Rovnaké mzdy, za rovnakú prácu v rovnakej firme, v celej EÚ

Rovnaké mzdy, za rovnakú prácu v rovnakej firme, v celej EÚ

Na snímke pohľad na výrobu Porsche Cayenne v bratislavskom závode Volkswagen Slovakia. Ilustračné FOTO TASR – Marko Erd

O jednom z hesiel novej strany Kresťanská demokracia – Život a prosperita (KDŽP).

Na Slovensku sa rodí nový politický subjekt s ambíciou osloviť konzervatívnych voličov. Nesie názov Kresťanská demokracia – Život a prosperita (KDŽP) a podľa správy zo soboty by ho mal viesť bývalý poslanec OĽaNO Štefan Kuffa.

Okrem záväzku nevstúpiť do žiadnej vlády, ktorá nezvýši ochranu života, KDŽP tvrdí, že má tiež riešenia pre podnikateľské prostredie a školstvo. Zaujímavá je napríklad jedna z tém, s ktorou chce strana uspieť už v blížiacich sa voľbách do Európskeho parlamentu. Popri odkaze „Zastavme zlo z Istanbulu“ to má byť heslo „Rovnaké mzdy, za rovnakú prácu v rovnakej firme, v celej EÚ“.

Pristavme sa pri tom poslednom! Ide o slogan, ktorý má na Slovensku skutočne šancu zarezonovať.

Z času na čas sa totiž vo verejnosti objavuje otázka: „Prečo slovenský zamestnanec trebárs nemeckej automobilky zarába u nás menej než nemecký zamestnanec doma, keď obaja robia na rovnakých strojoch a pri rovnakej organizácii práce?“

Akú odpoveď by dal ekonóm? Hlavný dôvod spočíva v tom, že oná nemecká automobilka sa doma musí uchádzať o zamestnancov v konkurencii s mnohými ďalšími zamestnávateľmi, ktorí sú porovnateľne vysoko produktívni. Ide o firmy, ktoré sú taktiež vybavené vyspelými strojmi a efektívne riadené, pričom nemusia byť nutne z jedného odvetvia. Ak v ekonomike pôsobí veľa firiem, dobre vybavených kapitálovými statkami (teda statkami, ktoré umožňujú produkovať ďalšie statky), nahor to ťahá aj mzdy v odboroch ľudskej činnosti, kde technologický pokrok príliš priestoru k rastu produktivity neponúka.

Na druhej strane, keď oná nemecká automobilka založí závod na Slovensku, uchádza sa o zamestnancov na trhu práce, kde pôsobí oveľa menej podobne špičkových firiem. Inak povedané, ide o firmy, ktorých vybavenosť kapitálovými statkami je nižšia, s nižšou produktivitou, a teda aj menšou schopnosťou platiť vysoké mzdy. Nemecká automobilka síce ponúkne slušný plat – ale iba v porovnaní s tým, čo je bežné v slovenskej ekonomike. Za mzdou v materskom koncerne môže plat v slovenskej dcére veľmi zaostávať, aj keď postupne sa k nemu môže približovať.

Na výšku miezd tak vplýva priemerná produktivita v ekonomike. Tá je na Slovensku nízka, dosahuje len 55 percent priemeru EÚ.

Minulý rok sa tejto témy dotkla analýza vládneho Inštitútu finančnej politiky (IFP) s názvom Lesk a bieda firiem na Slovensku. „Pre dlhodobý rast platov na Slovensku je nevyhnutné sústrediť viac pozornosti na rast produktivity práce,“ píše jej autor Milan Výškrabka.

Slovenskú ekonomiku charakterizuje istá dvojkoľajnosť. Podľa IFP skoro 70 percent firiem u nás nedosahuje ani polovicu produktivity tých najproduktívnejších, no zamestnáva dve tretiny zamestnancov. Pritom 80 percent ich nákladov ide na mzdy, čo znamená, že na ich rast už nie je veľký priestor.

Naproti tomu podiel zamestnancov i miezd v najúspešnejších firmách je relatívne nízky, pritom tie vytvárajú asi 70 percent pridanej hodnoty v našej ekonomike. Priestor na rast platov u nich existuje, lenže konkurencia ich do toho v prostredí málo výkonných firiem veľmi netlačí.

„Prevaha nízkoproduktívnych firiem znamená ich silný vplyv na cenu práce v ekonomike,“ píše sa vo vlaňajšej analýze IFP. Výzvou pre hospodársku politiku je zamerať sa na zvýšenie podpriemerného výkonu väčšiny slovenských firiem...

Čo z tejto analýzy vyplýva pre ciele novej politickej strany? Predstavitelia KDŽP chcú ísť do Európskeho parlamentu s heslom: „Rovnaké mzdy, za rovnakú prácu v rovnakej firme, v celej EÚ.“

Udržateľné vyrovnanie slovenských platov s úrovňou v západnej Európe je nepochybne cieľ, ktorý by mal patriť vysoko medzi priority politických strán. A nielen u zamestnancov, ktorí pracujú v lokálnych dcérach miestnych nadnárodných koncernov. No je otázne, či sa s tým dá niečo robiť z Bruselu. Skôr to zaváňa dirigizmom, ktorý zvykne narobiť viac škody ako úžitku.

Aj keby sme tých pár špičkových zahranične vlastnených firiem u nás vedeli donútiť (napríklad štrajkmi či inou odborárskou aktivitou), aby rýchlo zvýšili platy na porovnateľnú úroveň ako vo svojich materských krajinách, neriešilo by to problém väčšiny domácich slovenských firiem s ich nízkou produktivitou. Najväčší kus práce smerom k vyšším platom pre Slovákov tak treba urobiť doma.      

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo