakladateľov a realitou dneška."

Zdieľať

Neskrývané sklamanie cítiť z glosovania ponovembrovej politiky, najmä jej kresťanskej formy. V Slovenskej republike žije 80 percent kresťanov, no kresťanskú stranu volí priemerne osem percent. V knihe počuť tvrdé, no dôležité slová i otázky. Prečo pre deväť z desiatich kresťanov nie je kresťanská strana príťažlivá? Zaznieva tu rozpor medzi víziami zakladateľov a realitou dneška. Známe situácie, o ktorých si všetci myslíme, že ich poznáme, sú popísane inak, „nekonformne“. Či už ide o Clementisa, Štefánika alebo o našu úctu k ústave na úkor spravodlivosti.

Knižku vydalo vydavateľstvo Hlbiny, známe vydávaním diel disidentov a autorov diskriminovaných minulým režimom. Táto práca prakticky predstavuje dejiny 20. storočia v netradičnej forme, cez prizmu bežného človeka... ktorý, ak si uvedomíme, čo všetko zažil, až taký „bežný“ nie je.

Juraj Lauko
Autor je poslanec Bratislavského samosprávneho kraja.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo